Kauzy Rusov na Slovensku: Tajná nahrávka s kráľom dezinfoscény či pletky s gangami

Slovenská verejnosť v súčasnosti žije najmä špionážnou kauzou okolo zadržania niekoľkých osôb, ktoré mali vyzvedať pre Rusko. Asi najviac spoločnosťou zarezonoval „pokec“ medzi ruským diplomatom Sergejom Solomasovom a prispievateľom Hlavných správ Bohušom Garbárom, ktorí sú dokonca zvečnení na videu.

Podľa všetkého ale nejde o ojedinelý ťah Ruska na Slovensku. Veľvyslanectvo a jeho osadenstvo totiž už aj v minulosti niekoľkokrát na seba a svoju činnosť nešťastne upriamilo pozornosť.

Veľký počet diplomatov

Ruské veľvyslanectvo už celé roky sídli v bratislavskej vile advokáta Pavla Fabryho. V minulosti v známej nehnuteľnosti sídlil predchodca veľvyslanectva, a to sovietska ambasáda. V súčasnosti Godrovu ulicu, na ktorej ruskí diplomati sídlia, nahradila ulica Borisa Nemcova. Práve diplomati, ktorí pôsobia na Slovensku vo farbách Ruskej federácie, už roky vzbudzovali množstvo otáznikov.

Najväčšia polemika sa otvorila u samotného počtu ruských diplomatov na Slovensku. Oproti iným veľvyslanectvám bol totiž neúmerne vysoký. Denník N napríklad v roku 2020 priniesol informáciu, že zamestnancov na veľvyslanectve krajiny veľkého medveďa je až 75. Podľa informácií denníka oficiálnych diplomatov malo Rusko u nás 45 a ďalších zamestnancov veľvyslanectva boli ešte tri desiatky.

Ako uvádza, v roku 2020 Amerika mala na Slovensku 36 diplomatov, Nemecko 19 a Čína vyslala taktiež rovnaký počet.

O rok neskôr zase Sme informovalo, že ruská strana má na Slovensku 30 diplomatických pracovníkov. V súčasnosti podľa oficiálneho zoznamu veľvyslanectva ich portfólio tvorí 18 diplomatov.

Hovoríš si, čo je vlastne zvláštne na tom, ak majú u nás Rusi neúmerne vysoký počet diplomatov? V radoch takýchto pracovníkov sa totiž môžu poľahky ukryť aj príslušníci tajných služieb. Polopatisticky povedané, Rusko vie medzi zamestnancami veľvyslanectva prepašovať špiónov.

Mateja Kandríka z platformy Stratpol sme sa opýtali, či je podobná kamufláž naozaj možná a praktizovaná aj v praxi. „Určite áno. Koniec koncov, forma diplomatického krytia je naozaj bežnou formou, ako sa takéto veci robia. Vysoké počty na ambasáde alebo aj v Českej republike oprávnene dvíhajú obočie,“ povedal pre Startitup.

Podotkol, že sa tak otvára otázka, prečo práve v pomerne malej krajine ako Slovensko potrebuje Ruská federácia také masívne zastúpenie diplomatov. Kandríkove slová o mohutnom počte ruských diplomatov v Českej republike pred dvoma rokmi potvrdil aj portál Hlídací pes. Ruské veľvyslanectvo v Prahe malo k dispozícii 43 pracovníkov diplomacie a ďalších 77 členov personálu.

Dvojica z videa

Najčerstvejšia kauza, ktorá zviditeľnila jedného zo zamestnancov ruského veľvyslanectva, sa týka už spomínaného videa, v ktorom hviezdil „novinár“ Garbár a Rus Solomasov. Zosnímanú tajnú schôdzku priniesol Denník N.

Prispievateľ známeho portálu Hlavé správy bol zadržaný bezpečnostnými zložkami spolu s ďalšími ľuďmi, ktorí mali „bonzovať“ pre Kremeľ. Samotný Solomsov je na oficiálnej stránke veľvyslanectva vedený ako starší asistent pridelenca obrany.

Solomasov hovorí Garbárovi o tom, že Moskve spomínal, že Garbár je „dobrý chlapec a má veľa kamarátov – tak aj slovenská mafia“. Moskva podľa jeho slov preto rozhodla, že bude „lovcom“.

Má sa dostať k ľuďom, ktorí milujú Rusko, chcú s ním spolupracovať, chceli by peniaze a majú tajné informácie. Ďalšiu skupinu majú tvoriť známi, ktorí ešte len uvažujú, či s Ruskom spolupracovať. Tých však bude loviť sám, hovorí Solomasov.

„Vytypovať si osoby, ktoré by ti boli dobré na spoluprácu,“ zhŕňa Garbár. Solomasov vo videu pritakáva a pýta sa, či niekoho má k dispozícii aj teraz.

Prispievateľ Hlavných správ tvrdí, že by musel popremýšľať. Vraj proruských ľudí pozná, no sú to malé ryby. Solomasov približuje, že by potreboval informáciu z vnútra NATO či Európskej únie.

zdroj: Printscreen/Youtube/Denník N

Video, ktoré zaobstarali bezpečnostné zložky, tiež zachytáva, ako Solomasov dáva Garbárovi tisíc eur. Z konverzácie vyplýva, že polovica má ísť „kamarátovi“, zatiaľ čo druhá päťstovka Garbárovi.

„Ešte by sme sa mohli dostať k Naďovi. To by bolo zaujímavé, keby som sa s ním skamarátil?“ pýtal sa Garbár v závere videa. „On nebude komunikovať s Ruskom,“ odpovedá hneď Solomasov.

Tvrdí, že by to bolo nebezpečné. Garbár hovorí, že by to Naď netušil, pretože by bol „proamerický“. „Nie,“ odpovedá Solomasov. Hovorí však, že jeho zástupca či asistent by vhodný bol. O videu sme podrobnejšie písali v tomto článku.

Červená pre ruských diplomatov

Kapitola sama o sebe je vyhosťovanie ruských diplomatov zo Slovenska. K tomuto kroku pristúpili slovenské vlády už niekoľkokrát. V roku 2018 sme napríklad vyhostili jedného z ruských diplomatov taktiež z dôvodu špionáže. Pracovník veľvyslanectva si zbalil kufre a zamával Bratislave 22. novembra toho roka.

Podľa informácií denníka Sme z prostredia rezortu diplomacie naozaj išlo o špióna. Podľa vtedajšieho premiéra Petra Pellegriniho toxický diplomat vykonával aktivity, ktoré neboli v súlade s aktivitami, ktoré by mal človek podobného zaradenia v členskej krajine EÚ a NATO vykonávať.

V roku 2020 Slovensko opäť vyhostilo ruských diplomatov, tentokrát troch. Tí dostali na Slovensku stopku v súvislosti s kauzou vraždy čečenského azylanta. Komplic vraždy sa totiž dostal v roku 2019 do Nemecka na slovenské víza, ktoré mu vystavili v Petrohrade. Práve spomínané vyhostenie diplomatov bola reakcia na zneužitie slovenských víz. S informáciou prišiel ako prvý Denník N.

Ruskí diplomati si na Slovensku podľa všetkého balili kufre vcelku často. Ďalšiu trojicu pracovníkov veľvyslanectva čakal jednosmerný lístok z Bratislavy v roku 2021. Vláda Eduarda Hegera skrátila diplomatom pobyt v reakcii na vtedajšie dianie v Českej republike.

Náš západný sused totiž tvrdil, že za explóziami skladov vo Vrběticiach v roku 2014 stála ruská tajná služba. Česká republika vtedy poslala „domov“ až 18 ruských diplomatických pracovníkov.

K tradícii skracovania pobytu ruských diplomatov na Slovensku sa súčasná vláda vrátila len nedávno. Opäť trojicu zamestnancov veľvyslanectva poslala späť do Ruska tento pondelok.

Dôvodom bolo, že na Slovensku pôsobili v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch. Slovensko k tomuto kroku pristúpilo po vyhodnotení situácie domácimi spravodajskými službami.

Podpora Nočných vlkov

Ruské veľvyslanectvo v Bratislave sa v pozitívnom duchu vyjadrovalo aj o kontroverznom motorkárskom gangu Noční vlci, ktorí majú svojich fanúšikov aj na Slovensku.

Napríklad v roku 2015 sa zastali motorkárov, ktorí plánovali jazdu z Berlína do Moskvy cez Bratislavu. Táto iniciatíva bola označovaná provokáciou. To ruskí diplomati popierali.

„Nejde o žiadnu provokáciu. Chcú navštíviť hlavné mestá bojov a vzdať hold padlým vojakom. Plánujú prísť aj do Bratislavy, bude to 2. mája. Chcú položiť vence pri pamätníku na Slavíne,“ dušoval sa v tom čase tajomník ruského veľvyslanectva v Bratislave Sergej Čerkalin.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Len pre zaujímavosť, asi najznámejším členom ruského motorkárskeho gangu je Jozef Hambálek, ktorý pred rokmi do areálu v Dolnej Krupej navozil vyradenú vojenskú techniku. Tú chcel využívať na múzejné aktivity, no od rezortu hospodárstva dostal pokutu, pretože techniku nenahlásil úradom.

Matej Kandrík zo Stratpolu upozorňuje, že Rusi neudržujú bratské vzťahy len s Nočnými vlkmi, ale aj ďalšími kurióznymi organizáciami na Slovensku.

„Sú tam vzťahy a spolupráce aj s mnohými ďalšími, napríklad rôznymi klubmi vojenskej histórie, ale aj s motorkárskym gangom, ktorý sa volá Brat za Brata. Chodia na rôzne pietne akcie ako kladenie vencov na hrob neznámeho vojaka, pamätníky červenej armády a podobne,“ vysvetlil Kandrík.

Zároveň dodal, že do istej miery vyvoláva agenda diplomatov príslušného veľvyslanectva otázky. „V našom kontexte to naberá trochu zvláštne rozmery, najmä pri spolupráci s rôznymi takými organizáciami, ako sú motorkárske gangy, ale napríklad aj zväzom protifašistických bojovníkov Slovenska, motali sa okolo nich aj ľudia z Matice slovenskej,“ poznamenal Kandrík.

Podčiarkol, že pri ruskom veľvyslanectve ide o poriadne zauzlený mix rôzneho typu spoluprác a vzťahov. „Takáto spolupráca trochu otvára nejaké otázniky. Bežne by sme asi čakali spoluprácu s nejakým jazykovým inštitútom, kultúrnym centrom či nejakou organizáciou na propagáciu kultúry. No a my vidíme kladenie vencov s motorkármi na hroby a pamätníky padlých vojakov,“ podčiarkol odborník.

Dišputa s Rostasom

Obzvlášť kurióznou historkou je dišputa medzi bývalým ruským veľvyslancom Pavlom Maratovičom Kuznecovom a členom slovenskej dezinfo scény Tiborom Rostasom.

Ten mal spolu s Dušanom Budzákom v roku 2014 navštíviť veľvyslanca a údajne sa rozprávali práve aj o potenciálnom dotovaní Rostasovho magazínu. Zhodou okolností zo stretnutia, ktoré malo zostať zrejme v anonymite za dverami veľvyslanectva, unikla audionahrávka.

V roku 2016 o nej vo svojom blogu písal aj súčasný poslanec národnej rady, v tom čase najmä bloger Ján Benčík. 

„Základom zahraničnej politiky Sovietskeho zväzu bývala podpora šírenia ideí komunizmu, socializmu, nášho spôsobu socialistického života, ako sa nám vtedy zdalo, toho najlepšieho, prekvitajúceho systému. Teda hnutie za svetlejšie zajtrajšky v komunizme. Tak to bývalo…,“ počuť na nahrávke  údajne hlas Kuznecova. Hlas ďalej v opise pomerov pokračuje.

„A vtedy veľkú časť našej zahraničnej politiky predstavovala podpora komunistických strán, socialistických strán, podpora socialistických krajín, krajín Varšavskej zmluvy, Kuby, afrických krajín, krajín ktoré žili socialistickou revolúciou. V Afrike to bola Angola, kde sme podporovali pokus o socialistickú revolúciu….“

Vyriekol aj už kultové slová o kufríkoch plných peňazí. „Vozili sme v kufríkoch doláre, rozdávali ich vedeniam komunistických strán… Preto, aby sme podporili rozširovanie komunistickej, socialistickej revolúcie po celom svete,“ dodal v nahrávke.

Rostas mal, ako píše aj Benčík, v uniknutej audio stope tak vyjadrovať nádej, či zo strany Ruska nie je iniciatíva sponzorovať na Slovensku nejaké médium, ktoré by propagovalo väčšiu „vzájomnosť“.

Kuznecov v tom čase priznal, že bolo chybou prestať podporovať ideovo spriaznené organizácie a že by sa chceli k takejto podpore vrátiť.