Namiesto oddychu prišiel „pád do hlbočiznej tmavej jamy.“ Slovenský exprezident prišiel s nečakane úprimným priznaním

Počas posledných rokov, ktoré sprevádzala aj pandémia, sa dostáva čoraz viac do povedomia téma duševného zdravia a dôsledkov jeho zanedbania. Psychické alebo respektíve duševné ťažkosti, ktoré sa neriešia, môžu výrazne ovplyvniť pohodu a život človeka. Zdá sa, že svoje o tom vie aj bývalý slovenský prezident Andrej Kiska.

Vo svojom príspevku na sociálnej sieti pripomína dnešný Svetový deň duševného zdravia, pričom uverejnil aj úryvok zo svojho rozhovoru. 

Ťažké obdobie

„Sedím na posteli a uvažujem, čo budem robiť. Možností je veľa. Telo sa napriek tomu nedokáže pohnúť prigniavené kameňom bezmocnosti. Chce sa hýbať, predrať sa tým čiernym mračnom myšlienok o vlastnej neschopnosti, bezútešnosti a opustenosti a napriek tomu to nedokáže. A tak len bezradne civí až sa napokon s povzdychom zvalí späť do postele a pokúsi sa znova zaspať,“ začína úryvok v príspevku Andreja Kisku. 

https://www.facebook.com/AndrejKiska/posts/pfbid02qWptmE5VRxzk62AKE2vwFQHqkhNMP9zuTyoGY4tk6PPzaP6Kb35mbs3vZjDRmhTUl

„Najradšej by spalo celý deň, možno týždeň či mesiac. Spalo s nádejou, že ho niečo prebudí, nakopne a zase bude fungovať tak ako v minulosti. Niekedy zaspí a ani sa nechce zobudiť. Ulita schúleného tela prikrytého perinou dáva pocit pokoja, z ktorého už nie je dôvod vyliezť,“ pokračuje.

Bývalý slovenský prezident spomína v úryvku z rozhovoru aj na svoje obdobie v politike, ktoré bolo preňho vyčerpávajúcim. Ešte ťažším však bol odchod na politický dôchodok. Zmenu opísal ako pád do hlbočiznej tmavej jamy.

„Padal som, padal a padal. Vedel som, že dno priepasti sa blíži, len som nevedel, ako pád skončí. Či dopadnem na mäkkú, voňavú trávu, otrasiem sa a začnem sa šplhať znova hore za slnkom, alebo sa dobijem o ostré skaly a ostanem do nekonečna ležať v tme,“ uvádza sa v príspevku.

Nezabudol tak pripomenúť ľuďom dnešný Svetový deň duševného zdravia. Svojich fanúšikov vyzýva, aby ho prežili s porozumením k sebe samým, ale aj k iným. 

V dnešnej uponáhľanej dobe je väčšina ľudí nastavených iba na úspech, výsledky či rýchlosť. Mnoho z nich sa potom hanbí „priznať svoje pochybnosti a vnútorné zlyhania“. Podľa Kisku ľudia nehovoria o depresii či úzkosti a boja sa „požiadať o porozumenie“, čo je obrovskou chybou. 

Pod tlakom

Ku dnešnému Svetovému dňu duševného zdravia sa vyjadrila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Na sociálnej sieti sa vyjadrila k psychickým problémom, ktoré „nie sú prejavom slabosti“. 

Podľa hlavy štátu majú mladí ľudia často problémy s úzkosťou, nepríjemnými myšlienkami a pocitmi, pričom strácajú samých seba. „Mnohí sa cítia pod tlakom toho, že nie sú dosť dobrí, alebo majú stres,“ píše prezidentka.

https://www.facebook.com/zcaputova/videos/910885983217599/

Vyzýva všetkých ľudí, aby sa nebáli hovoriť o trápení na duši s ľuďmi, ktorým dôverujú. „Hovorte so svojimi rodičmi. Zachatujte na linku pomoci. Zavolajte tam. Nezostávajte so svojím trápením sami. Nielen v dnešný Svetový deň duševného zdravia, ale kedykoľvek to potrebujete,“ uvádza Čaputová.

Zaostávanie v oblasti duševného zdravia

Ministerstvo zdravotníctva SR v najbližších dňoch vyhlási v rámci kvalitnejšej starostlivosti o duševné zdravie tri investície. Z Plánu obnovy a odolnosti SR prostredníctvom trojice nových výziev vynaloží celkovo 18,5 milióna eur. Táto suma by mala smerovať do modernizácie diagnostického vybavenia, rozšírenia siete psychiatrických stacionárov a na humanizáciu oddelení v ústavnej psychiatrickej starostlivosti. Rezort zdravotníctva o tom informoval v tlačovej správe.

„Uvedené tri výzvy sú jednou z odpovedí na zaostávanie v oblasti starostlivosti o duševné zdravie na Slovensku. Spoločne výzvy tvoria kompaktný celok. Spájajú rozšírenie dostupnosti pomoci, zvýšenie kvality diagnostiky a samotné prostredie, v ktorom sa pacienti liečia,“ povedal minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽANO).

Podľa jeho slov má Slovensko významné rezervy v oblasti starostlivosti o duševné zdravie. Z dostupných štatistík vyplýva, že najmenej štyri percentá obyvateľov trpia jednou či viacerými duševnými chorobami. Mnohí dlhodobo chorí pacienti sú umiestňovaní do zariadení sociálnych služieb.

Najvyššia suma, takmer 11 miliónov eur, poputuje do humanizácie oddelení v ústavnej psychiatrickej starostlivosti. Cieľom je zaistiť rekonštrukciu súčasných zariadení, skvalitniť liečebné prostredie pre pacientov a definitívne vylúčiť používanie takzvaných sieťových či klietkových postelí. Pre západné, stredné a východné Slovensko je určených po 3,5 milióna eur.

V rámci druhej výzvy je pripravených 6,5 milióna eur na rozšírenie siete stacionárov s psycho-sociálnou rehabilitáciou pre deti a dospelých. Prostredníctvom stacionárov je možné účinne predchádzať hospitalizáciám a efektívne pomáhať ľudom po hospitalizácii vrátiť sa do spoločnosti.

Tretia investícia vo výške 1,3 milióna eur poslúži na modernizáciu diagnostiky a liečby psychických porúch prostredníctvom kvalitnejšieho materiálno-technického vybavenia.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti