Kampus bratislavskej VŠVU sa zmení na nepoznanie. Takto to tam bude vyzerať
- Sú známe výsledky architektonickej súťaže na dostavbu kampusu Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU)
- Tá je označovaná aj ako Artcampus
- Najlepší návrh podľa poroty predstavila nie veľmi známa kancelária SLLA
- Sú známe výsledky architektonickej súťaže na dostavbu kampusu Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU)
- Tá je označovaná aj ako Artcampus
- Najlepší návrh podľa poroty predstavila nie veľmi známa kancelária SLLA
Počas októbra 2018 až januára 2019 prebehla verejná anonymná architektonicko-urbanistická súťaž návrhov na internát s jedálňou a technologický pavilón v areáli Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave na Drotárskej ceste. V silnej medzinárodnej konkurencii sa presadila kancelária SLLA.
Porota na tomto návrhu oceňuje, že nadväzuje na pôvodné architektonické riešenie lokality a vhodne dopĺňa nedostavané moduly školy prof. Dušana Kuzmu. Zachováva kontext s výhľadmi do okolia a nezastavaním územia za školou ponúka veľmi dobré využitie tamojšej prírodnej scenérie.
V prvej fáze návrh definuje vstupný otvorený priestor medzi rozšírením existujúcej školy o technologické centrum a ubytovacie zariadenie ako otvorené námestie, ktoré sa stáva novým vstupom a verejným priestorom školy.
„Porota jednoznačne odporúča vyhlasovateľovi zadať projekt autorom víťazného návrhu a zároveň navrhuje, aby sa do dopracovanej štúdie zahrnulo aj zastrešenie priestoru medzi existujúcimi budovami z druhej fázy projektu, čím by vznikla pasáž ako žiadaný aktívny sociálny priestor ateliérov školy s ich priamym prepojením do nového technologického centra,” píše sa na oficiálnej stránke súťaže.
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave (VŠVU) vznikla v roku 1949 a je najväčšou umelecko-vzdelávacou inštitúciou svojho druhu na Slovensku. V roku bol 1981 prijatý a neskôr aj sčasti zrealizovaný návrh prof. Dušana Kuzmu na výstavbu nového komplexu VŠVU.
Hlavná výučbová budova je torzom modernistického monolitu pôvodného návrhu – jej tretí blok sa nepodarilo postaviť, rovnako aj ďalšie budovy a súčasti akademického kampusu. Koncom 20. storočia bolo nutné pristúpiť k nadstavbe budovy, projekt bol vedený pedagógom prof. akad. arch. Ing. arch. Jánom Bahnom a Mgr. art. Igorom Palčom.
Dnes už hlavná výučbová budova nevytvára dostatočné prevádzkové podmienky pre udržanie interdisciplinarity štúdia či interakcie v rámci tvorivých procesov medzi jednotlivými katedrami, neprináša dostatok komunikačných príležitostí medzi členmi akademickej obce a nevytvára možnosti pre flexibilnú organizáciu výučbových procesov.
Autormi súťažného návrhu je Michal Sulo spoločne s Miriam Liškovou. Na návrhu spolupracovali s Viktóriou Sabadošovou, Janou Nagyovou, Dominikom Haviarom, Lenkou Bankovou, Borisom Rusiňákom a Zuzanou Jančekovou.
Čítajte viac z kategórie: Architektúra