Klimatická zmena nás nezabije. Ešte predtým sa ľudstvo udusí kvôli kríze, ktorá je doslova za rohom

Klimatickú krízu ako najväčšiu hrozbu ľudstva pravdepodobne predbehne kríza straty biodiverzity. Pre agentúru SITA to uviedol ornitológ Správy Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie a Dunajské luhy Samuel Pačenovský. Vďaka dopadu ľudskej činnosti na životné prostredie dosahuje v súčasnosti miera úhynu živočíšnych druhov 100 až 10-tisíc násobne vyššie tempo, ako by dosahovala prirodzene. Strata biodiverzity sa tak rýchlo blíži k bodu, „z ktorého už nebude návratu“.

V súčasnosti je ohrozených alebo už zničených viac ako 70 percent koralových útesov. Vedecké odhady pritom uvádzajú, že 80 percent kyslíka, ktorý dýchajú ľudia, pochádza práve z oceánov. Počet individuálnych živočíchov na planéte sa od roku 1970 znížil o polovicu. Vyhynutím je navyše ohrozených vyše 40 percent obojživelníkov, štvrtina všetkých druhov cicavcov a každý ôsmy vtáčí druh.

„Už doteraz sme stratili veľké množstvo genetickej rôznorodosti u domestifikovaných komerčných plodín. Diví príbuzní modernej ryže či obila obsahujúci gény odolné voči chorobám či klimatickej zmene sú na okraji vyhynutia. Keď sa to skombinuje s degradáciou pôdy, nadmernou spotrebou a znečistením, dochádza k nezvratnej strate biodiverzity,“ povedal pre agentúru SITA Pačenovský.

Podľa ornitológa bude potrebná výrazná zmena spotrebovania zdrojov a využívania prírody. V opačnom prípade by totiž mohlo dôjsť k zrúteniu ekosystémov, čo môže mať za následok napríklad vyhynutie koralových útesov a znamenalo by to výrazné zníženie produkcie kyslíka. Ľudstvo sa tak prakticky zadusí. „Čoskoro budeme spotrebúvať viac ako štvornásobok zdrojov oproti skutočnej potrebe planéty, čo zjavne nie je udržateľné,“ dodal Pačenovský.