Kauza Kollárovej bitky ukázala jednu vec: Majetkové priznania sú zdrap papiera

Autorka komentáru je bývalá novinárka a pôsobí v Nadácii Zastavme korupciu.

Nedávna mediálna prestrelka medzi predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina) a jednou z jeho expartneriek Barborou Richterovou opäť rozvírila diskusiu o jeho skutočných majetkoch.

Aké vlastne sú príjmy predsedu parlamentu a dokáže z nich mesačne platiť svojim partnerkám na deti desaťtisícové sumy? Na ktoré nehnuteľnosti má Kollár vplyv a koľko úspešných biznisov má za sebou? Dôveryhodnú odpoveď na tieto otázky volič z oficiálnych majetkových priznaní nedostane. A to nielen u predsedu parlamentu. Posúďte sami.

Vypĺňajú, ale ako?

Politici a verejní funkcionári sú každoročne povinní spísať svoj majetok a zverejniť ho cez stránku Národnej rady. Súčasťou je údaj o príjmoch, nehnuteľnostiach, podieloch vo firmách či dlhoch. Často to ale na odhadnutie reálnych majetkových pomerov nestačí.

Napríklad za rok 2021 predseda parlamentu Kollár síce priznal príjem z verejnej funkcie takmer 43-tisíc eur (čo je necelých 3 600 eur mesačne), no neunúval sa s vyčíslením svojich „iných“ príjmov. Napríklad zo zisku firiem, ktoré môže zo zákona vlastniť a ktoré aj vlastní.

Otázka, z čoho dofinancuje svoje zjavne násobne vyššie mesačné výdavky minimálne na potomkov, tak zostáva nezodpovedaná. Pretože aj firmy, v ktorých má vlastnícke práva, priznanie nekonkretizuje. Uvádza len ich počet a výšku podielu. Nejde pritom o ojedinelý prípad. Podobne vyzerajú zverejnené priznania aj ďalších politikov. Česť výnimkám.

Verejná kontrola cez majetky

Pritom pôvodná myšlienka majetkových priznaní a ich zverejňovania bola práve o verejnej kontrole politikov a funkcionárov. Aby bolo možné odhaliť, či si počas výkonu funkcie pre štát neprimerane nepolepšili. Či sa nedostali k penziónom, vilám a firmám, na ktoré reálne ich funkcionársky plat nestačil.

A peniaze na ne dostali cez prihratie štedrej verejnej zákazky, presadenie legislatívy v prospech určitých záujmových skupín a tak ďalej. Žiaľ, namiesto kontroly pôvodného cieľa sa oficiálna kontrola majetkových priznaní a pokuty obmedzujú najmä na to, že politik nestihol odovzdať priznanie načas. Čo v ňom uviedol a či to zodpovedá jeho príjmom, sa de facto reálne nepreveruje.

Pri voľbách si spomeňte: Tri príklady, ako politické sľuby skončili draho a zle

Bez zmeny sa nepohneme ďalej

Zatiaľ zlyhali aj ojedinelé snahy politikov priznania sprísniť. Napríklad, hneď viacero nápadov na zmenu priznaní obsahovalo aj programové vyhlásenie vlády Igora Matoviča, neskôr Eduarda Hegera. Žiaľ, zámer ostal len na papieri. Prečo? Pretože ako každú inú legislatívu, aj túto by museli v parlamente väčšinovo schváliť poslanci.

A koľkých takých, ktorí verejný záujem povýšenia nad svoj vlastný, vidíte aktuálne v parlamente? Nuž, pokým sa majetkové priznania nezačnú reálne preverovať, budeme sa náznaky o skrytých majetkoch dozvedať len od Barboriek, Majek či Aničiek.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre