Klimatológovia už varujú pred najhorším. Globálne otepľovanie dosiahlo ďalší desivý míľnik

Svet práve prekročil kritickú hranicu. V roku 2024 sa globálne teploty prvýkrát v histórii dostali o 1,5 °C nad úroveň z predindustriálneho obdobia (1850 – 1900). V porovnaní s minulým rokom, keď teploty prevyšovali priemer z rokov 1991 – 2020 o 0,6 °C, ide o dramatický skok, ktorý znepokojuje klimatológov po celom svete.

Ako informuje ScienceAlert, následky týchto zmien už pociťujeme na vlastnej koži. „Rekordné zrážky a záplavy, rýchlo sa zosilňujúce tropické cyklóny, smrtiace horúčavy, pretrvávajúce suchá a rozsiahle lesné požiare, ktoré sme tento rok pozorovali v rôznych častiach sveta, sú, žiaľ, našou novou realitou a predzvesťou budúcnosti,“ hovorí generálna tajomníčka Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) Celeste Saulo.

Posledný mesiac je toho jasným dôkazom. Valencia sa topila v záplavách, ktoré pripravili tisíce ľudí o domovy. USA zasiahol hurikán Milton s ničivou silou, Peru bojovalo s rozsiahlymi lesnými požiarmi, ktoré pohltili tisíce hektárov územia.

V Bangladéši zničili záplavy vyše milión ton ryže, čo vyvolalo potravinovú krízu a prudký nárast cien tejto základnej potraviny v celom regióne.

Obrovským povodniam neuniklo ani Slovensko a Česko. Ničivé počasie na našom území spôsobilo obrovské škody a paralyzovalo časti krajiny na niekoľko dní. 

To, že výkyvy počasia spôsobujú klimatické zmeny, nie je žiadny hoax. Za tvrdeniami si stoja aj prestížne meteorologické inštitúcie Copernicus, Berkeley Earth a UK Met Office. 

Zima oficiálne začína: Na Slovensko sa rúti prvý výdatný sneh. Jednu oblasť zatiaľ obíde (PREDPOVEĎ)

Emisie si berú svoju daň

Hoci k otepleniu prispel aj prirodzený jav El Niño, nadmerné teplo pretrváva aj po jeho odznení. Emisie z fosílnych palív si už teraz vyberajú svoju daň na ľuďoch aj živočíchoch. 

Prognózy nie sú optimistické – v najbližších dvoch desaťročiach má až 75 percent svetovej populácie čeliť extrémnym výkyvom počasia, od ničivých búrok až po dlhotrvajúce suchá.

Musíme však rozlišovať medzi krátkodobými výkyvmi a dlhodobým trendom. WHO zdôrazňuje, že jeden rok nad hranicou 1,5 °C ešte neznamená trvalé prekročenie cieľa Parížskej dohody. Javy ako El Niño a La Niña môžu situáciu rýchlo zmeniť. Napriek tomu je trend otepľovania jednoznačný a vyžaduje si okamžitú globálnu reakciu.

Časť vedcov však bije na poplach. Podľa nich sme už prekročili bod, z ktorého niet návratu. V ohrození sú kľúčové systémy našej planéty – od prúdenia v Atlantickom oceáne cez Amazonský prales až po polárne ľadovce.

Zmeny v týchto systémoch môžu vyvolať dominový efekt s nedozernými následkami pre celú planétu. Topenie permafrostu uvoľňuje ďalšie skleníkové plyny. Strata polárneho ľadu urýchľuje otepľovanie a narušenie oceánskych prúdov môže dramaticky zmeniť podnebie celých kontinentov.

Prírodné katastrofy nás vyjdú draho

Globálne škody, súvisiace s prírodnými katastrofami, tento rok opäť prekročia hranicu 100 miliárd eur. Oznámila to v piatok (8. 11.) najväčšia svetová zaisťovňa Munich Re, ktorá do svojho odhadu zahrnula len poistené škody. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Tretí štvrťrok bol veľmi ovplyvnený prírodnými katastrofami, uviedol finančný riaditeľ spoločnosti Christoph Jurecka. Ako príklad spomenul hurikán Helene, ktorý koncom septembra spôsobil veľké škody na Kube, v Mexiku a vo viacerých štátoch USA.

Celý rok 2024 bude podľa Munich Re ďalším rokom s poistenými stratami z prírodných katastrof vo výške viac ako 100 miliárd eur na celom svete. Prognóza sa týka strát spôsobených prírodnými katastrofami, ktoré by malo zaplatiť poisťovacie odvetvie na celom svete, nielen skupina so sídlom v Mníchove. V posledných desaťročiach majú tieto straty podľa Munich Re v priemere stúpajúcu tendenciu a v roku 2023 dosiahli približne 120 miliárd eur.

Celkové hospodárske straty na celom svete sú každoročne oveľa vyššie, keďže mnohí súkromní vlastníci nehnuteľností a spoločnosti nemajú svoje budovy a iný majetok poistené proti prírodným katastrofám. „Hustota poistenia“ je v mnohých ázijských krajinách pomerne nízka, ale v USA vysoká, čo znamená, že hurikány tam často spôsobujú veľmi vysoké poistné straty, priblížila Munich Re.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko