K Izraelu dorazil prvok jadrovej triády USA. Patrí k najväčším ponorkám sveta, ohromuje palebnou silou
- Do regiónu Blízkeho východu priplávala ponorka triedy Ohio
- Ponorka môže byť vybavená buď riadenými strelami Tomahawk, alebo balistickými raketami
- Niesť môže aj jadrovú hlavicu
- Do regiónu Blízkeho východu priplávala ponorka triedy Ohio
- Ponorka môže byť vybavená buď riadenými strelami Tomahawk, alebo balistickými raketami
- Niesť môže aj jadrovú hlavicu
Do regiónu Blízkeho východu dorazila ďalšia odstrašujúca sila Spojených štátov. Má ísť jadrovú ponorku triedy Ohio, ktorá je aktívnym prvkom jadrovej triády.
Na sociálnej sieti X, predtým známej ako Twitter, to v nedeľu oznámilo Ústredné velenie armády USA (CENTCOM). To riadi americké vojenské operácie na Blízkom východe, vo východnej Afrike a v Strednej Ázii.
K príspevku je pripojená fotografia zachytávajúca ponorku triedy Ohio, ktorá smeruje k mostu ponad Suezský prieplav ležiacemu severovýchodne od Káhiry.
Niesť môže 154 striel Tomahawk
Nie je jasné, o ktorú konkrétnu ponorku triedy Ohio ide. Plavidlá tejto triedy existujú v dvoch variantoch, ako ponorky, ktoré sú určené na nesenie riadených striel Tomahawk, a ako tie, ktoré môžu niesť balistické rakety, ktoré môžu mať aj jadrovú hlavicu.
CNN konštatuje, že americká armáda len zriedka oznamuje pohyby alebo operácie flotily ponoriek nesúcich balistické rakety. Ponorky s jadrovým pohonom, ktoré sú spolu s medzikontinentálnymi balistickými raketami a strategickými bombardérmi súčasťou tzv. jadrovej triády, operujú v takmer úplnom utajení. Ponorky triedy Ohio sú tretími najväčšími ponorkami na svete, prvenstvo si držia sovietske ponorky Typhoon (Tajfun), druhú priečku obsadili ponorky triedy Borej.
Ak by išlo o ponorky s riadenými strelami Tomahawk, predstavovali by plavidlá ohromnú palebnú silu. Každá z nich dokáže niesť 154 týchto striel, ktorých hlavica je naplnená 453 kilami výbušnín. Používať sa môžu voči námorným aj podzemným strelám. Strely je ťažké zachytiť a zneškodniť. Tomahawky za to vďačia nízkej výške, v ktorej lietajú, a tiež prúdovému motoru, ktorý produkuje nízke emisie infračerveného žiarenia.
Účinný dolet pre námornú verziu Block IV je vyše 1 600 kilometrov. Spojené štáty nasadili Tomahawky pri množstve vojenských operácií, ako je vojna v Iraku, Afganistane, Juhoslávii alebo v Líbyi. Okrem toho zasahovali aj pri likvidácii teroristov z al-Káidy, Islamského štátu alebo pri útoku na vojenskú základňu v Sýrii, v odvete na použitie chemických zbraní sýrskym diktátorom Bašarom Asadom.
USA má v arzenáli štyri ponorky, ktoré nesú strely Tomahawk.
Hlavnou úlohou ponorky triedy Ohio je odstrašovanie
Ostatných štrnásť ponoriek triedy Ohio sú ponorky, ktoré nesú balistické rakety. Osadené môžu byť aj jadrové hlavice, a tak sú tieto ponorky dôležitým prvkom jadrovej triády USA. Plavidlá nesú približne polovicu aktívnych strategických termonukleárnych hlavíc v USA. Ponorky nesú 20 balistických rakiet Trident II, ktoré sú schopné prekonať až 12 000 kilometrov. V prípade, že by niesli jadrovú hlavicu W88, jej sila sa pohybuje na úrovni 475 kiloton TNT.
Všetky ponorky nesú mená po jednotlivých štátoch USA, výnimkou je len USS Henry M. Jackson. Ponorky sú tiché a vybavené technológiou stealth. Pohybujú sa rýchlosťou 37 kilometrov za hodinu. Prepraviť tiež dokážu 66 námorníkov Navy Seals, teda jednu čatu.
Hlavnou úlohou týchto ponoriek je práve odstrašovanie. Túto úlohu zrejme plnia ja na Blízkom východe. Situácia v regióne je nepokojná, a hrozí, že konflikt bude eskalovať za hranice Gazy a Izraelu. Obavy vyvoláva hlavne libanonské hnutie Hizballáh, ktoré je ovládané Iránom. Aj samotný Teherán vyvoláva obavy.
Spojené štáty v snahe zabrániť eskalácii poslali do regiónu dve lietadlové lode USS Gerald R. Ford a USS Dwight D. Eisenhower spoločne s podpornými plavidlami akými sú krížniky či torpédoborce. Okrem toho Pentagón nasadil do regiónu aj viacej bojových stíhačiek a posilnil aj vojenskú prítomnosť vyše 1 000 vojakmi.
Súčasný konflikt medzi Izraelom a Hamasom vypukol 7. októbra po koordinovaných útokoch teroristov na izraelské územie, ktoré si vyžiadali vyše 1 400 obetí. Väčšina z nich boli civilisti, nechýbali malé deti či dôchodcovia.
Izraelská armáda reagovala odvetnými útokmi na pásmo Gazy, pri ktorých podľa tamojších úradov dosiaľ zahynulo viac ako 9 700 ľudí. Tamojšie úrady sú ale pod kontrolou teroristov z Hamasu, a v minulosti preukázateľne nadhodnocovali počty obetí. Taktiež nie je jasné, koľko z obetí tvoria bojovníci Hamasu.
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: CNN, TASR