Každému druhému Slovákovi „cinkne“ na účet bonus na konci roka. Každá piata domácnosť žije vo finančnej núdzi

Peniaze navyše pritom Slováci potrebujú v súčasnosti ako soľ. Podiel slovenských domácností, ktoré hospodária s dostatkom peňazí na pokrytie základných potrieb i závažnejších výdavkov, a navyše ešte zvládajú sporiť, medziročne síce mierne narástol – z minuloročných 51 % na súčasných viac než 59 %. Zároveň sa znížil počet obyvateľov Slovenska, ktorí so svojím mesačným príjmom nevystačia, a to z 22 % na 18 %.

To však znamená, že vo finančnej núdzi stále žije takmer každá piata slovenská domácnosť. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika.

„Prepad finančnej situácie slovenských domácností sa síce zastavil, ale úrovni finančnej kondície, v ktorej boli Slováci pred dvoma rokmi, sa zďaleka nepribližujeme. Dôležité však je, že sa podarilo zbrzdiť infláciu a udržať vysokú zamestnanosť. Mohlo by tak dochádzať k postupnému zlepšovaniu,“ uviedla generálna riaditeľka spoločnosti KRUK Jaroslava Palendalová.

Svoju finančnú situáciu celkovo lepšie hodnotia muži a tiež Slováci vo vekovej kategórii 18 až 24 rokov. Oproti minuloročnému prieskumu si polepšili starší ľudia vo veku 55 – 64 rokov.

zdroj: TASR/DPA

Negatívne svoju finančnú situáciu hodnotí 44 % respondentov v tejto vekovej kategórii oproti 54 % v minulom roku. Výrazne sa zlepšila aj finančná situácia rodičov na rodičovskej dovolenke – minulý rok malo problém vyjsť s peniazmi 56 % rodičov, tohto roku ide o 40 %.

Spokojnosť s finančnou situáciou výrazne rastie s úrovňou dosiahnutého vzdelania. Ako veľmi dobrú hodnotia svoju finančnú situáciu predovšetkým zamestnanci v oblasti finančníctva a poisťovníctva, príslušníci armády a bezpečnostných zložiek a pracovníci v odbore školstva, kultúry, vedy a výskumu. Najviac sú so svojou finančnou situáciou spokojní ľudia pracujúci v odbore IT a telekomunikácií.

So svojou finančnou situáciou sú podľa Palendalovej spokojní predovšetkým ľudia žijúci v trojčlenných a štvorčlenných domácnostiach a obyvatelia Bratislavského a Žilinského kraja. Najhoršie svoju finančnú situáciu hodnotia obyvatelia Nitrianskeho kraja, kde žije v nedostatku až 49 % domácností, nasledovaní obyvateľmi Banskobystrického kraja.