KATASTROFA: Až pätina Slovákov a Sloveniek verí Putinovej propagande (PRIESKUM)

Prokremeľskej propagande dôveruje viac ako pätina Slovákov a Sloveniek. Vyplýva to z prieskumu vedeckého kolektívu z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (ÚEP CSPV SAV) na vzorke 900 respondentov. TASR o tom v stredu informovala hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.

Prieskum realizovali odborníci 22. až 24. marca. Získané údaje ukázali, že správam ospravedlňujúcim zapojenie ruských vojsk na Ukrajine verí 22 percent oslovených respondentov a do značnej miery pritom záleží od obsahu konkrétnych správ.

„Najnižšiu dôveru sme našli pri správach, že vojna na Ukrajine je zinscenovaná a na záberoch z nej sú zaplatení herci a herečky (11 percent), alebo že Ukrajina vyvíja jadrové či iné rádioaktívne zbrane (13 percent),“ spresnil experimentálny psychológ z ÚEP SAV Jakub Šrol.

Niektoré faktory zohrávajú zásadnú úlohu

Naopak, viac ako štvrtina ľudí podľa neho verí často opakovaným správam o tom, že Rusko sa vojenskou intervenciou na Ukrajine snaží o odzbrojenie a denacifikáciu Ukrajiny (28 percent), že vojna na Ukrajine bola zámerne vyvolaná západnými mocnosťami a Rusko iba reagovalo na ich provokáciu (34 percent), alebo že na východe Ukrajiny bola voči ruským menšinám páchaná genocída (27 percent).

Predbežné analýzy odborníkov poukázali aj na skutočnosť, že faktory ako vek či pohlavie pri dôvere prokremeľským naratívom obhajujúcim vojnový konflikt na Ukrajine nezohrávajú zásadnú úlohu. Šrol tiež zdôraznil, že takýmto správam nepodliehajú výhradne ľudia s nižšou úrovňou vzdelania či analytického myslenia.

„Je síce pravda, že dôvera prokremeľským naratívom o vojne na Ukrajine je mierne vyššia u ľudí so stredoškolským či nižším vzdelaním, nejde však o kľúčovú premennú, ktorá by vysvetlila náchylnosť ľudí veriť takýmto tvrdeniam,“ doplnil experimentálny psychológ.

Konšpirácie

Zo zistení taktiež vyplýva, že dôvera prokremeľským naratívom ide ruka v ruke so sympatiami voči Rusku.

„Vyššiu dôveru vidíme tiež u ľudí, ktorí sú presvedčení, že na Slovensku sme sa mali lepšie za bývalého režimu, ako sa máme v súčasnosti a zároveň uprednostňujú usporiadanie spoločnosti, v ktorom vládne jeden silný a rozhodný autoritársky líder pred dnešnou liberálnou demokraciou,“ ozrejmil Šrol.

Dôvera prokremeľským naratívom o vojne na Ukrajine bola podľa neho špeciálne vysoká u ľudí, ktorí zároveň boli presvedčení o pravdivosti niektorých konšpiračných teórií o ochorení COVID-19.