Klimatickú krízu už žijeme. Ani vysadenie miliardy stromov nás nespasí, treba zakročiť inak

  • Už teraz sme svedkami klimatickej krízy, ako z nej však von?
  • Hovorí sa o potrebe vysadiť množstvo stromov
  • Tie zachytávajú veľké množstvo oxidu uhličitého, stále to však nestačí
  • Čo spraviť, aby sme sa zachránili?
klimatická kríza
Unsplash/Bill Oxford, Landon Parenteau
  • Už teraz sme svedkami klimatickej krízy, ako z nej však von?
  • Hovorí sa o potrebe vysadiť množstvo stromov
  • Tie zachytávajú veľké množstvo oxidu uhličitého, stále to však nestačí
  • Čo spraviť, aby sme sa zachránili?

Zmena klímy sa v poslednom čase dostáva medzi popredné témy. O zmene sa diskutuje na sociálnych sieťach, politických fórach ale čoraz častejšie aj medzi bežnými ľuďmi. Mnohí sa preto pýtajú, čo môžu urobiť oni sami. Čo môže pre lepšiu budúcnosť spraviť bežný smrteľník.

Čo by sa stalo, ak by každý človek každý rok najbližšie dve desaťročia vysadil jeden strom?Túto teóriu sa rozhodol overiť ScienceAlert. V súčasnosti na Zemi žije asi 8 miliárd ľudí. Ak by každý z nich každý rok najbližších 20 rokov vysadil jeden strom, znamenalo by to zhruba 160 miliárd nových stromov. Mohlo by to pomôcť spomaliť klimatické zmeny?

Práve oxid uhličitý je plynom, ktorý má na globálnom otepľovaní najväčšiu zásluhu. Stromy ho dokážu absorbovať a premeniť pomocou fotosyntézy na sacharidy, ktoré rastlina využije. To, koľko oxidu uhličitého stromy zachytia, však závisí od veku, druhu aj veľkosti stromu. Priemerný človek z USA ročne vyprodukuje 15,5 tony oxidu uhličitého, človek z Indie len 1,9 tony. Stromy by tak dokázali zachytiť len 3 % produkcie oxidu uhličitého ľudí z USA a 26 % produkcie ľudí z Indie.

Ako bojuješ proti klimatickej kríze a za udržateľnosť ty?

Platí teda, že vysadenie nových stromov je dôležité, sú však aj iné aspekty, ktoré pomôžu viac. Jedným z nich je ochrana už rastúcich stromov napríklad v pralesoch, ktoré čelia výrubu. Ľudia každoročne vyrúbu asi 15 miliárd stromov, časť z nich pochádza práve zo spomínaných pralesov. Ochrana už existujúcich lesov má zmysel nielen kvôli oxidu uhličitému, ale aj kvôli prirodzenému biotopu, ktorý je domov pre množstvo zvierat. Nemá však zmysel vysádzať stromy tam, kde prirodzene nerastú, napríklad na savanách.

Ako si pomôcť?

Na to, aby sme spomalili globálne otepľovanie, musíme produkciu oxidu uhličitého radikálne zmenšiť. Čo najskôr by sme tiež mali prejsť k obnoviteľným zdrojom energie, menej lietať a šoférovať a obmedziť tiež spotrebu mäsa.

Napriek varovaniam vedcov sa ročne spotreba hovädzieho mäsa zvyšuje asi o 1 %, píše Scientifi American. Skleníkové plyny, ktoré sa do ovzdušia vo veľkom množstve dostávajú práve pri chove hovädzieho dobytka, poškodzujú prírodu viac, ako všetka doprava na svete dokopy.

Zdroje: Scientifi American, Science Alert

Najnovšie videá

Trendové videá