Jozef má riešenie, ako sa vyhnúť obrovským kopám odpadu. Nie všetko, čo sa tvári ako bio, je naozaj bio
- Priemerne na jedného Slováka pripadá až 500 kilogramov komunálneho odpadu ročne
- Greenwashing spôsobuje, že ľudia v skutočnosti nerozpoznajú ekologické alternatívy
- Ecompo má riešenie, ako odpad netvoriť, ale naopak, jeho množstvo znižovať
- Priemerne na jedného Slováka pripadá až 500 kilogramov komunálneho odpadu ročne
- Greenwashing spôsobuje, že ľudia v skutočnosti nerozpoznajú ekologické alternatívy
- Ecompo má riešenie, ako odpad netvoriť, ale naopak, jeho množstvo znižovať
Každý Slovák vytvorí podľa posledných štatistík ročne zhruba 478 kilogramov odpadu. Slovensko sa tak drží pod priemerom EÚ, ktorý je 513 kg na osobu.
Hoci sa množstvo recyklovaného odpadu zvýšilo o 36 %, množstvo komunálneho odpadu za posledných desať rokov stúplo o viac ako 730-tisíc ton. Odpad sa tak stáva pálčivou témou, ktorú sa snaží vyriešiť štát aj súkromné spoločnosti.
Recykláciou to nekončí
Správnym nakladaním s odpadom sa dá uhlíková stopa pritom znížiť či v určitých odvetviach dostať na nulu – trebárs ak by ľudia opakovane používali niektoré výrobky.
Podobnými otázkami sa zaoberá aj slovenská značka sústrediaca sa na ekologické riešenia Ecompo, ktorá v spolupráci so spoločnosťou Panara a FCHPT STU v Bratislave vyvíja viac ako desať rokov biomateriály, z ktorých možno odpad zhodnotiť ekologicky.
Značka Ecompo sa sústredí na výrobu produktov z biomateriálu NonOilen podľa požiadaviek klienta. Ich výrobky je tak možné nájsť nielen v gastrosektore, ale aj v zubnej ambulancii, v obchode s nosnými inhalátormi či dokonca na školách.
O tom, ako je to možné, sa Startitup rozprával so zakladateľom značky Ecompo Ing. Jozefom Kráľom.
V recyklácii sa z roka na rok Slovensko zlepšuje, no ani zďaleka nedosahuje ideálny stav. Skládkovanie a nakladanie s odpadom spôsobuje okrem znečistenia okolia obcí a miest aj závažnejšie problémy, ako je zvyšovanie uhlíkovej stopy.
- Slovensko má jedinečný 100 % biodegradovateľný a bio-based biomateriál. Čo je NonOilen?
- Nie je plast ako plast. Aký je rozdiel medzi obalom z NonOilen a plastovými obalmi?
- Mnoho spoločností sa tvári zeleno. Ako odlíšiť greenwashing od skutočne zelenej iniciatívy?
- NonOilen má široké spektrum aplikácií. Na aké výrobky je vhodný a ako ho vieme využiť?
- Gastro sa chytilo papierových slamiek. Je náhrada plastových slamiek za papierové skutočne eko?
Hovoríte, že NonOilen je biomateriál budúcnosti. Čo to presne znamená, o aký materiál ide?
Vstupnú surovinu by nerozpoznal od klasického plastu ani odborník. Ide o ekologickú alternatívu plastu, ktorá je 100 % biodegradovateľná a vytvorená z rastlinnej biomasy. Je plne kompatibilná s ľudským telom, teda nevylučuje škodlivé látky, môže byť ohybná alebo upravená tak, že vydrží teploty nad 100 °C.
Je kompostovateľný, takže za splnenia podmienok a doby rozkladu, sa úplne rozloží na prírodné materiály, ktoré možno vrátiť do pôdy.
Biomateriál, ktorý zlepšuje kvalitu pôdy
NonOilen je 100 % bio-based materiál. Je ľahký, odolný, vydrží roky používania a nerobia mu problém ani domáce či priemyselné umývačky riadu. Je však šetrný k životnému prostrediu:
- pri výrobe je minimálna produkcia CO2,
- celé zloženie je prírodné,
- dá sa doma kompostovať na klasickom kompostovisku,
- je možné ho kompostovať s bioodpadom a so zvyškami jedla.
V procese kompostovania sa spolu s ostatnou biomasou premení na humus, ktorý je pre pôdu veľmi dôležitý a tak prispieva ku zlepšeniu vlastností poľnohospodárskej pôdy.
Za jeho vývojom stojí FCHPT STU v Bratislave spoločne s firmou Panara a značkou Ecompo. Klienti, ktorí majú záujem o skutočne prírodný „plastový“ produkt, dostanú návrh na mieru, podľa zadaných požiadaviek, a aplikácie vo svojich firemných farbách.
Dá sa použiť v gastre na výrobky ako taniere, misky či slamky, vo farmaceutickom priemysle ako inhalátory či obaly na lieky, v kozmetike alebo poľnohospodárstve. Vyrobiť sa z neho dajú vrecká, fólie, prípadne mulčovacie fólie.
Čo znamená, že ide o biomateriál budúcnosti? Aké sú vaše ambície?
Našou snahou je postupne nahradiť plasty biomateriálmi tam, kde je to možné. Sú aplikácie, kde biomateriály do budúcnosti predstavujú jediné možné riešenie, ak nechceme zväčšovať množstvo odpadu a poškodzovať prírodu.
V prvom rade je našou ideou, že sa nesnažíme nahradiť jednu kopu plastového odpadu inou, ale eliminovať ju do takej miery, ako je to možné.
Jediné riešenie, ako to môžeme dosiahnuť, je pomocou takých biomateriálov, ktoré sú 100 % bio-based a 100 % biodegradovateľné, takže rozkladom vzniknú len prirodzené látky pre prostredie, nie odpad, prípadne sa dajú recyklovať rovnako, ako klasické plasty.
NonOilen používate pri svojich produktoch. Čím sa líši od iných biomateriálov?
Naším základným znakom je 100 % bio-based a 100 % degradovateľnosť. Máloktorá konkurencia má skutočne takýto materiál, aj keď deklarujú, že ich majú. Plnia podmienky pre takéto produkty, ale iba do určitej miery.
Aj keď vidíte na obale, že je to bio-based a degradovateľný produkt, väčšinou, najmä v prípade bio-based obsahu to nie je na 100 %. Keď sa bližšie pozriete na tieto výrobky, zistíte, že to je na úrovni 30 % až 50 %. My hovoríme o 100 %.
NonOilen patrí teda medzi 100 % rozložiteľné materiály. Existujú aj ďalšie takéto materiály?
NonOilen je jedinečný. Samozrejme, existujú aj konkurenčné materiály, ktoré však často pre dosiahnutie vhodných aplikačných vlastností používajú ako prímesi syntetické, nie bio, aditíva a už nemôžeme hovoriť o 100 % bio-based.
A to už je podľa nás krok späť. To nie je cesta, lebo potom sa to nemôže rozkladať či používať na určité oblasti aplikácií. Pre nás už nejde o bioprodukt.
V tomto prípade môže nastať problém napríklad aj pri odpade. Z hľadiska likvidácie odpadu takýto materiál nepatrí do bioodpadu, ale ani do plastového odpadu. Takže ostáva to jedine štandardne zlikvidovať.
Biomateriály ovplyvňujú životné prostredie. Viete nám zhruba načrtnúť, ako by mohlo pomôcť ekológii na Slovensku, ak by sa všetky plasty nahradili týmito rozložiteľnými materiálmi? Je to vôbec možné?
Pravdepodobne úplne nahradiť plasty biomateriálmi možné nie je, ale do veľkej miery áno. V niektorých krajinách to vidíme už dnes. V Španielsku je bežné, že v supermarketoch majú namiesto klasických vreciek kompostovateľné, ktoré následne využívajú na zber bioodpadu.
Takýto postup do veľkej miery ovplyvňuje fungovanie krajiny z hľadiska nakladania s odpadom. Rovnako je to dôležité pri opakovateľne využiteľných materiáloch. Balenia, ktoré máme doma dlhšiu dobu, by mali v prvom rade končiť tam, kde majú. Naši partneri sa o to aj snažia.
Celý cyklus by mal byť uzavretý. My aj naši partneri máme záujem o to, ako výrobok skončí po tom, čo prejde jeho doba životnosti. Ľudia by ich mali kompostovať alebo vrátiť nám na recykláciu. Ak by sa ich počet zvýšil, výsledkom by bolo menej odpadu.
Je to však otázka osvety, ktorá by mala byť na vyššej úrovni nielen na Slovensku, ale aj na celom svete. Mnoho ľudí sa pozrie na náš výrobok a nevie, čo s ním. Najmä v prípade, ak doma nemajú vlastný kompost.
Vzhľadom na podobnosť s klasickým plastom ho nechcú vyhodiť do bioodpadu, ale pritom by tam pokojne mohol ísť, avšak je potrebné na to upraviť predpisy týkajúce sa nakladania s odpadmi v jednotlivých regiónoch. Rozloží sa rovnako ako iné prírodné materiály a zvyšky jedla.
Zvýšiť množstvo takýchto biomateriálov by bolo prospešné aj pre ovzdušie. Tým, že by sa znížilo množstvo klasického odpadu, ktorý sa spaľuje, vzduch by bol menej zaťažený a klesli by aj samotné emisie CO2.
V poslednom čase je dosť populárna téma mikroplastov. Produkujú sa tieto mikroplasty aj v prípade bioplastov, prípadne priamo NonOilen?
Problémom mikroplastov je, že vlastne neexistuje ich skutočná definícia. Literatúra sa často nezhoduje ani v rozmeroch – či je to na úrovni mikrónov alebo milimetrov. Rovnako tam má mnoho odborníkov pocit, že neexistujú relevantné informácie ohľadne toho, do akej miery sú v skutočnosti pre ľudí nebezpečné.
V každom prípade, mikroplasty sú problémom skôr klasických plastov, nie biomateriálov ako NonOilen.
Existujú štúdie, ktoré potvrdzujú, že mikroplasty v prípade biomateriálov nevznikajú, vzhľadom na ich pôvod a schopnosť rozkladať sa nielen v priemyselnom komposte.
Vaše materiály viete prispôsobiť firme, ktorá o ne má záujem. Čo to v praxi znamená? Ako nadviazanie spolupráce vyzerá a čo firma potrebuje k tomu, aby prešla k biomateriálom?
My vieme samotný výrobok navrhnúť a dizajnovať a následne ho aj vyrobiť a dodať klientovi. Napríklad pred nejakým časom nás kontaktovali zo spoločnosti zaoberajúcej sa ekologickou kozmetikou, že by mali záujem o dózy.
Keďže ide o biokozmetiku, jasne z toho vyplýva, že aj obal chceli čo najviac prírodný. Po dohode sme im výrobok navrhli, spoločne si ho odsúhlasili a dnes už takúto dózu vyrábame. Výrobkom vieme prispôsobiť aj farbu či potlač, presne podľa prianí klienta.
Farby, ktoré do výrobkov pridávame, sú tiež bio-base a rozložiteľné, takže neničia ekologickú stránku samotného biomateriálu. Návrh výrobku pritom vždy súvisí s požiadavkami klienta. Tak to funguje pri každom materiáli vrátane klasického plastu, nielen biomateriálov.
Existujú určité obmedzenia, v rámci mechanických, tepelných a chemických požiadaviek. Nonoilen je citlivý na silné kyseliny a lúhy a preto nie je vhodný ako obal na tieto chemikálie, ako je napríklad kyselina chlorovodíková, sírová, či hydroxid sodný.
Vždy, keď máme kritický materiál, najskôr posúdime jednotlivé vlastnosti. Následne vykonáme vlastné testy či náš biomateriál samotnému produktu odolá alebo neodolá. Až potom klientovi vieme zaručiť, že náš biomateriál je vhodný pre jeho produkt a nasleduje návrh a samotná výroba.
Podľa jeho produktu klientovi však vždy vieme povedať, či sa dá použiť náš biomateriál alebo nedá, prípadne za akých podmienok. Veľa ľudí si myslí aj to, že vzhľadom na to, že je rozložiteľný, vydrží príliš krátko.
Ak by sme ho však nechali na stole len tak položený alebo niekde inde, to ešte neznamená, že proces rozkladu začne. Naopak, vydrží desiatky rokov a rozklad začne až v biologicky aktívnom prostredí.
Na to, aby sa biomateriál začal rozkladať, potrebuje najskôr vhodné podmienky. Najskôr je potrebné ho podrviť, miešať a vlhčiť a zabezpečiť aj vhodné prostredie, v ktorom sú prítomné baktérie, huby, kvasinke atď, ktoré spôsobujú rozklad všetkých biologicky rozložiteľných materiálov.
Sú to napríklad zvyšky jedál, lístie, tráva pri určitej teplote a vlhkosti.
Chcem biomateriál pre moje výrobky →
Biomateriály sa ujali aj na školách
V rámci projektu cirkulárnych škôl boli biomateriály testované v ZŠ Na Bielenisku v Pezinku a MŠ Kolysočka Prešov. V teste Ecompo výrobky získali priaznivé hodnotenie. Škole poskytli poháre a misky do školskej jedálne a inštruovali zamestnancov o správnej manipulácii.
Výrobky boli v škole testované dva mesiace. Používali ich na bežné servírovanie jedál a nápojov pre deti, pričom chceli overiť ich odolnosť a biovlastnosti.
Rovnako zistili, že misky a poháre z biomateriálu sú omnoho bezpečnejšie, jednoduchšie na používanie aj mimo areálu školy, keďže sa znižuje hmotnosť a riziko rozbitia je nulové.
Podľa výsledkov testovania ocenila škola aj fakt, že sa dá s nimi efektívnejšie využiť priestor v umývačke riadu, čím sa znížila spotreba vody a elektriny.
„Na základe výsledkov testovania – úspora času, energie, vody a zvýšenie bezpečnosti – má naša škola záujem o zavedenie riadu z NonOilenu do bežnej prevádzky v školskej jedálni,“ uviedla vo výsledkoch riaditeľka školy Mgr. Ingrid Jurčová.
Na trhu ste už viac ako 10 rokov. Zmenil sa za ten čas pohľad ľudí na ekologické produkty a materiály?
Ak sa pozrieme na použitie biomateriálov, prešli sme už rôznymi obdobiami. Napríklad pred pandémiou bola úplne iná situácia ako teraz. Vtedy sa všetko sústredilo skôr na spôsoby industriálneho kompostovania, dnes už všetci pozerajú skôr na to domáce.
Aj keď sme začínali pracovať s technologickými postupmi, pôvodne sme sa chceli sústrediť na fólie a podobné materiály. Dnes už pracujeme s rôznymi materiálmi, ktoré sú spracovateľné najrôznejšími postupmi od bežného vstrekovanie až po vyfukovanie.
Obľúbená je napríklad aj 3D tlač či termoforming. Biomateriály sa dajú takto reálne využiť takmer vo všetkých technologických postupoch a aplikáciách, čo je veľké zmena, ak to porovnám s našimi začiatkami.
Ľudia si však, žiaľ, stále natoľko nevšímajú súvislosti s použitím biomateriálov na obaly. Posledné roky k tomu nastúpil silný greenwashing, kde sa za zelené vydávajú veci, ktoré majú od toho skutočne ďaleko.
Veľa ľudí začalo vnímať len to, že plasty majú byť recyklovateľné. Ale klasické plasty sa dali recyklovať stále, len k tomu niekoľko spoločností doplnilo slovo recyklovateľný. Veľa spoločností tiež len zmenilo farby, z červených, žltých či modrých prešli na hnedo-zelené odtiene, aby pôsobili viac ekologicky.
Na konci dňa sú z toho ľudia zmätení, nevedia odhadnúť, čo je skutočne bio, respektíve eko. Navyše, chýba k tomu nejaká riadna a jasná legislatíva, ktorá by veci ozrejmila. Napríklad ak vezmete do ruky biovýrobok, musíte na ňom mať zhruba 5 až 6 značiek, ktoré však ľudia nepoznajú.
Uvádzate, že vaše ekomateriály sú vhodné od gastra až po farmaceutický priemysel. Ktoré odvetvie je u vás najsilnejšie?
To je širokospektrálne. Gastro je skôr zamerané na jednorazové záležitosti ako balenie jedál. My máme aj množstvo projektov, ktoré sa sústredia na opakovane použiteľné veci. Máme aplikácie ako sú viazacie pásiky na rastliny, káble, dózy a krabice.
Očakávali sme vyššiu výrobu v oblasti fólií a tašiek, tam však greenwashing s plastovými taškami spravil veľké škrty cez rozpočet a problémom bola aj cena.
Existuje množstvo spoločností, ktoré sa pýšia snahou o ekologickejšie postupy či zelenú iniciatívu. Ako môžete odlíšiť greenwashing od skutočných iniciatív?
V prvom rade je asi najdôležitejšie pozerať, či je výrobok kompostovateľný. Okrem toho si netreba mýliť ani 100 % bio a sčasti bio. Preto je dôležité pozrieť si aj reálne percento biozložky vo výrobku.
Ak tam nie je udané, že ide o vyslovene 100 % bioprodukt, bio už vlastne nie je.
Ďalšia vec, na čo množstvo ľudí zabúda, je fakt, že nielen obsah, ale aj samotný obal by mal byť kompostovateľný a bio-based. To by mala byť snahou samotných zelených spoločností, ktoré to aj robia.
Ak ide o zelené firmy, dbajú na to, aby neboli bio len ich samotné výrobky, ale aj obaly. Vtedy sa často obracajú napríklad na nás a požiadavkou na vytvorenie obalu.
Za veľké nebezpečenstvo sú často považované plastové slamky. Existuje efektívna zelená alternatíva?
Problematika slamiek sa stala veľmi riešenou. Ani z hľadiska legislatívy nie je úplne jasné, ktoré slamky sa môžu a ktoré sa nemôžu používať. Veľmi preferovanou je napríklad papierová slamka, ktorá nastúpila ako náhradu plastovej slamky.
Máme bioslamky, ktoré na rozdiel od papierových vydržia nielen studené, ale aj teplé tekutiny.
Celé to začalo tak, že sa našlo niekoľko dobrovoľníkov, ktorí išli na pláže zbierať odpad. Okrem slamiek tam v hojnom počte boli aj iné výrobky. Čo si však už množstvo ľudí neuvedomuje, na pláž sa dostane minimum toho odpadu, len okolo 20 %, väčšina klesne na morské dno.
A práve odpad na dne je hlavným a podstatným problémom. Ak by sa však využili biomateriály, tie sa rozkladajú aj vo vode bez toho, aby nejakým spôsobom ohrozili životné prostredie. Máme aj slamky z biomateriálu, ktoré sú na pohľad nerozoznateľné od klasickej plastovej a sú rovnako použiteľné.
A čo papierové slamky, ktoré začalo množstvo gastroprevádzok používať. Sú naozaj ekologickejšie?
Mnoho ľudí si neuvedomuje, že tie biomateriály sú na pohľad nerozoznateľné od plastových, a tak podniky siahajú po papieri, aby to bolo pre zákazníka jasnejšie. Papierové slamky majú veľkú nevýhodu v tom, že ich výroba je energeticky náročná.
Navyše, mnohé z nich sú povrchovo upravované nie veľmi ekologickým spôsobom, aby dlhšie vydržali v nápoji, čo v podstate neguje ich akúkoľvek ekologickú hodnotu.
Záťaž na životné prostredie je teda z tohto hľadiska omnoho vyššia ako záťaž na výrobu výrobkov z plastov a biomateriálov. Produkt ako taký, ak nie je povrchovo upravený, sa zdá byť je ekologickejší než plastový, ale spravidla to tak nie je.
Práve aj slamky Ecompo z biomateriálu NonOilen tak môžu byť prínosom pre našu planétu. Vždy sa snažíme hľadať ekologické riešenie, aby sme boli zodpovední k planéte.