Káva znižuje riziko depresie o 12 %. Bežné nápoje ovplyvňujú tvoju psychiku, tvrdia vedci
- Nápoje podľa nových zistení ovplyvňujú naše duševné zdravie
- Vedci ich rozdelili na prospešné a škodlivé
- Ako v teste uspel tvoj obľúbený drink?

- Nápoje podľa nových zistení ovplyvňujú naše duševné zdravie
- Vedci ich rozdelili na prospešné a škodlivé
- Ako v teste uspel tvoj obľúbený drink?
To, čo pijeme každý deň, už dávno neovplyvňuje len našu váhu či hydratáciu. Výskum publikovaný v Journal of Affective Disorders ukazuje, že nápoje, ktoré si volíme, môžu ovplyvniť aj naše duševné zdravie. V súčasnosti, keď depresia a úzkosť postihujú milióny ľudí na celom svete, hľadajú vedci aj malé faktory, ktoré by mohli zohrávať preventívnu úlohu.
Zatiaľ čo o vplyve stravy sa hovorí čoraz častejšie, menej pozornosti sa venuje práve tekutinám. Nová štúdia zverejnená v apríli 2025 však priniesla prekvapivé výsledky. Vedci skúmali takmer 190-tisíc ľudí a analyzovali, ako súvisí ich výber nápojov s výskytom duševných porúch. Významnú úlohu pritom zohráva aj vek. Táto štúdia tak otvára nové otázky o tom, ako môže každodenný pitný režim ovplyvniť našu náladu, mentálnu pohodu a odolnosť.
Depresia u mladších
U jedincov mladších ako 60 rokov sa zistilo, že denná konzumácia viac ako jednej porcie sladených nápojov zvyšuje riziko depresie o 14 %. Podobne, pravidelné pitie viac ako jednej porcie umelo sladených nápojov denne bolo spojené s 23 % nárastom rizika depresie, čo naznačuje negatívny vplyv aj bez prítomnosti cukru.
Naopak, denná konzumácia viac ako jednej porcie čistých ovocných alebo zeleninových štiav znižovala riziko depresie o 19 %. Dialo sa tak pravdepodobne vďaka obsahu antioxidantov a vitamínov. Pravidelné pitie kávy bolo spojené s 12 % nižším rizikom depresie a tiež s redukciou rizika úzkostných porúch, čo potvrdzuje jej potenciálne ochranný účinok.
Depresia u starších
U starších dospelých nebola zistená jasná súvislosť medzi konzumáciou sladených či umelo sladených nápojov a duševným zdravím, čo môže súvisieť so zmenami metabolizmu vo vyššom veku. Naproti tomu vyšší príjem čistých ovocných alebo zeleninových štiav a kávy bol spojený s nižším rizikom depresie aj úzkostných porúch, čo poukazuje na ich možný ochranný efekt aj v pokročilom veku. Nápoje ako čaj a mlieko nevykazovali konzistentné vzťahy s týmito stavmi, preto ich vplyv ostáva nejasný a vyžaduje ďalší výskum.
Náhrada nápojov
Štúdia tiež skúmala, ako by nahradenie jedného typu nápoja iným mohlo ovplyvniť riziko vzniku duševných porúch. U osôb mladších ako 60 rokov sa ukázalo, že nahradenie jednej dennej porcie sladeného nápoja čistou ovocnou šťavou alebo kávou môže významne znížiť riziko depresie a úzkosti.
Táto výmena pomáha znížiť príjem pridaného cukru a zároveň prináša telu prospešné látky. Napríklad výmena sladeného nápoja za ovocnú šťavu sa spája so 16 % nižším rizikom depresie. U starších dospelých sa podobná náhrada – konkrétne výmena mlieka za ovocnú šťavu alebo kávu – spája s nižším rizikom oboch porúch, čo naznačuje možný pozitívny efekt aj vo vyššom veku.
Prečo je to tak?
Pozitívne účinky kávy a ovocných štiav na duševné zdravie môžeme pripísať ich vysokému obsahu antioxidantov. Nachádzajú sa v nich aj bioaktívne zlúčeniny, ktoré podporujú zdravie mozgu. Látky ako polyfenoly, flavonoidy či kofeín zlepšujú prekrvenie mozgu, znižujú oxidačný stres a podporujú tvorbu neurotransmiterov, ako sú dopamín či serotonín, ktoré ovplyvňujú náladu.
Naopak, sladené a umelo sladené nápoje môžu negatívne ovplyvňovať metabolizmus a zvyšovať zápalové procesy v tele. Vysoký príjem cukru vedie k výkyvom hladiny glukózy v krvi. Vyvoláva tak podráždenosť, únavu a z dlhodobého hľadiska aj hormonálnu nerovnováhu. Umelé sladidlá navyše môžu ovplyvniť črevný mikrobióm, ktorý úzko súvisí s psychickým zdravím. Tieto faktory spolu môžu prispievať k rozvoju depresie či úzkosti.
Zdravé návyky v konzumácii nápojov môžu byť jednoduchým a účinným spôsobom podpory duševného zdravia. Musíme poznamenať, že ide o observačnú štúdiu. Preto sú potrebné ďalšie výskumy na potvrdenie týchto zistení.
Čítajte viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy
Zdroj: Journal of Affective Disorders