Káva, víno a mäso čelia kritike. Vedci rozlúskli mýty o ich konzumácii a prinášajú jasné odpovede

Moderná verzia vedy o výžive a strave nie je medzi nami až takú dlhú dobu. Preto nie je prekvapením, že informácie o tom, čo by sme mali konzumovať, sa neustále menia.

Množstvo odborníkov na stravu skúma mýty o jedle a pití. Konkurenčných informácií o tom, či nášmu telu niektoré suroviny prospievajú či, naopak, škodia, je čím ďalej, tým viac.

Káva má svoje výhody, ale aj riziká

Už od 16. storočia, kedy sa budovali prvé kaviarne, je káva najvyhľadávanejší nápoj na svete. Veľké množstvo ľudí si bez kávy nedokáže predstaviť život. Doprajú si ju vtedy, keď pociťujú pokles energie či len tak pre chuť. Stalo sa nepísaným pravidlom, dať si kávu na stretnutí alebo ráno pred odchodom z domu.

Konzumácia kávy je spojená s rôznymi zdravotnými benefitmi aj rizikami. Mierna konzumácia kávy vo všeobecnosti, ktorá predstavuje 3 či 4 šálky denne, je spojená so zníženým rizikom kardiovaskulárnych ochorení, cukrovkou 2. typu, rakoviny pečene či Parkinsonovej choroby.

Benefity tohto nápoja majú aj druhú stranu mince. Nadmerná konzumácia môže spôsobiť poruchy spánku, úzkosť, nervozitu alebo pálenie záhy. V roku 2016 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odstránila kávu zo zoznamu možných karcinogénov, pretože viaceré štúdia odhalili možnú príčinnú súvislosť medzi konzumáciou kávy a rakovinou. 

zdroj: UNSPLASH/Karl Fredrickson

„Prekvapuje ma, že ľudia si stále myslia, že káva je pre nich zlá,“ hovorí pre The Guardian doktorka Astrid Nehligová. 

Ako píše Britanicca, obsah kofeínu v káve sa mení podľa druhu zrna a metódy prípravy. Jedna porcia (7g) instantnej kávy arabica obsahuje 70 mg kofeínu, zatiaľ čo jedna porcia uvarenej robusty môže obsahovať až 200 mg. Dospelí človek by nemal prekročiť hranicu 400 mg denne, čo predstavuje 4 až 5 malých šálok a nie viac ako 200 mg na jednu porciu. 

Štúdia, ktorá poteší všetkých kávoholikov: Káva ti dokáže predĺžiť život a je jedno, ako si ju pripravuješ

Kofeín zvyšuje bdelosť a zároveň uvoľňuje. Zameriava sa na adenozínové receptory v mozgu, avšak polovica z nás je voči tomuto účinku imúnna. To vysvetľuje tých, ktorí pijú kávu neskoro večer, aj napriek tomu nepociťujú väčšie množstvo energie a vedia zaspať. Je to však spôsobené aj hromadením kofeínu počas dňa.

Jedna skupina populácie kofeín v tele hromadí, druhá ho však veľmi rýchlo vylučuje. „Káva obsahuje viac ako 1 000 zlúčenín, takže to, na čo sa pozeráme, nie je len o kofeíne,“ ďalej konštatuje doktorka Nehligová. 

„Káva bola často obviňovaná, že škodí zdraviu srdca. Teraz však máme globálny výskum, ktorý ukazuje, že káva chráni pred kardiovaskulárnymi chorobami, mŕtvicou a koronárnymi chorobami srdca a znižuje úmrtnosť spojenú s kardiovaskulárnymi problémami.“

Prečo tomu tak je, zatiaľ nie je známe. Doktorka Nehligová sa domnieva, že to súvisí s množstvom antioxidantov v káve.

Prečo sa červené víno považuje za prijateľnejšiu tvár alkoholu

Alkohol je väčšinou spájaný s oslavami. Konzumácia alkoholu na Slovensku je celkom vysoká a priemerný Slovák vypije ročne približne 12 litrov čistého alkoholu. Medzi najviac preferovaný a konzumovaný alkohol patrí práve víno, a to najmä u žien.

„Neexistuje žiadny dobrý dôkaz, že červené víno je pre vás dobré,“ hovorí pre The Guardian profesor Sir Ian Gilmore. Pôvodné tvrdenie, že pitie červeného vína je prospešné, je čiastočne založené na resveratrole, prírodných antioxidntoch a polyfenole vo víne.

Tieto zložky môžu súvisieť s dobrými zdravotnými výsledkami, najmä kardiovaskulárnymi chorobami. „Terapeutické množstvo resveratrolu by sa našlo iba v pollitroch červeného vína,“ konštatuje Gilmore. 

Polyfenoly sa nenachádzajú len v červenom víne. Čučoriedky či iné tmavé ovocie tak isto obsahujú túto látku, preto nemá zmysel hovoriť, že na získanie zdravotných výhod či tvorbu krviniek musíme piť červené víno.

WHF (Svetová federácia srdca) uverejnila začiatkom roka 2021 zhrnutie výskumu a stručný prehľad zásad, ktorý ukazuje, že alkohol rozhodne nie je dobrý pre kardiovaskulárne zdravie. 

zdroj: UNSPLASH/Kelsey Knight

Ďalším dôvodom, prečo tento mýtus stále pretrváva, je porovnávanie mierne pijúcich a nepijúcich respondentov v niektorých výskumoch. 

Dôkazy, že červené mäso môže byť pre nás zlé, existujú

Mäso sa klasifikuje podľa druhu zvieraťa, z ktorého mäso získame. Za červené mäso označujeme to, ktoré je získané z cicavcov. Biele mäso označuje hydinu, morské plody ryby, zverina je mäso získané zo zvierat, ktoré nie sú bežne domestikované. 

„Červené mäso sa stalo darebákom,“ hovorí pre The Guardian Rob Percival, odborník na politiku mäsa. 

Niektoré pozorovacie štúdie naznačujú, že červené mäso je spojené s rôznymi chorobami súvisiacimi so životným štýlom. Napríklad metaanalýza publikovaná v roku 2021 našla spojitosť medzi jedením červeného mäsa a širokou škálou rakoviny.

„Úplne odstránenie úlohy mäsa v porovnaní s inými faktormi je celkom komplikované,“ konštatuje Rob Percival.

Niektoré mäsové výrobky prechádzajú zdĺhavým procesom spracovania, píše Britanicca. Sú údené, konzervované a následne ošetrené dusičnanmi, konzervačnými látkami a chemikáliami. Pri skúmaní efektov mäsa na zdravie je dôležité uvedomiť si, že nie každý druh mäsa je rovnaký. 

Červené mäso sa považuje za jedno z najvýživnejších druhov mäsa. Je plné vitamínov, minerálov, antioxidantov a obsahuje plno ďalších výživných látok (B3, B6, B12, železo, zinok a selén), ktoré môžu mať kladné účinky na zdravie.

zdroj: UNSPLASH/Leonardo Carvalho

Tento druh mäsa z cicavcov je bohatý na dôležité živiny, ako je napríklad kreatín či karnozín. Ľudia, ktorí sa živia prevažne bezmäsitou stravou, majú často deficit týchto živín, čo vie potenciálne ovplyvniť funkciu svalov a mozgu. Nie každé červené mäso má rovnaké účinky. 

Ďalšia na rade je otázka kvantity. Národná zdravotná služba (NHS) tvrdí, že pokiaľ dospelý človek skonzumuje viac ako 90 g červeného alebo spracovaného mäsa, odporúča sa znížiť príjem na 70 g denne.

„Ak v určitý deň zjete viac ako 90 g červeného a spracovaného mäsa, môžete nasledujúce dni zjesť menej alebo mať dni bez mäsa, takže priemerné množstvo, ktoré denne zjete, nebude väčšie ako 70 g,“ odkazuje NHS.

Široký prehľad 20 štúdií na PubMed, ktorý zahrnuje viac ako 1 milión respondentov zistil, že spracované mäso bolo spojené so zvýšeným rizikom srdcových chorôb a cukrovky. Nezistila sa však nijaké spoločenstvo, ktoré by tieto ochorenia spájalo s nespracovaným červeným mäsom.

Zdá sa, že pozorujúce štúdie majú podobnosť s tým, že spracované červené mäso sa spája so zvýšeným rizikom predčasného úmrtia a s rizikom vzniku mnohých ochorení. Aj napriek tomu treba mať na pamäti, že štúdie majú svoje limity. 

„Existuje množstvo dôkazov, ktoré dokazujú, že ak jete zdravú všežravú stravu s množstvom rastlín, potom je toto spojenie anulované,“ vyjadruje sa Rob Percival.

Celkový obraz zo štúdií sa zdá byť taký, že červené mäso môže zohrávať užitočnú úlohu pri riešení nedostatkov mikroživín, ako je zinok, vitamín B12 a draslík. 

„Nie je to darebák, za ktorého sa vydáva, konkrétne v súvislosti s rakovinou. Svetová zdravotnícka organizácia zistila, že existuje dobrý súbor dôkazov o spájaní spracovaného mäsa s vyšším rizikom rakoviny. Uznali, že červené mäso môže zohrávať zdravú úlohu v strave. a že vo vede boli nejasnosti,“ dodáva odborník Percival.