Kamila Štork o autizme: „Mama mi stále vraví, že je to výmysel, aby som sa mala na čo vyhovoriť“

29. novembra 2024 o 16:35

Otvorene nám porozprávala o živote s diagnózami
Trpí ADHD, autizmom aj depresiou
Kamilin príbeh šokuje aj motivuje

Otvorene nám porozprávala o živote s diagnózami
Trpí ADHD, autizmom aj depresiou
Kamilin príbeh šokuje aj motivuje

Možno si aj ty stretol človeka, ktorý sa správal „trochu inak“. Nerozumel tvojim vtipom, vyhýbal sa hlučným miestam alebo sa tváril neprítomne, keď si sa s ním rozprával. Nevšímavý? Čudný? Možno má len inak nastavený mozog – žije s autizmom.

V dnešnej dobe sa o autizme a ADHD hovorí čoraz častejšie. Mnohí mladí ľudia dostávajú tieto diagnózy až v dospelosti a konečne nachádzajú odpovede na otázky, ktoré si kládli celý život. Jednou z nich je aj Kamila Štork, ktorá otvorene rozpráva o svojej ceste k diagnóze a o tom, ako sa naučila so svojimi diagnózami žiť plnohodnotný život.

Jej príbeh nie je o utrpení či obmedzeniach. Je o prijatí samej seba, o hľadaní vlastnej cesty a o tom, že byť „iný“ môže byť aj výhoda.

Ako prebiehal proces diagnostiky?
S ktorými mýtmi o ADHD, depresii a autizme sa stretáva?
Čo sú pre ňu najväčšie výzvy?
Ako sa vyrovnáva s rezistentnou depresiou?

Ako ovplyvňuje tvoj život autizmus, ADHD a rezistentná depresia?

Mnoho ľudí sa ma pýta, aké to je „trpieť“ autizmom či ADHD, ja som sa však už dávno rozhodla prestať trpieť.

Moje diagnózy ma nedefinujú ako osobnosť. Stále môžem a chcem snívať, pracovať na sebe a svojom živote. Avšak je pravda, že to rozhodne nie je jednoduché. Žiť s autizmom a ADHD v dnešnom svete ako dospelá a samostatná osoba, vie byť väčšinu času veľmi náročné a vyčerpávajúce, avšak rozhodne nie nemožné.

Potýkam sa denne s problémami, o ktorých neurotypickí ľudia nemajú ani poňatia. Navyše je pre nich náročné brať ohľad na niečo, čomu nerozumejú. Autizmus ovplyvňuje najmä vnútorné prežívanie, chcem však podotknúť, že je to spektrum a ja hovorím výhradne za seba.

Nerozumiem mnohým „hovorovým“ frázam či irónii. Ľudia na spektre berú veci naozaj často 100 percentne vážne, a preto rozprávať na mňa v metaforách nemá zmysel. Takýchto sociálnych nedorozumení je denne kvantum a môže to byť veľmi frustrujúce, pretože potom často vyzerám hlúpo, neprítomne, zvláštne a pritom môj mozog sa snaží šliapať na 200 percent, aby porozumel.

Takže so mnou treba veci preberať naozaj veľmi priamo, úprimne a bez očakávaní pretože čítať medzi riadkami je veľkým problémom pre človeka, ktorý tie „riadky“ neregistruje.

Okrem mnohých komunikačných problémov prichádzajú na scénu aj senzorické problémy, a teda rozhovor v hlučnej kaviarni, ktorú zatiaľ nepoznám, je čisté fiasko. Autistický mozog spracúva všetky podnety – konverzácie, búchanie lyžičiek až po zvuk žiarovky či mrazničky.

Táto téma je nesmierne obsiahla, toto je len zlomok toho, čím prechádzam každý deň, a musím si pomáhať vedomým dýchaním, ochranou sluchu, okuliarmi či dokonca rukavicami.