Keby nám Rusi vypli plyn, tak sa môžu sťahovať do zemľaniek. Skončili by, hovorí poslanec Krúpa

Riziko odstavenia Slovenska od ruského plynu je prítomné, je preto potrebné hľadať alternatívne zdroje. Reálnosť hrozby závisí od toho, či sa šéf Kremľa Vladimir Putin rozhodne využiť dodávky plynu a ropy ako politický nástroj.  

Zhodli sa na tom predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (OĽaNO) a podpredseda Výboru NR SR pre európske záležitosti pôsobiaci v mimoparlamentnej strane Hlas-SD Peter Kmec v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

Ukrajina získala pod kontrolu celý Kyjevský región

Rusko by nemalo z čoho žiť

Slovensko je podľa Kmeca pri prechode na alternatívne zdroje závislé od európskych riešení. V súvislosti s požiadavkou Ruska, aby sa za plyn platilo v rubľoch, preto podľa jeho slov musí ísť v rámci EÚ o jednotnú, koordinovanú operáciu. Členstvo v EÚ vyzdvihol aj Krúpa, pričom poukázal na existenciu dohody medzi členskými krajinami. Podľa nej by mali v čase krízy pristupovať k prerozdeľovaniu plynu spoločne. „Keby sme neboli členom EÚ, nemáme šance sa k tomu dostať,“ ozrejmil.

Krúpa podotkol, že ak sa Putin rozhodne zastaviť export plynu, tak by Rusko nemalo z čoho žiť. „Myslím si, že veľa alternatív nemajú. Popri sankciách, popri embargu, keby vypli plyn, tak sa môžu sťahovať do zemľaniek. Jednoducho skončili, nemajú z čoho žiť,“ skonštatoval Krúpa.

Hľadanie alternatívnych zdrojov je podľa neho dôležité aj preto, lebo Rusko sa viackrát ukázalo ako nespoľahlivý partner. „Mať alternatívu a mať diverzifikáciu je pre nás životne dôležité,“ povedal.

85 percent plynu je z Ruska

Kmec sa nazdáva, že Slovensko by malo mať z pohľadu národných záujmov aj ako súčasť EÚ jasne vyprofilovanú politiku, čo bude nasledovať, ak sa Putin rozhodne dodávky plynu zastaviť. Zdôrazňuje najmä jednotnosť pri odmietaní ruských ultimát.

„Slovensko sa musí pripojiť a byť aktívne predovšetkým na európskej úrovni, pretože 85 percent plynu dovážame z Ruska. Na rozdiel od krajín, ktoré sú menej závislé,“ vysvetlil. Nesúhlasí s tým, aby sa riešenie nechalo na voľný trh. „Myslím si, že ani Viktor Orbán nebude brzdiť konsenzus. A budeme jednotne tlačiť na Rusko, aby sme sa nejakým spôsobom dohodli,“ doplnil.

Poslanci sa v diskusii venovali aj témam zdražovania, pričom sa zhodli na potrebe hľadania ďalších riešení. Kmec kritizuje vládu, že nerobí opatrenia pre všetky skupiny, ktoré potrebujú pomoc, a návrhy opozície „zmieta zo stola“.

Krúpa v tejto súvislosti vyzval opozíciu, aby do parlamentu predkladala také návrhy, ktoré berú do úvahy reálne náklady a možnosti štátneho rozpočtu. „Je rozdiel medzi populizmom a reálnym záujmom. Treba si uvedomiť, že štátny rozpočet nie je dojná krava,“ povedal.

Diskutujúci sa zhodli aj na tom, že Slovensko môže sľúbiť v rámci pomoci Ukrajine poskytnutie systému protivzdušnej obrany S-300 len vtedy, ak zaň nájde adekvátnu náhradu.

Heger: V tejto situácii sme nemuseli byť

Premiér Eduard Heger na sociálnej sieti podotkol, že ak by vlády Smeru pracovali na diverzifikácii zdrojov energií, dnes by sme túto situáciu vôbec riešiť nemuseli.