Každých 17 minút jej podľahne jeden Slovák. Vedci objavili prelomový liek, ktorý pomáha pri mŕtvici

V oblasti liečby mozgovej príhody prichádza revolúcia, akú medicína doteraz nepoznala. Vedci z Kalifornskej univerzity v Los Angeles (UCLA) predstavili liek s názvom DDL-920, ktorý dokáže obnoviť stratenú motoriku, a to bez nutnosti zdĺhavej fyzickej rehabilitácie, informuje portál New Atlas.

Výsledky štúdie publikovanej v renomovanom časopise Nature Communications naznačujú, že ide o jeden z najzásadnejších objavov v oblasti liečby postihnutí spôsobených mozgovou príhodou.

„Naším cieľom je vyvinúť liek, ktorý by pacientom po mozgovej príhode poskytol rovnaké výhody ako fyzická rehabilitácia, no bez nutnosti intenzívneho cvičenia,“ uviedol hlavný autor štúdie, neurológ Dr. S. Thomas Carmichael, predseda neurologického oddelenia UCLA.

Neviditeľný nepriateľ

Mozgová príhoda (cievna mozgová príhoda alebo iktus) patrí k hlavným príčinám invalidity u dospelých. Hoci moderná medicína dokáže mnohým pacientom zachrániť život, návrat k plnohodnotnému životu býva zdĺhavý a náročný. Podľa portálu Pre Pacientov jej jeden Slovák podľahne každých 17 minút a mozgová mŕtvica či srdcový infarkt ročne usmrtia až 31-tisíc Slovákov. 

Tradičná liečba spočíva najmä v rehabilitácii, no podľa odborníkov sú jej účinky obmedzené predovšetkým preto, že mnohí pacienti nedokážu udržať požadovanú intenzitu cvičení.

„Rehabilitácia po mozgovej príhode je fyzická metóda, ktorá tu existuje už desaťročia. My však musíme túto oblasť posunúť do éry molekulárnej medicíny,“ zdôrazňuje Dr. Carmichael.

Ako liek DDL-920 funguje?

Tím vedcov najskôr pomocou myšacieho modelu mozgovej príhody presne zmapoval, čo sa deje v mozgu po poškodení. Ukázalo sa, že mnohé mozgové bunky, hoci nie sú priamo zasiahnuté príhodou, strácajú spojenia s ostatnými neurónmi. Výsledkom je prerušenie komunikácie medzi časťami mozgu zodpovednými za pohyb a koordináciu.

Kľúč k obnoveniu týchto spojení našli vedci v špeciálnych mozgových bunkách nazývaných parvalbumínové interneuróny. Tieto neuróny sú zodpovedné za generovanie gama oscilačných rytmov, ktoré umožňujú súčasné „spustenie“ neurónových sietí pri pohybe. Po mozgovej príhode tento rytmus mizne a s ním aj schopnosť mozgu koordinovať pohyb.

Liek DDL-920, vyvinutý v laboratóriu Vargheseho Johna na UCLA, aktivuje práve tieto parvalbumínové neuróny a obnovuje gama oscilácie. V štúdii na myšiach sa ukázalo, že užívanie tohto lieku vedie k výraznému zlepšeniu pohyblivosti a to prakticky bez fyzického tréningu.

Potenciál, ktorý mení pravidlá hry

Odborníci označujú objav za „prielomový“ z dvoch dôvodov. Po prvé, ide o prvý známy liek, ktorý môže napodobniť účinky fyzickej rehabilitácie na úrovni neurónových obvodov. Po druhé, výskum konečne identifikoval konkrétnu biologickú dráhu, cez ktorú rehabilitácia ovplyvňuje mozog.

„Tieto poznatky nám umožňujú racionálne vyberať farmakologické látky, ktoré cielene podporujú mozgovú obnovu,“ píše sa v štúdii. „Ide o prvý krok k vytvoreniu molekulárnej rehabilitačnej terapie,“ dodávajú autori. 

Čo bude nasledovať?

Hoci výsledky testov na laboratórnych zvieratách sú sľubné, vedci zdôrazňujú, že predtým, ako sa DDL-920 začne podávať pacientom, musia prebehnúť rozsiahle klinické štúdie na ľuďoch. Ich cieľom bude potvrdiť bezpečnosť a účinnosť lieku.

„Zatiaľ ide o predklinické výsledky. No ak sa potvrdia aj u ľudí, môže to byť jeden z najväčších objavov v neurovede,“ dodáva Carmichael.

Nádej pre milióny pacientov

Na svete každoročne prekonajú mozgovú príhodu milióny ľudí, píše ďalej Medical Expres. Mnohí z nich ostávajú trvalo postihnutí. Sú postihnutí neschopnosťou chodiť, hovoriť či sa o seba postarať. Pre týchto pacientov predstavuje liek DDL-920 obrovskú nádej.

„Možno sme podcenili schopnosť mozgu regenerovať sa, ak mu dáme správny impulz,“ uzatvára vedúci výskumu.

Koniec dlhých mesiacov rehabilitácie?

Ak sa DDL-920 osvedčí aj v klinických testoch, mohol by raz nahradiť dlhodobú a vyčerpávajúcu fyzickú rehabilitáciu. To by znamenalo zásadný obrat v liečbe mozgovej príhody, od fyzickej medicíny k presnej molekulárnej terapii.

Pacienti by už nečakali mesiace na zázrak, ale vrátili by sa k pohybu v priebehu dní. A to by mohlo zmeniť nielen ich životy, ale aj celú budúcnosť neurológie.

Čítajte viac z kategórie: Zo sveta