Kissinger chce z Ukrajiny spraviť Československo, ktoré západné krajiny obetovali pre vlastné dobro

Posledné dni sa na verejnosti diskutuje o nápade bývalého ministra zahraničia USA Henryho Kissingera. Bývalý minister doteraz patrí k šedým eminenciám zahraničnej politiky, o ktorého rady sa bili ministri republikánskych či demokratických administratív.

Pre niekoho je tento politik géniom so svojím prístupom reálnej politiky. Pre iných je vojnový zločinec a oportunista, ktorý ma na svedomí krv desiatok tisíc obetí vojen v Kambodži a Vietname.

zdroj: White House/ Shealah Craighead

Dvojnásobný minister slúžiaci v administratívach Richarda Nixona a Geralda Forda navrhol riešenie, ktoré ma vyriešiť vojnu na Ukrajine. Kyjev sa podľa neho má vzdať svojho vlastného územia v prospech Ruska, ktoré ho bezdôvodne napadlo.

„Rokovania sa musia začať v najbližších dvoch mesiacoch, kým to nespôsobí otrasy a napätie, ktoré nebude ľahké prekonať. V ideálnom prípade by deliacou čiarou mal byť návrat k status quo ante,“ povedal bývalý šéf diplomacie podľa Daily Telegraph na ekonomickom fóre v Davose.

„Pokračovanie vojny po tomto bode by nebolo o slobode Ukrajiny, ale o novej vojne proti samotnému Rusku,“ tvrdí Kissinger.

Ex-minister tak prakticky navrhuje, aby sa Ukrajina vzdala Krymu a Luhantskej a Doneckej republiky na východe Ukrajiny.

Kissinger sa nepoučil z Mníchova 

K rečiam o vzdaní sa územia sa následne pridala aj rada editorov denníka New York Times. Tí tvrdia, že Spojené štáty nie sú pripravené na vojnu s Ruskom a situácia sa môže rýchlo skomplikovať.

Inflácia je pre Američanov dôležitejšia ako nezávislosť Ukrajiny. Návrat do stavu z pred roku 2014 nevidia reálne, ale zdôrazňujú, že takéto rozhodnutie napokon musia urobiť samotní Ukrajinci.

Reči o vzdaní sa územia v prospech väčšieho a agresívnejšieho suseda, ktorý argumentuje porušovaním práv jeho obyvateľstva v pohraničnej oblasti, samozrejme, niečo pripomína. Áno, je to Mníchovská dohoda z roku 1938, kde Československo prišlo o svoje územie, pretože Veľká Británia, Francúzsko a Taliansko nás obetovali, aby zabránili väčšiemu konfliktu.

zdroj: Bundesarchiv, Bild Zľava doprava: Chamberlain, Daladier, Hitler, Mussolini a Ciano pred podpisom Mníchovskej dohody.

Kissinger aj New York Times asi uviazli v histórii, kde veľké štáty prepisujú hranice tých menších, ale bez toho, aby sa z nej poučili. História nám ukazuje, že táto obeť Československa bola zbytočná a k druhej svetovej vojne i tak napokon došlo.

Ukazuje nám tiež, že s diktátormi netreba vyjednávať a robiť kompromisy v podobe vzdania sa územia. Diktátorov treba oslabiť, aby nebolo ďalších Osvienčimov a Búč.

To je očividne aj postoj administratívy Joea Bidena, ktorého minister obrany Lloyd Austin uviedol, že cieľom je „oslabiť  Rusko“. Slabé Rusko je jediná možnosť, ako zabrániť ďalším Putinovým zahraničným avantúram, ktoré by bezpochyby nastali len čo by sa Putin trochu otriasol. Jeho apetít na obnovu Sovietskeho zväzu totiž nekončí Ukrajinou.

Kto by bol ďalší na rade? 

Práve neschopnosť Západu po Putinových vojnách v Čečensku, Gruzínsku, a pri prvej invázii na Ukrajinu v roku 2014 doviedla Ukrajinu do tohto momentu. Západ nesie kolektívnu vinu za dnešnú situáciu, namiesto izolácie Ruska po napadnutí Gruzínska s ním išla administratíva Baracka Obamu „reštartovať“ vzťahy. Európa sa zas nešla nabažiť lacného ruského plynu a ropy, a to aj po prvej invázii na Ukrajinu.

Západ sa teraz nesmie dať zastrašiť vyhrážkami jadrovými zbraňami, ktoré počuť z úst Rusov prakticky každý deň. Ukrajinu treba podporovať zbraňami, spravodajskými informáciami a výcvikom, až dokiaľ to bude potrebné, pričom treba spraviť všetko preto, aby dosiahla výhodné postavenie pri mierových rokovaniach. Potom je už na Ukrajincoch samotných, čo vyjednajú a aké požiadavky príjmu.

Taktiež sa nesmieme dať zastrašiť negatívnymi rečami o tom, že Ukrajina nedokáže vojnu vyhrať. Nebolo to tak dávno, čo mnohí experti tvrdili, že Ukrajina padne za niekoľko dní. Ukrajina vzdoruje i po troch mesiacoch vojny, oveľa menšia a slabšie vycvičená armáda donútila druhú najlepšiu armádu na ústup. Jediný tromf, ktorý Rusi v rukáve majú, je mobilizácia alebo jadrové zbrane, bez nich situáciu na Ukrajine zvrátia len ťažko. 

zdroj: TASR/AP Photo/Francisco Seco - Turecko

Napokon takéto „kšeftovanie“ územia nie je len o Ukrajine. Keby Kyjev prijal vydieračské taktiky Ruska, kde by to skončilo? Ďalším na rade by bol kto? Taiwan? Nechce mu Kissinger už teraz poradiť, aby sa dopredu vzdal územia? Bol to práve bývalý minister, ktorý pomohol svetu otvoriť Čínu a de facto z nej urobil globálnu veľmoc, ktorú sa teraz USA pokúšajú skrotiť.

Po prepisovaní týchto hraníc by bolo len otázkou času, kedy by na rad prišlo Slovensko, ktorého územie by napríklad mohlo žiadať Maďarsko.

Rozmyslime si preto dvakrát, či podporíme takéto „kompromisy“ a reči o tom, že Ukrajina i tak bola ruská, pretože bola súčasť Sovietskeho zväzu.  I Slovensko predsa bolo „maďarské“ ako súčasť Uhorska.