Jesť trikrát denne je zbytočné, zisťujú odborníci. Hlad môže byť len psychologický efekt

Jesť trikrát denne sa pre nás stalo štandardom. Či však tento štandard spĺňa aj potreby moderného života je predmetom skúmania mnohých odborníkov.

Náš deň by sa mal začínať najdôležitejším jedlom – raňajkami, ktoré podľa mnohých určujú, ako sa náš deň a nálada budú ďalej vyvíjať. Odborníci ale začínajú spochybňovať potrebu jesť trikrát denne. Podľa niektorých nám stačí jedno či dve jedlá za deň.

Hlad – psychologický pocit

Portál BBC uvádza teórie niekoľkých odborníkov, ktorí na výstavbu nášho denného jedálnička majú každý osobitý názor. Podľa niektorých sme sa do štádia jedenia trikrát za deň vyvinuli postupom storočí a dnes je to už zaužívané.

Vravia ale, že to nemusí byť správne. David Levitsky, profesor na Vysokej škole ľudskej ekológie Cornell Univerzity v New Yorku, tvrdí, že organizmus je prispôsobený na príjem len jedného jedla za deň. Sám podľa svojho presvedčenia aj žije.

Podľa Levitskeho ovplyvňuje pocit hladu aj psychologický faktor, ktorý dokážeme potlačiť. Hlad v nás vraj často vzbudzujú napríklad obrázky jedla či pohľad na hodiny. Keď vnímame čas obeda, v podvedomí sa nám vytvára potreba naplnenia žalúdka a pocit hladu. 

„Údaje ukazujú, že ak neraňajkujete, celkovo zjete v ten deň menej kalórií,“ povedal pre portál BBC Levitsky. Síce si svoje rozhodnutia a presvedčenie podkladá údajmi a výskumami, mnohí radikálne nesúhlasia.

V spoločnosti sú známe prípady porúch prijímania potravy a podobné teórie pri nesprávnej interpretácii či prevedení môžu pôsobiť na jednotlivca devastačne.

Riziko cukrovky

Podľa Emily Manoogian, klinickej výskumníčky v Salk inštitúte pre biologické štúdie v Kalifornii, ak dávame telu aspoň 12 hodín denne bez jedla, náš tráviaci systém môže odpočívať. Rovnako ako iní sa však nezhoduje s názorom jedného jedla za deň. Podľa jej slov vystavujeme náš organizmu riziku ochorenia cukrovky 2. typu.

Pokiaľ nejeme často, v tele sa nám začne tvoriť glukóza aj napriek tomu, že žalúdok je prázdny. „Udržiavanie nízkej hladiny glukózy v krvi si vyžaduje jesť častejšie ako raz denne,“ hovorí Manoogan. Pravidelná strava bráni telu myslieť si, že hladuje a neuvoľňuje tak viac glukózy, ako treba.

Raňajky sme nepoznali

Súčasné stravovacie návyky, ako ich poznáme, nie vždy existovali. Z histórie vieme napríklad o Rimanoch, na ktorých vo svojej teórii odkazuje aj Levitsky. Tí žili v presvedčení, že jesť viac ako jedno jedlo denne je obžerstvo. Dlho tak utvárali trend jedenia len na poludnie. 

Sú raňajky najdôležitejším jedlom dňa? Toto získaš, ak ich prestaneš jesť

Historik jedla Ivan Day pre portál BBC uviedol, že rolu v rannom stravovaní hrali aj náboženstvo a kláštory. Pred rannou omšou sa nesmelo jesť a mäso sa takmer polovicu zo všetkých dní v roku jesť nemohlo. Podľa neho niekedy v tomto období prichádza do povedomia aj slovo raňajky, v angličtine „breakfast“, ktoré doslovne môžu označovať prerušenie nočného pôstu – „break night’s fast“.

Je dôležité kedy alebo čo?

Najčastejší problém, ktorý sa s prijímaním stravy rieši, je obsah nášho jedálnička. To, čo jeme, je dôležité, mnohí však nevidia aj časový faktor, a teda to, kedy potravu prijímame. Podľa Manoogian je niekedy viac dôležité, kedy jeme, než čo jeme.

„Musíte udržiavať vaše telo v nejakom harmonograme, aby sa mohlo dostatočne pripraviť na to, čo ho čaká,“ hovorí Manoogian. Naše telo podľa nej beží na „telesné hodiny“. 

Svoju teórie opisuje na príkladoch z bežného života. Podobne, ako máme počas dňa vyšší srdečný tep a počas spánku nižší, naše telo a tráviaci systém sú podľa jej slov pripravené prijímať stravu v určitý čas po zobudení. 

Preberanie niektorých stravovacích návykov môže pomôcť, no taktiež to nemusí byť pre náš organizmus úplne ideálne. Je preto dôležité, aby sme sa neriadili stravovacími návykmi niekoho iného, pretože každý organizmus má vlastný režim, ktorý vyžaduje rôzne veci v rôznych časoch, a môže to byť preto plne individuálne. 

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko