Kedy má SZČO právo na platenú dovolenku? Fiktívni živnostníci môžu od firmy žiadať viac, než si myslia

Nedávno sme ťa informovali o Švarcsystéme, ktorý je na Slovensku omnoho bežnejší, než by si vláda priala. Fiktívni živnostníci oberajú štát o nemalý príliv peňazí do štátnej kasy. Pre zamestnávateľa je tento systém veľmi výhodný, no ak mu ho štát odhalí, dostane mastnú pokutu. Navyše, ak si fiktívny živnostník, vieš túto situáciu využiť vo svoj prospech. 

Na Slovensku sa zvyšuje počet tzv. nútených živností, kde ľudia nie sú dobrovoľne živnostníkmi, ale sú k tomu nútení zamestnávateľmi. Firmy často požadujú, aby pracovníci pracovali na živnosť a tým sa zriekli výhod, ktoré by im poskytoval pracovný pomer podľa Zákonníka práce.

Výsledkom tejto praxe je znižovanie ochrany pracovníkov podľa Zákonníka práce, a zníženie štandardu ochrany pri strate zamestnania alebo práceneschopnosti. Ako uvádza TASR, sociálne a dôchodkové dávky sú pre tieto osoby často pod hranicou chudoby. Práve preto by si mal vedieť, na čo všetko máš nárok, ak pracuješ ako živnostník pre jednu firmu.

Nebudeme polemizovať o tom, či je etické využiť vo svoj prospech, že tvoj zamestnávateľ obchádza štátne nariadenia. Pravdou však je, že ak funguješ ako denný zamestnanec, aj keď si na papieri živnostník, máš vo svojich rukách viac sily, než si si myslel. Napríklad súdny proces pána Kinga spred niekoľkých rokoch sa dostal až pred dvorný súd EÚ. 

Vláda si priznala chybu: 13. dôchodok rozdelí spravodlivejšie. Penzistom však príde menej peňazí, než čakali

Pán King to potiahol až na súd

Príbeh pána Kinga zdieľal portál Peniaze.sk a inšpiruje mnohých slovenských živnostníkov. Pán King začal v roku 1999 pracovať ako predavač pre britskú spoločnosť v oblasti predaja a montáže okien a dverí. Bol SZČO a dostával provízie z predaja.

V roku 2008 mu firma ponúkla pracovnú zmluvu, ktorú odmietol a pokračoval ako SZČO až do roku 2012. Po ukončení spolupráce si nárokoval peňažnú náhradu za nevyčerpané dovolenky, argumentujúc, že jeho práca mala povahu závislej práce.

Súdny dvor EÚ v prípade C-214/2016 rozhodol v prospech pána Kinga, uznávajúc jeho nárok na peňažnú náhradu za nevyčerpané dovolenky. Tento prípad upozornil na riziká spojené s fiktívnym živnostenským zamestnávaním.

Rozsudok ukazuje, že zamestnávatelia, ktorí využívajú SZČO na vykonávanie práce charakteristickej pre zamestnancov, môžu čeliť vysokým finančným nárokom a pokutám. Okrem iného, slovenská vláda v poslednej dobe začala robiť obšírnejšie kontroly, aby s fiktívnymi živnostníkmi „zatočila“ raz a navždy.

„Na Slovensku máme pomerne vysoký počet umelo vytvorených živnostníkov. Ich hlavnou motiváciou je, na jednej strane, optimalizácia sociálnych a zdravotných odvodov a uplatňovanie paušálnych výdavkov namiesto riadneho zdaňovania svojich príjmov z práce, ale na strane druhej práve tlak zamestnávateľov z dôvodu optimalizácie nákladov na zamestnávanie a zvyšovanie ziskov,“ uviedol Martin Halás z ISD pre TASR.

Moc máš v rukách ty

Slovenskí živnostníci si z príbehu pána Kinga môžu zobrať jedinečný príklad. Ak má tvoja práca povahu bežného pracovného pomeru, môžeš žiadať o platenú dovolenku a ďalšie zamestnanecké výhody. Zamestnávatelia by tiež mali dôkladne zvážiť právne a finančné dôsledky využívania SZČO na pozíciách, ktoré by mali byť pokryté pracovnými zmluvami.

Ak pracuješ na živnosť, ale zamestnávateľ ti prikývne na platenú dovolenku, máš nárok na 4 týždne platenej dovolenky v základnej výmere. Tiež si môžeš vypýtať 5 týždňov platenej dovolenky, ak si už dovŕšil 33 rokov alebo sa trvale staráš o dieťa.