Kauza dekády: Kontroverzný zakladateľ WikiLeaks Assange ide na slobodu. Z väzenia sa dostane „dohodou“

Zakladateľ servera WikiLeaks Julian Assange tento týždeň priznal vinu v súvislosti s porušením amerického zákona o špionáži. Toto priznanie je výsledkom dohody s americkými úradmi, ktorá by mohla ukončiť jeho väznenie v Británii a umožniť mu návrat domov do Austrálie, informuje TASR.

Podľa súdnych dokumentov sa očakávalo, že Assange pristúpi k tomuto kroku v rámci snahy dosiahnuť dohodu, ktorá by mu poskytla možnosť opustiť britské väzenie.

Portál WikiLeaks uviedol, že Assange v utorok opustil väzenie v Británii, kde bol doteraz zadržiavaný, a odletel z krajiny. K oznámeniu došlo krátko po zverejnení súdnych dokumentov, podľa ktorých sa Assange po dohode s americkými úradmi prizná k porušeniu zákonov o špionáži, čo mu umožní návrat domov do Austrálie.

Kto je Assange?

Ako ďalej píše spravodajský web The Guardian, Julian Assange sa narodil v roku 1971 v Townsville, v austrálskom štáte Queensland. Už od mladého veku ho fascinovali počítače a v 90. rokoch bol považovaný za jedného z najúspešnejších hackerov v Austrálii.

V roku 2006 založil WikiLeaks, organizáciu, ktorá zverejňovala uniknuté materiály. Až v roku 2010 však získal medzinárodnú pozornosť, keď zverejnil sériu únikov od Chelsea Manningovej, bývalej vojačky americkej armády.

Medzi zverejnenými materiálmi bolo aj video z roku 2007, na ktorom americký vrtuľník Apache útočí v Bagdade, pričom zomrelo 11 ľudí, vrátane dvoch novinárov agentúry Reuters.

zdroj: TASR/AP Photo/Kirsty Wigglesworth

Americká vláda následne začala trestné vyšetrovanie a Manningová bola odsúdená a uväznená za úniky, hoci neskôr bol jej trest skrátený. V novembri 2010 WikiLeaks zverejnili viac ako 250 000 diplomatických depeší USA, čo vyvolalo ďalší rozruch.

Ruské aktívum či užitočný idiot Kremľa? 

V roku 2016 sa Assange opäť dostal do pozornosti médií a verejnosti, keď portál WikiLeaks zverejnil e-maily od americkej Demokratickej strany tesne pred prezidentskými voľbami v USA. Z nich vyplývalo, že vedenie strany jasne favorizuje Hillary Clintonovú pred jej súperom Berniem Sandersom.

Americkí prokurátori tvrdili, že emaily ukradli ruské spravodajské služby ako súčasť operácie na ovplyvnenie volieb v prospech Donalda Trumpa.

Navyše WikiLeaks zverejnili aj emaily bývalej ministerky zahraničia Clintonovej, ktorá bola súperka Trumpa. Clintonová ich ako šéfka americkej diplomacie počas Obamovej administratívy posielala z nezabezpečeného emailového konta.

Emaily mali obsahovať citlivé informácie, súkromnú komunikáciu a padali aj podozrenia, že obsahovali utajené skutočnosti. Emaily sa stali veľkou senzáciou a slabinou Clintonovej, pričom médiá sa zamerali práve na ne.

Po ročnom vyšetrovaní riaditeľ FBI James Comey uzavrel prípad komunikácie s tým, že bývalá ministerka postupovala neopatrne, ale nemá voči nej dôvod zniesť obvinenie. 

zdroj: TARS/AP, Julio Cortez

Mnoho ľudí spája Assangea s ruskými spravodajskými službami, i keď on to popiera. Na ruskej televízii RT mal dokonca vlastnú reláciu.

Správa špeciálneho vyšetrovateľa Roberta Muellera uvádza, že WikiLeaks komunikovali nielen s organizáciami ruskej spravodajskej služby GRU, ale aj s volebným štábom Donalda Trumpa. 

Navyše mal Assange odmietať zverejniť informácie o ruskom režime v roku 2016, ktoré by ho vykreslili v negatívnom svetle. Namiesto toho sa výlučne zameriaval na Clintonovú a jej očiernenie.

„Mnoho zamestnancov WikiLeaks a dobrovoľníkov alebo ich rodín trpelo v dôsledku ruskej korupcie a krutosti, boli sme si istí, že WikiLeaks to zverejní. Assange ale dával výhovorku za výhovorkou,“ uviedol zdroj z Wikileaks pre Forgein Policy.

Napriek tomu mnohí po celom svete oslavovali Assangea ako hrdinu, ktorý odhalil nesprávne konanie americkej armády v Iraku a Afganistane, no jeho reputáciu zatienili aj obvinenia zo znásilnenia, ktoré však popiera.

Dlhý proces

V roku 2010 vydali na Assangea zatykač v súvislosti se*uálneho napadnutia vo Švédsku. Po rozhodnutí britského súdu, že môže byť vydaný do Švédska, Assange vstúpil do ekvádorského veľvyslanectva, kde získal politický azyl.

Obával sa, že po vydaní do Švédska by mohol byť vydaný do USA. Vo veľvyslanectve zostal takmer sedem rokov, počas ktorých sa jeho vzťahy s ekvádorskou vládou postupne zhoršovali.

V roku 2017 švédske úrady stiahli obvinenia proti nemu, no britský zatykač za porušenie podmienok kaucie stále platil. V roku 2019 Ekvádor stiahol jeho azyl a umožnil britskej polícii vstúpiť do veľvyslanectva a zatknúť ho.

Po odchode z veľvyslanectva zatkli Assangea na žiadosť USA, ktoré ho chceli postaviť pred súd za 18 obvinení, vrátane podpory a pomoci Manningovej pri krádeži vojenských súborov. Ak by bol uznaný vinným, čelil by trestu až 175 rokov väzenia.

Assange bol posledných päť rokov väznený v prísne stráženej väznici v južnom Londýne, kde mu bola opakovane odmietnutá kaucia. Počas tohto obdobia jeho rodina a podporovatelia tvrdili, že sa jeho fyzické a duševné zdravie zhoršovalo.

V roku 2021 britský súd rozhodol, že Assangea môžu vydať do USA, no začiatkom tohto roka získal právo odvolať sa proti tomuto verdiktu. Vo februári austrálsky parlament prijal uznesenie, ktoré vyzýva vlády USA a Spojeného kráľovstva, aby umožnili Assangeovi návrat do rodnej krajiny.

V apríli americký prezident Joe Biden oznámil, že zvažuje žiadosť Austrálie o zastavenie stíhania Assangea.

Hoci nie je jasné, prečo prepustili Assangea práve teraz, jeho rodina, vrátane matky, v utorok uviedla, že ich „útrapy“ skončili vďaka „tichej diplomacii“. Jeho otec poďakoval austrálskemu premiérovi Anthonymu Albanesemu.