Klamú Slovákov, že zatvárajú obchod a vypredávajú sklady. Ide o podvod s registráciou v USA
- Na sociálnych sieťach sa začala šíriť kampaň, ktorá pôsobí ako emotívne lúčenie sa malého slovenského obuvníctva so svojimi zákazníkmi
- Príbeh pôsobí na prvý pohľad dôveryhodne, „zľavy“ sú lákavé, realita je však iná

- Na sociálnych sieťach sa začala šíriť kampaň, ktorá pôsobí ako emotívne lúčenie sa malého slovenského obuvníctva so svojimi zákazníkmi
- Príbeh pôsobí na prvý pohľad dôveryhodne, „zľavy“ sú lákavé, realita je však iná
Na sociálnych sieťach sa v posledných dňoch objavila emocionálne ladená reklama o zatváraní butiku s názvom Novir Bratislava, ktorý údajne po rokoch úspešného podnikania ukončuje činnosť. Dôvodom má byť rastúci tlak veľkých reťazcov a rozhodnutie majiteľa „Jozefa“, že chce tráviť viac času so svojimi vnúčatami.
Príbeh pôsobí na prvý pohľad dôveryhodne, „zľavy“ sú lákavé a celé to pôsobí ako autentické lúčenie malého slovenského podnikateľa. Realita je však iná.
Butik neexistuje. Obrázky sú falošné
Po dôkladnom preverení sa ukázalo, že celý príbeh vyzerá ako podvod. Doména stránok novir-bratislava.com bola zaregistrovaná len 29. marca 2025. Hosting a registrácia prebehli cez firmu Domains By Proxy, LLC so sídlom v Arizone (USA), ktorá umožňuje majiteľom stránok anonymne skrývať svoju identitu. Túto službu často využívajú podvodníci, ktorí nechcú byť vystopovateľní.
Čo je Domains By Proxy a prečo je to varovný signál?
Spoločnosť Domains By Proxy, LLC, so sídlom v Arizone (USA), poskytuje službu takzvaného „súkromného registrátora“ domén. To znamená, že ak si niekto kúpi webovú doménu, ale nechce, aby sa jeho meno, adresa či kontaktné údaje zobrazovali vo verejnom registri (WHOIS databáze), môže využiť túto službu. Namiesto skutočného vlastníka domény sa vo verejných záznamoch zobrazuje anonymizovaný kontakt spoločnosti Domains By Proxy.
Tento nástroj nie je sám osebe nelegálny ani podvodný – využívajú ho napríklad firmy, ktoré si chránia obchodné tajomstvo, celebrity alebo majitelia blogov, ktorí chcú zostať v anonymite.
Problém však nastáva vtedy, keď sa táto anonymita kombinuje s ďalšími podozrivými znakmi: nová doména zaregistrovaná len pred pár dňami, neexistujúca história značky alebo firmy, jazykové chyby a AI-generovaný obsah na webe, nerealistické zľavy a výzvy na rýchlu platbu.
Tieto faktory spoločne vytvárajú vysoké riziko podvodu. Práve preto organizácie ako Google Safe Browsing, Scamwatch, Better Business Bureau (BBB) či FTC (Federálna obchodná komisia USA) opakovane upozorňujú, že anonymne registrované domény často (hoci nie vždy) využívajú scamové siete, ktoré prevádzkujú falošné e-shopy, phishingové stránky alebo iné podvodné aktivity.
Späť k prípadu Novir. Na stránke „značky“ sú pomiešané slovenské a poľské texty, pohlavia sa v texte zamieňajú (majiteľ je raz „Jozef“, inokedy zasa „majiteľka“), obrázky produktov vykazujú jasné znaky generovania umelou inteligenciou a domnelý „obchod“ nemá žiadnu fyzickú adresu. Žiadne dôveryhodné záznamy o existencii prevádzky Novir Bratislava sa nepodarilo nájsť ani v obchodnom registri.
Problém je aj to, že môže ísť o masívnejší podvod, pretože Slovákom sa zobrazujú podobné sponzorované stránky a príspevky so zhodným textom, len s iným názvom značky, a to Atelier-Bratislava.
Podobné posty sa môžu šíriť aj v iných krajinách. Podvodníkom stačí zmeniť meno predajne a fotografie, no šablóna príbehu zostáva rovnaká – výpredaj, emotívne lúčenie, silný príbeh o „malom podnikateľovi“ a výzva na okamžitý nákup za výhodné ceny.
Ako sme na to prišli a čo sme spravili
Redakcia Startitup.sk pôvodne informovala o výpredaji obuvi Novir Bratislava v krátkom článku z 8. apríla 2025, kedy vychádzala z postu zverejneného na Facebooku.
Po analýze stránky sme okamžite článok stiahli a prípad ďalej preverili a kontaktovali políciu so žiadosťou o vyjadrenie, či tento podvod registrujú.
Polícia: Podvodné kampane sú čoraz častejšie. AI zatiaľ zriedkavá, no jej využitie porastie
Podľa stanoviska pplk. PaedDr. Zuzany Hrabovskej z Prezídia Policajného zboru SR ide o typ podvodu, ktorého výskyt v online priestore rastie od obdobia pandémie.
„Podvody súvisiace s e-commerce evidujeme vo zvýšenej miere od výskytu ochorenia COVID-19,“ uvádza. Využívanie umelej inteligencie pri tvorbe falošného obsahu zatiaľ identifikujú len zriedka, no ako upozorňuje, možno očakávať jeho nárast.
V konkrétnom prípade podvodného e-shopu „Novir Bratislava“ polícia doposiaľ neeviduje žiadne hlásenie ani nezasahovala v rámci preverovania. Občania by však podľa Hrabovskej mali byť pri nákupoch maximálne obozretní.
Odporúča predvídavosť, overovanie recenzií, porovnávanie cien s inými e-shopmi a vyhýbanie sa unáhleným nákupom, najmä ak ide o vyššie sumy.
Ak už človek na podobnej stránke zaplatil, mal by podľa polície čo najskôr kontaktovať svoju banku a požiadať o blokovanie transakcie.
Sme si vedomí, že aj médiá môžu byť terčom online manipulácií. Práve preto považujeme za našu povinnosť upozorniť verejnosť, aby bola v online priestore mimoriadne obozretná.
Ako spoznať podvodné e-shopy
Podvodníci v online priestore čoraz častejšie využívajú psychologické triky: emotívne príbehy, pocit naliehavosti („posledné kusy“, „výpredaj pred zatvorením“), profesionálny dizajn stránok a zľavy, ktoré sú až príliš dobré na to, aby boli pravdivé.
Na čo si dať pozor:
- Dátum registrácie domény či profilov na sociálnych sieťach – ak boli vytvorené len pred pár dňami, je to varovný signál.
- Anonymní vlastníci domény – používanie služieb ako Domains By Proxy môže naznačovať snahu skryť identitu.
- Gramatické chyby a jazykový chaos – kombinácia viacerých jazykov, preklepy, nesprávne pohlavie postáv.
- Neexistujúce kontakty alebo falošné adresy – ak stránka nemá reálny kontakt, telefónne číslo alebo adresu, je to červená vlajka.
- Absencia histórie – over si, či stránka existovala aj v minulosti (napr. cez www.archive.org).
- Absencia obchodných podmienok – každý e-shop by mal mať jasne stanovené obchodné podmienky priamo na stránke
Neplať, ak si si nie istý
Ak si už na takejto stránke zadal údaje z karty, okamžite kontaktuj svoju banku a nechaj kartu zablokovať. V prípade, že si zaplatil, no nedostal tovar, spíš trestné oznámenie na polícii a informuj Slovenskú obchodnú inšpekciu. Zároveň pomáha, ak upozorníš ostatných cez sociálne siete. V online svete platí jednoduché pravidlo: ak niečo vyzerá príliš dobre, pravdepodobne to nie je pravda.
Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska