Katastrofická prognóza: Miznú a státisíce ľudí umierajú. Od týchto malých tvorov závisia aj naše životy

Úbytok hmyzu znamená nižšie výnosy v prípade zdravých potravín, teda ovocia či zeleniny, a naopak, zvýšený výskyt chorôb u ľudí. Globálna strata opeľovačov už dnes kvôli nižšej ponuke zdravých potravín spôsobuje približne 500-tisíc predčasných úmrtí ročne. 

Tri štvrtiny plodín vyžadujú opelenie, populácia mnohých druhov hmyzu však prudko klesá, uvádza The Guardian. Z toho vyplýva neadekvátne opelenie, ktoré podľa výskumu spôsobilo 3 až 5-percentnú stratu produkcie ovocia, zeleniny a orechov. Nižšia spotreba týchto potravín znamená, že možno nedostatku opeľovačov pripísať asi 1 percento všetkých úmrtí ľudí po celom svete. 

Riešení je niekoľko

Vedci sa v štúdii, ktorá bola uverejnená vo vedeckom časopise Enviromental Health Perspectives, pozerali na úmrtia z dôvodu srdcových chorôb, mŕtvice, cukrovky a niektoré druhy rakoviny, pričom všetkým týmto chorobám možno čiastočne predchádzať zdravšou stravou.

Táto štúdia je prvou, ktorá sa na ľudské zdravie pozerá cez nedostatok voľne žijúcich opeľovačov, a formujú ju údaje zo stoviek fariem po celom svete. Majú na ňu vplyv aj informácie o benefitoch a zdravotných rizikách a počítačovom modeli, ktorý sleduje globálny potravinový trh. 

„Dôležitým chýbajúcim kúskom v debate o biodiverzite je nedostatok priamych prepojení s ľudským zdravím,“ uviedol doktor Samuel Myers z Harvardovej univerzity a jeden z autorov štúdie.

„Výskum ukazuje, že strata opeľovačov už ovplyvňuje zdravie v rozsahu globálnych zdravotných rizikových faktorov, akými sú rakovina prostaty alebo poruchy užívania látok.“

Podľa Myersa je tu však riešenie v podobe postupov, ktoré sú voči opeľovačom priaznivé. Medzi ne patrí obmedzenie používania pesticídov a zachovanie či obnova prirodzených biotopov. Štúdia tiež zistila, že nedostatočné opelenie je zodpovedné za približne štvrtinový rozdiel medzi vysokými a nízkymi úrodami. 

zdroj: TASR/Boris Roessler/dpa via AP

Problémy sa zrejme ešte zhoršia

„Odhadujeme, že svet v súčasnosti stráca 4,7 % celkovej produkcie ovocia, 3,2 % zeleniny a 4,7 % orechov,“ uviedli vedci. Tí následne použili ekonomický model, ktorým sledovali vplyv týchto strát na stravu ľudí po celom svete. Na odhad počtu predčasných úmrtí použili údaje o tom, ako zníženie zdravých potravín ovplyvňuje zdravie. 

Výskumníci zistili, že táto zmena má najväčší vplyv na krajiny so stredným príjmom, teda na Čínu, Rusko, Indonéziu či Indiu. Práve tu srdcové choroby, mŕtvice a rakovina nie sú ničím výnimočným v dôsledku zlej stravy, fajčenia a nedostatočnej fyzickej aktivity. V bohatých krajinách by si ľudia mohli tieto potraviny dovoliť aj napriek zvýšenej cene, čo však neplatí o chudobnej časti populácie. 

Predošlá práca výskumníkov ukázala, že väčšina účinkov na zdravie v krajine bola spôsobená stratou opeľovačov v danom štáte a nie v tom, z ktorej sa dovážali potraviny. Najväčšie poklesy výnosov boli zaznamenané v krajinách s nízkymi príjmami. 

zdroj: TASR/AP/Martin Meissner

„Celosvetovo konzumujeme príliš veľa plodín opeľovaných vetrom, teda pšenicu, ryžu, kukuricu či jačmeň. Tie sú síce bohaté na sacharidy, majú však nízky obsah živín, čo vedie k epidémii obezity a cukrovky na celom svete. Nekonzumujeme dostatok ovocia a zeleniny, z ktorých väčšina potrebuje na opelenie hmyz,“ uviedol doktor David Goulson, ktorý nebol súčasťou študijného tímu. 

Podľa Goulsona zníži výnosy aj úbytok zvyšku hmyzu, teda škodcov plodín. Veľký vplyv na zdravotnícke služby a ekonomiku by podľa neho tiež mal aj zdravotný stav či strata práce v dôsledku horšej stravy. Vplyv klesajúcej biodiverzity bude podľa neho ešte oveľa väčší, ako uvádza štúdia. 

„Najviac znepokojujúcim aspektom tejto štúdie je, že keďže populácie hmyzu neustále klesajú, tento stratený výnos plodín sa v budúcnosti zhorší, zatiaľ čo ľudská populácia bude naďalej rásť na najmenej 10 miliárd. Problémy, ktoré sú tu opísané, sa s postupom 21. storočia pravdepodobne ešte zhoršia,“ povedal Goulson.