Kľúč k dlhovekosti môže mať každý z nás na dosah. Psychologička z Harvardu prichádza s nevídaným výskumom

Minimálne raz si dozaista počul výrok, že každý má len toľko rokov, na koľko sa cíti. Čo ak by táto veta nebola len prázdnou frázou?

Hľadali svoje mladšie ja

Ellen Langerová, psychologička z Harvardu, v roku 1979 vykonala experiment, ktorým sa pokúsila na spomínanú otázku odpovedať. Aj napriek tomu, že výsledky boli prekvapujúce, je nutné brať do úvahy vzorku, na akej bol experiment vykonávaný.

Keďže bolo zapojených len niekoľko osôb, výsledky je vhodné interpretovať s opatrnosťou, píše Business Insider. Hlavná myšlienka sa však, zdá sa, dá považovať za úspešnú.

Psychologička požiadala skupinu ôsmich mužov vo veku od 70 do 80 rokov, aby najskôr absolvovali rôzne kognitívne a fyzické testy, a následne ich na týždeň pozvala do neďalekého kláštora. Ten bol prerobený v štýle obdobia z konca 50. rokov.

Všetko, vrátane časopisov v obývačke až po hudbu v rádiu a filmy, ktoré mohli sledovať, bolo púšťané s ohľadom na konkrétne historické obdobie. Vedci tiež účastníkov požiadali, aby žili rovnako ako v roku 1959.

Okrem toho si seniori museli napísať životopis na toto konkrétne obdobie a bolo im povedané, aby konali čo najsamostatnejšie je možné. Zaujímavým detailom boli aj diskusie, ktoré výskumníci organizovali dvakrát denne a účastníci museli hovoriť o politických a športových udalostiach roku 1959, akoby práve prebiehali.

Všetkými aktivitami chceli v ľuďoch prostredníctvom akýchsi asociácií vyvolať ich mladšie ja.

zdroj: unsplash/Matthew Bennett

Hlavne sa s tým príliš nestotožniť?

A ako spomínaný experiment skončil? Skupina po experimente preukázala zlepšenie „fyzickej sily, manuálnych zručností, chôdze, držania tela, vnímania, pamäti, citlivosti na chuť, sluchu aj zraku“. Uviedla vedúca výskumu.

Až 63 % z nich malo na konci experimentu lepšie výsledky inteligenčných testov ako na začiatku, píše The Guardian. Ako sme však poznamenali vyššie, do experimentu bola zapojená len hŕstka ľudí.

Becca Levyová z Yale School of Public Health sa preto rozhodla na podobnú teóriu pozrieť tiež. V jednom zo svojich prvých článkov skúmala údaje z Ohio Longitudinal Study of Aging and Retirement, do ktorej bolo zapojených viac ako 1 000 účastníkov od roku 1975.

zdroj: unsplash/Vlad Sargu

Išlo o štúdiu, ktorej priemerný vek účastníkov na začiatku prieskumu bol 63 rokov. Krátko po zapojení boli požiadaní, aby vyjadrili svoj názor na starnutie.

Boli napríklad požiadaní o to, aby ohodnotili svoj súhlas s výrokom: „S pribúdajúcim vekom som menej užitočný.“ Prekvapujúce bolo, že výskumníčka zistila, že osoba s pozitívnejším prístupom žila ešte v priemere 22,6 roka po začatí štúdie, zatiaľ čo priemerná osoba s pesimistickejšou interpretáciou starnutia prežila iba 15 rokov, objasňuje ďalej The Guardian.

Levyová počas výskumu kontrolovala skutočný zdravotný stav na začiatku prieskumu, ako aj ďalšie rizikové faktory, akými sú socioekonomický stav alebo pocity osamelosti, ktoré tiež môžu dlhovekosť ovplyvňovať.

Môžu byť kľúčom dlhovekosti

Britský denník ako príklad uvádza známu tanečnicu Paddy Jonesovú, ktorá má aktuálne 87 rokov. Podľa Guinessovej knihy rekordov je najstaršou tanečníčkou akrobatickej salsy na svete. Tancu sa venovala od malička, no stopku mu dala okolo dvadsiatky, keď sa jej narodili štyri deti.

zdroj: unsplash/Heybike

Následne začala opäť tancovať až na dôchodku. A čo je jej tajomstvom? „Neodvolávam sa na svoj vek, pretože sa na 80 rokov necítim a ani sa tak nechovám,“ povedala ešte v roku 2014.

Ak si teda zapálený športovec či nadšená tanečnica, so svojimi záľubami neprestávaj. Možno práve tie budú kľúčom k tvojej dlhovekosti.