Toto je dôvod, prečo má Afrika najmenšie čísla úmrtnosti. Katastrofické scenáre sa nepotvrdili

Ešte na začiatku pandémie celý svet s obavami sledoval, ako sa bude vyvíjať situácia v Afrike. Kontinent, ktorý je zasiahnutý nielen chudobou, ale doteraz bojuje s najsmrteľnejší epidémiami, nemal veľmi pozitívne vyhliadky.

Zdravotnícke vybavenie taktiež nepridáva na optimizme a epidemiológovia a vedci Afriku označovali za časovanú bombu. Strachujúce hlasy však utíchli a dennodenne sa k nám dostávajú informácie o zlej situácii v práve tých najvyspelejších krajinách. Čo sa teda stalo s Afrikou?

zdroj: Unsplash/Martin Sanchez

Keď porovnáme kĺzavé mediány nakazených ľudí na všetkých kontinentoch, s výnimkou Antarktídy, uvidíme najrôznejšie tvary, avšak jeden z nich bude až výrazne vyčnievať. Kĺzavá čiara Afriky akoby sa až podozrivo nízko držala pri zemi, pričom v júli mierne narástla.

Vtedy sa najviac zasiahnutým štátom stala Juhoafrická republika, ktorá vo svojich najhorších dňoch zaznamenala aj 13 000 prípadov. V júli akoby v celej Afrike čísla začali klesať. Vedci aj epidemiológovia sa nestačili diviť a prichádzali s najrôznejšími teóriami o tom, prečo tomu tak je.

Katastrofické scenáre sa nenaplnili

V posledné dni Afrika opäť zaznamenala vyšší nárast nových prípadov. Za posledné dva týždne tiež prišlo k podstatnému nárastu úmrtí. Celkovo v Afrike stúpol počet infikovaných o 7 percent, úmrtia o 8 percent. Regionálny riaditeľ WHO pre Afriku Matshidiso Moeti tvrdí, že kontinent sa dnes nachádza v kľúčovom okamihu.

Za nárastom vidí otvorenie hraníc a nástup detí do škôl. Najviac zasiahnutými regiónmi sú severná a stredná Afrika, najväčší nárast zaznamenalo Maroko. 

zdroj: TASR/AP/Themba Hadebe

Napriek tomu, v Afrike sú naďalej prekvapivo nízke čísla infikovaných, ako aj úmrtí, v porovnaní s ostatnými svetadielmi. Samozrejme, najviac pravdepodobný dôvod bude nedostatočné testovanie, ktoré má Afrika najmenšie na svete, ale aj možnosť, že veľa úmrtí nebolo správne zaznamenaných.

Aj tento scenár je stále menej apokalyptický ako preplnené slumy, nestíhajúce nemocnice a státisíce mŕtvych ako predpokladali v marci odborníci. Medzi vedcami tak panuje zhoda, že aj kvôli nie úplne presným údajom, ktoré z Afriky prichádzajú, je stále miera úmrtnosti na COVID-19 nižšia oproti tomu, čo sa predpokladalo.

Vedci majú na to viacero teórii. Hovorí sa o klimatických rozdieloch, existujúcej imunite, genetike ale aj rozdieloch v správaní obyvateľstva.

V teplom počasí sa vírus šíri menej

Ako sa už vo zvyšku sveta v lete ukázalo, vírus akoby oslabol. Štúdia mapujúca vírus v krajinách Európy ukázala, že nastal pokles úmrtnosti v súvislosti s teplým a vlhkým počasím. Vedci predpokladajú, že mechanizmy akými pracujú naše dýchacie cesty, vylučujú vírus lepšie v teplejších a vlhkých podmienkach.

To znamená, že ľudia vtedy dostávajú priamo do svojho tela menej vírusových častíc. Aj keď sa o Afrike hovorí ako o tropickom kontinente, nie všade sú 40-stupňové teploty a dažďové pralesy. Klimatické podmienky síce určite majú svoju zásluhu v spomalení šírenia vírusu, nie sú ale jediným faktorom.

zdroj: TASR/AP/Themba Hadebe

Najmladšie obyvateľstvo na svete

Ďalším dôvodom môže byť nízky priemerný vek obyvateľstva. Ako už dávno o koronavíruse vieme, najväčšie riziko predstavuje pre starších ľudí.

Afrika je pritom kontinent s najmladším obyvateľstvom, kde vekový priemer je 19 rokov. Ako uvádza WHO, pandémia sa väčšinou vyskytla u mladších. Približne 91 % infekcie vírusom COVID-19 v subsaharskej Afrike je medzi ľuďmi do 60 rokov a viac ako 80 % je bezpríznakových.

Doktor Matshidiso Moeti sa tiež pre WHO vyjadril, že v Afrike sú iba 3 percentá populácie staršie ako 65 rokov. Za dôvodom, prečo vírus viac vyčíňal v západnom svete ako v Afrike, vidí aj to, že v ostatných krajinách žijú často seniori v špecializovaných domovoch pre starých ľudí, čo má v prípade zavlečenia vírusu fatálne následky. V Afrike žijú starí ľudia, naopak, väčšinou vo vidieckych oblastiach a na samote.

Pripravenosť v dôsledku skorších epidémii

Afrika býva pravidelne zasiahnutá viacerými smrteľnými epidémiami. Iba nedávno ohlásili v Kongu ukončenú epidémiu eboly. Kongo ale aj okolité štáty tak už pri vypuknutí pandémie koronavírusu boli dostatočne a lepšie pripravené na boj s epidémiou ako zvyšok sveta. Mali totiž nedávnu skúsenosť s izoláciou infikovaných, karanténou či trasovaním kontaktov.

„Vďaka ponaučeniu z epidémie eboly africké krajiny spolu s africkým CDC a WHO uskutočňujú koordinovanú reakciu s hlavnými predstaviteľmi štátov, ktorí sa pravidelne stretávajú s cieľom naplánovať stratégiu,“ hovorí vedecký poradca riaditeľa Afrického centra pre kontrolu a prevenciu chorôb doktor Nicaise Ndembi.

Keďže koronavírus prepukol v Afrike neskôr, nemocnice a pracovníci sa mohli lepšie pripraviť po materiálnej, ale aj personálnej stránke. Niektorí vedci tiež poukazujú na spojitosť s očkovaním proti tuberkulóze a nižšou úmrtnosťou na koronavírus.

Finančná kríza

Afrika sa ale, bohužiaľ rovnako ako zvyšok sveta, nevyhla finančným ťažkostiam spôsobeným koronakrízou. Ekonomická škoda je enormná a Afrika už potrebuje počas najbližších troch rokov viac ako 10 biliónov eur, aby sa z krízy dostala. Svetová banka uvádza, že až 43 miliónom Afričanom hrozí extrémna chudoba kvôli následkom pandémie.

Afrika ku dnešnému dňu zaznamenala vyše 1,6 milióna ľudí infikovaných koronavírusom a 39,8 tisíc úmrtí.