J&T, za ktorou stojí boháč Tkáč, vlastní hypermoderné kuríny s fotovoltikou. Sliepky tu majú luxusný život

  • Narábanie s kurníkmi nie je náročné
  • Nešetřil uvádza, že ide asi o najekologickejšiu formu chovu sliepok vo veľkom množstve
mobilný kurník
Hoci mobilné kurníky vyzerajú jednoducho, ide o skutočne premyslenú záležitosť Vejcekolby.cz
  • Narábanie s kurníkmi nie je náročné
  • Nešetřil uvádza, že ide asi o najekologickejšiu formu chovu sliepok vo veľkom množstve

Zvuk kotkodákania sliepok nie je v slovenských obciach ničím nezvyčajným. Nezvyčajný je však v obci Pouzdřany na juhu Moravy, kde tieto sliepky žijú v obrovskom výbehu pozostávajúcom z troch domčekov. Hoci je ohrada fakt veľká, sliepky sa aj napriek tomu zdržiavajú v domčekoch. Spôsobené to je totiž tým, že ide o mobilné kuríny.

Ako informuje Czech Crunch, tento unikát sa nachádza v blízkosti vinárstva Kolby, ktoré iba prednedávnom kúpila spoločnosť J&T. Jej spoluzakladateľom je Patrik Tkáč. J&T sa následne rozhodla pre rozsiahlu rekonštrukciu a okrem toho je vlastníkom pozemku, na ktorom sa nachádzajú už spomínané mobilné kurníky. O ne a aj o vinárstvo sa stará vinár Vlastimil Nešetřil.

Nešetřil opisuje, že narábanie s kurínmi nie je náročné. Stačí ich totiž zaháknuť za traktor a odtiahnuť tam, kde ich potrebujú. Sliepkam trvá približne 2 týždne, kým trávu na určitom mieste zjedia. Zároveň ju však pohnoja, vďaka čomu tam vyrastie opäť. V jednom kuríne sa nachádza 2 500 sliepok, dohromady ich má vinárstvo Kolby 7 400.

Hoci mobilné kuríny vyzerajú jednoducho, ide o skutočne premyslenú záležitosť. Majú autonómny charakter a disponujú vlastnou fotovoltikou, ktorá sa nachádza na strechách. Ventiláciu, teplo, chladenie a stav vody a krmiva má na starosti počítač, ktorý zároveň dokáže upozorniť na neobvyklé situácie. 

Prvotriedne vajcia

Zaujímavosťou je aj to, že sliepky znášajú vajíčka na špeciálny pás, ktorý sa zapne po tom, čo sú naň vajíčka znesené. Následne po ňom vyjdú z kurína priamo do triediarne, kde prejdú kontrolou, zabalia sa. Odtiaľ sa vajíčka presunú do obchodu.

Nešetřil uvádza, že ide asi o najekologickejšiu formu chovu sliepok vo veľkom množstve. Ukazuje sa tu totiž, že sliepka má veľkú hodnotu, pričom ide o úplný opak klietkového chovu. Tento „luxusný“ život sliepok sa odzrkadľuje na ich vajciach, ktoré sa v súčasnosti označujú 1.

Lepšie sú už len vajcia pochádzajúce z ekologického chovu, ktoré majú označenie 0. Ambície vinárstva sú vysoké, keďže mieri práve k označeniu 0. 

Kým sa tak stane, potrvá to dva roky, pričom chovateľov čaká ešte poriadne náročná cesta. Napríklad budú musieť preukázať to, že tráva, ktorú sliepky konzumujú, nebola dva roky ničím hnojená.

Vo vinárskom výbehu sa sliepky nachádzajú 13 mesiacov a následne sa predávajú. Vinárstvo si však dáva pozor na to, kto ich dostane. Vo väčšine prípadov sliepky putujú do malých chovov, kde môžu žiť aj ďalšie tri roky. 

Nešetřil prezradil, že ďalšou ambíciou vinárstva je vytvoriť skupinu odberateľov sliepok, pretože chcú, aby sa mali dobre. Aktuálne sa produkcia vajec pohybuje na úrovni 2 miliónov ročne, pričom polovica z nich skončí v supermarketoch, kde ich zákazníci nájdu pod značkou Zlouky.

Bude klietkový chov zakázaný?

Na Slovensku by sa mohol zakázať klietkový chov nosníc. Vyplýva to z návrhu novely zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorý do Národnej rady (NR) SR predložil Tomáš Šudík (nezaradený).

Pre existujúce klietkové chovy nosníc navrhuje poslanec stanoviť päťročné prechodné obdobie. Majiteľom a ich zamestnancom má podľa Šudíka poskytnúť dostatočne dlhý čas, aby sa na nový stav adaptovali a svoje právo vlastniť majetok a právo na slobodnú voľbu povolania realizovali iným spôsobom.

Poslanec argumentuje tým, že za posledné roky u európskych občanov vzrástlo povedomie a znepokojenie v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a problémov životného prostredia.

„V dôsledku toho spotrebitelia na európskom trhu požadujú etickejšie potraviny, teda vajcia vyprodukované v systémoch s vyššími štandardmi dobrých životných podmienok zvierat,“ napísal v dôvodovej správe k návrhu.

Dodal, že v júni 2021 sa Európska komisia zaviazala k revízii aktuálneho právneho rámca a k zrušeniu klietkového chovu nosníc do roku 2027.

Väčšina slovenských nosníc je podľa neho stále chovaná v klietkovom chove, a to aj napriek tomu, že väčšina Slovákov podporuje jeho zákaz.

„Podiel nosníc v klietkovom chove na Slovensku v priebehu posledných troch rokov klesol o takmer 8 percent a v súčasnosti ešte stále tvorí 75,3 percenta nosníc,“ uviedol.

Dodal, že Únia hydinárov Slovenska sa zaviazala v memorande spolu s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, že do roku 2030 prestavajú všetky svoje klietkové chovy na podstielkové, voliérové alebo voľnovýbehové chovy.

Nová legislatíva by mohla byť účinná od 1. januára 2024.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy

Zdroje: Czech Crunch, TASR

Najnovšie videá

Trendové videá