Každému druhému Slovákovi „cinkne“ na účet bonus na konci roka. Každá piata domácnosť žije vo finančnej núdzi

Tento rok by malo dostať koncoročné odmeny 50 % slovenských zamestnancov. Pravidelne ich dostáva 34 % opýtaných a 16 % uviedlo, že firmy im už oznámili, že tento rok odmeny zamestnanci dostanú. Vyplýva to z prieskumu portálu Platy.sk, o ktorom informovala spoločnosť Profesia. 

Dlhodobo nedostáva koncoročné prémie 38 % respondentov a 11 % opýtaným nadriadení oznámili, že na odmeny tento rok nie sú prostriedky. Pravidelne dostávajú koncoročné prémie najmä zamestnanci, ktorí pracujú vo veľkých firmách s viac ako 1 000 zamestnancami. Dôležitý je aj plat. Odmeny na konci roka totiž najčastejšie získajú zamestnanci z vysokopríjmových skupín.

Pravidelne dostáva z vysokopríjmových skupín koncoročné odmeny 45 % respondentov a 15 % z tejto skupiny vo firme avizovali, že tento rok koncoročné odmeny dostanú.

Niekto viac, niekto menej

V prípade nízkopríjmových skupín 45 % opýtaných uviedlo, že dlhodobo nedostávajú koncom roka špeciálne odmeny a 16 % už zamestnávatelia oznámili, že tento rok nebudú mať na prémie prostriedky. Koncoročné príplatky pravidelne dostáva 19 % ľudí s nízkymi mzdami. V prípade zamestnancov so strednými mzdami je to na úrovni 36 %.

Najčastejšie si prilepšia zamestnanci v Trenčianskom, Nitrianskom a Žilinskom kraji, kde sa tak vyjadrilo 56 % respondentov. V Bratislave a okolí je to 52 %. Najviac zamestnancov dostane bonusy vo vrcholovom manažmente (59 %), nasleduje manažment, automobilový priemysel, právo, administratíva a IT sektor.

Manažérka pre vzťahy s verejnosťou spoločnosti Profesia Ľubica Melcerová priblížila, že zamestnávatelia v ponukách benefit koncoročnej odmeny spomínali v 3,5 % všetkých zverejnených ponúk. „Udelenie koncoročných odmien veľmi záleží od toho, ako sa v daný rok firme darilo, čo môže ovplyvniť množstvo nepredvídateľných faktorov. Preto to spoločnosti nechcú v inzeráte sľúbiť,“ dodala Melcerová.

Mnoho Slovákov je stále vo finančnej núdzi

Peniaze navyše pritom Slováci potrebujú v súčasnosti ako soľ. Podiel slovenských domácností, ktoré hospodária s dostatkom peňazí na pokrytie základných potrieb i závažnejších výdavkov, a navyše ešte zvládajú sporiť, medziročne síce mierne narástol – z minuloročných 51 % na súčasných viac než 59 %. Zároveň sa znížil počet obyvateľov Slovenska, ktorí so svojím mesačným príjmom nevystačia, a to z 22 % na 18 %.

To však znamená, že vo finančnej núdzi stále žije takmer každá piata slovenská domácnosť. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika.

„Prepad finančnej situácie slovenských domácností sa síce zastavil, ale úrovni finančnej kondície, v ktorej boli Slováci pred dvoma rokmi, sa zďaleka nepribližujeme. Dôležité však je, že sa podarilo zbrzdiť infláciu a udržať vysokú zamestnanosť. Mohlo by tak dochádzať k postupnému zlepšovaniu,“ uviedla generálna riaditeľka spoločnosti KRUK Jaroslava Palendalová.

Svoju finančnú situáciu celkovo lepšie hodnotia muži a tiež Slováci vo vekovej kategórii 18 až 24 rokov. Oproti minuloročnému prieskumu si polepšili starší ľudia vo veku 55 – 64 rokov.

zdroj: TASR/DPA

Negatívne svoju finančnú situáciu hodnotí 44 % respondentov v tejto vekovej kategórii oproti 54 % v minulom roku. Výrazne sa zlepšila aj finančná situácia rodičov na rodičovskej dovolenke – minulý rok malo problém vyjsť s peniazmi 56 % rodičov, tohto roku ide o 40 %.

Spokojnosť s finančnou situáciou výrazne rastie s úrovňou dosiahnutého vzdelania. Ako veľmi dobrú hodnotia svoju finančnú situáciu predovšetkým zamestnanci v oblasti finančníctva a poisťovníctva, príslušníci armády a bezpečnostných zložiek a pracovníci v odbore školstva, kultúry, vedy a výskumu. Najviac sú so svojou finančnou situáciou spokojní ľudia pracujúci v odbore IT a telekomunikácií.

So svojou finančnou situáciou sú podľa Palendalovej spokojní predovšetkým ľudia žijúci v trojčlenných a štvorčlenných domácnostiach a obyvatelia Bratislavského a Žilinského kraja. Najhoršie svoju finančnú situáciu hodnotia obyvatelia Nitrianskeho kraja, kde žije v nedostatku až 49 % domácností, nasledovaní obyvateľmi Banskobystrického kraja. 

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska