Klusovi sa črtá kráľovsky platený job v zahraničí: O spolupráci komunikujem aj s Nicholsonovou

Koniec v SaS, no plno plánov do budúcnosti. Martin Klus síce pre hodnotové nezhody nedávno zamával členstvu v SaS, no zdá sa, že na kariérne plány netrpí núdzou. Startitup vyspovedal bývalého štátneho tajomníka počas 79. schôdze národnej rady, teda v čase, keď leitmotívom rokovaní je vyslovenie nedôvery súčasnej vláde.

Samotný Klus prezradil, že sa rozlúčil so SaS-kou nad pokrmom uvareným Richardom Sulíkom, ale taktiež priznal, že si brúsi zuby na lukratívny a dobre platený job v európskych štruktúrach. „Musím zdôrazniť, že ešte krájame jeleňa, ktorý behá po lese,“ povedal k téme, no nakoniec sa o možnom novom mieste aj rozrozprával. Taktiež prezradil, že je v kontakte s politickými projektmi, ktoré kreuje Mikuláš Dzurinda či Lucia Ďuriš Nicholsonová.

„Som v kontakte s pani Ďuriš Nicholsonovou niekoľko mesiacov a fandím jej, že má ambíciu obohatiť slovenskú politickú scénu aj o politický projekt, ktorý je veľmi hodnotovo a programovo blízky aj mne samotnému,“ priznal. 

O tom, prečo sa Klus ukáže na sneme strany Spolu, aké lukratívne joby sú ešte v hre a o koľko si môže v budúcnosti prilepšiť na kráľovsky platenom mieste, sa dočítaš v celom rozhovore.

• Na čom sa Klus dohodol so Sulíkom počas „poslednej večere“?
• Prezradil, prečo jeho vzťah s Ivanom Korčokom nebol úplne ideálny
• V čom sa nezhodol s Richardom Sulíkom?
• Klus priznal, aké lukratívne zahraničné joby sú pre neho v hre
• Prezradil dokonca, že sa kreujú ďalšie politické projekty
• Komunikuje s Luciou Ďuriš Nicholsonovou. A čo projekt Mikuláša Dzurindu?

Niekoho môže miasť, či ste, alebo už nie ste členom strany SaS. Ako to teda je?

Najskôr som sa vzdal straníckych funkcií ako podpredseda strany a zároveň som v tom čase ohlásil aj odchod z poslaneckého klubu strany. Nie tak dávno, keď SaS predstavila ideu odvolať predsedu vlády Eduarda Hegera, som oznámil, že sa vzdávam aj členstva v strane SaS. Oznámil som to generálnemu manažérovi a dostal som spätne vyrozumenie, že k 1. 12. sa moje členstvo ruší. 

Rozprával som sa s jedným vaším exkolegom z SaS a opýtal sa ho, čím bol váš odchod zo strany špecifický. Odpovedal mi, že špeciálny bol tým, že bol pokojný. Vy sám by ste ho opísali ako?

Mne veľmi záležalo na tom, aby to bol pokojný odchod. Z mojej strany sa dodržalo, že sa nebudú verejne komentovať niektoré súvislosti s týmto odchodom, a som rád, že sa takýto typ odchodu po rokoch SaS-ke podaril, pretože máme skúsenosť aj s podstatne turbulentnejšími odchodmi. Odchod som, okrem iného, komunikoval aj tak, že sa ním snažím chrániť aj stranu samotnú.

Čo to znamená?

Pretože dlhodobo fungovať s úplne odlišnými názormi na hlavnú líniu strany, ktorá v tomto prípade je odchod z vlády a pôsobenie strany v opozícii, by sa nedalo. Takže po ôsmich rokoch spolupráce som to vyhodnotil tak, že keďže mi na strane naďalej záleží, nebolo by dobré, aby sme v takomto rozpore fungovali naďalej.

Ako vyzeralo samotné lúčenie so stranou?

Bola napr. spoločná večera s pánom Sulíkom.

Richard Sulík varil?

Áno, pán Sulík varil. Po tejto večeri sme sa dohodli, že sa nedohodneme, a korektne sa rozlúčime. Samozrejme, s viacerými členmi strany som stále v kontakte a považujem ich za svojich priateľov a bol by som rád, keby to tak aj zostalo. A to aj napriek tomu, že v niektorých vážnych veciach sa v tejto chvíli nezhodneme.

Ako ste spomenuli, farby SaS ste hájili osem rokov a prešli ste si rôznymi napätými momentmi, napríklad odchodom poslancov okolo Ľubomíra Galka. Kedy ste si teda povedali, dosť, so SaS končím…

Pravda je taká, že v podstate od začiatku júla, kedy sa objavila idea odchodu do opozície, som seriózne uvažoval nad tým, že tadiaľto už pre mňa cesta zrejme nevedie.

zdroj: Startitup/Dominik Bízik

To bola tá posledná kvapka?

Nie celkom, vtedy som o tom prvýkrát začal uvažovať. Potom bol odchod do opozície, no stále som veril, že aj v opozícii sa dá fungovať ako konštruktívny partner. Toto sa, bohužiaľ, nenaplnilo.

Úplne poslednou kvapkou bolo odvolávanie predsedu vlády Eduarda Hegera. Na ňom sa, skrátka, s partnermi nezhodnem a ja osobne by som sa pod tie dôvody, ktoré v pléne národnej rady odzneli, nepodpísal.

Objavila sa v minulosti niekedy situácia, keď ste už v tom čase uvažovali nad koncom v SaS? Čo napríklad spomínaný odchod ľudí okolo Galka?

Bola to pre mňa osobne celkom iná situácia, pretože v tom čase som ešte nebol členom strany, takže som sa do vnútrostraníckych diskusií až tak nezapájal. Zároveň SaS bola v opozícii s dobrou perspektívou na to, aby sme mohli nahradiť SMER, MOST a SNS vo vládnej koalícii.

Vnímal som to tak, že v tom čase bolo treba potiahnuť za spoločný povraz. Bohužiaľ, k rozkolu v strane nakoniec došlo a zrejme sa to odzrkadlilo aj na samotnom výsledku v parlamentných voľbách.

Mňa ale mrzí najmä ten vývoj, ktorý nastal v poslednom období, a nikdy predtým som sa nezamýšľal nad tým, že by som mohol pôsobiť v politike inak ako prostredníctvom strany SaS.

Chcel by som ale zdôrazniť, že som vďačný za všetky príležitosti, ktoré som od strany dostal, a neodchádzam so zášťou či krivdou. Takto sa veci udiali a niekedy treba v živote urobiť aj také rozhodnutia, aké som urobil ja. 

Za tých osem rokov nedošlo teda nikdy k situácii, pri ktorej ste rozmýšľali na koncom spolupráce so SaS?

Neviem o takom prípade, ale boli určité veci, keď to trochu zaiskrilo. 

Aké napríklad?

Mám na mysli oblasť zahraničnej politiky, kde sme niekedy hľadali konsenzus.

S Richardom Sulíkom?

Napríklad s pánom predsedom Sulíkom.

V ktorých témach to najviac škrípalo?

Boli rôzne výroky, ktoré boli aj verejne pretraktované, kde sme sa nie úplne zhodovali. Napríklad výroky ohľadom Krymu, ale nerád by som sa vracal do týchto problematickejších momentov. Dôležité totiž je, že sme nakoniec vždy našli spoločnú reč a strana v oblasti zahraničnej politiky ťahala za jeden povraz.

Trochu si rýpnem. Nezavážili pri vašom odchode zo strany aj klesujúce preferencie SaS v prieskumoch?

Zaujímavá otázka. Ja som ohlásil spoluprácu so SaS pred ôsmimi rokmi v decembri, keď mala strana vo väčšine prieskumov menej ako päť percent. Čiže už vtedy som išiel do pomerne veľkého rizika, osobitne, keď som kvôli záchrane strany odišiel z prorektorskej pozície.

V júli, keď som prvýkrát hovoril o tom, že hrozí, že sa strana bude prepadávať v percentách, tak v niektorých prieskumoch bola ešte SaS-ka druhá alebo tretia. Preto úvahy o mojom odchode kvôli percentám jednoducho neobstoja a pri mojom odchode skutočne nezohrávali žiadnu úlohu.

Skôr naopak, mám čisté svedomie, pretože som upozorňoval, že tie percentá môžu zásadne klesať, keďže pomerne značná časť našich voličov oceňovala práve to, že sme súčasťou vládnej koalície. Že v nej presadzujeme náš program, dokonca aj to, že niektoré veci dokážeme zablokovať. Totiž nie všetko, čo prišlo z dielne našich koaličných partnerov, bolo v súlade s našimi hodnotami či predstavami o riadení štátu. 

Poďme na to z opačnej strany. Hovorilo sa aj o tom, že ste boli nominantom na post ministra zahraničných vecí, ten ste nakoniec nezískali a šéfom rezortu sa stal Ivan Korčok. Teraz ste prišli aj o miesto štátneho tajomníka. Toto nezohralo úlohu pri vašom odchode zo strany?

Klamal by som, ak by som povedal, že to nezohralo žiadnu rolu. Môj odchod z miesta štátneho tajomníka bol pre mňa pomerne citlivá záležitosť, pretože je všeobecne známe, že som sa na tom mieste cítil dobre. Aj to verejne priznávam, a preto hovorím o tom, že reálne vidím odchod z politiky a návrat do slovenskej diplomacie či do európskych inštitúcií, ku ktorým som mal ako štátny tajomník pre európske záležitosti veľmi blízko. 

Čo fakt, že ste sa nestali ministrom?

Áno, určite tam zohralo svoju úlohu aj to, že som sa nakoniec nestal ministrom zahraničných vecí, hoci sa to tak nejak predpokladalo, keďže SaS-ke toto ministerstvo doslova padlo z neba pred posledným dňom, ako sa išlo k pani prezidentke.

To rozhodnutie som síce rešpektoval, ale pravda je taká, že keďže som sa prekrúžkoval z ôsmeho miesta na tretie a mal som pomerne slušný volebný výsledok, tak ma, mierne povedané, prekvapilo. 

Cítili ste sa ukrivdený? Nebrali ste to tak, že vás SaS oklamala?

Bolo to nečakané rozhodnutie. V tom čase som mal aj ponuku byť podpredsedom parlamentu. Napriek tomu som sa rozhodol radšej nastúpiť na pozíciu štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí. Myslím, že som urobil dobre, pretože to bola pre mňa veľká a veľmi obohacujúca skúsenosť do života.

Vedenie SaS vám vtedy vysvetlilo, prečo ste sa nestali ministrom?

Samozrejme sme sa o tom rozprávali, no myslím si, že dôležitú úlohu zohralo, že Ivan Korčok je skúsený diplomat, a v tom čase najmä predsedovi strany záležalo, aby bol akceptovaný aj zvnútra rezortu. Jednak vekom a aj funkciou niekoľkonásobného štátneho tajomníka či veľvyslanca vo Washingtone. Mal na to vtedy veľmi dobré predpoklady. 

V kuloároch sa hovorí aj o vašom vzťahu s Ivanom Korčokom, ktorý mal byť často napätý. Je to tak?

Absolútna zhoda bola na hodnotových veciach. Potom, ak boli nejaké nie úplne zhodné názory, tak to súviselo s tým, že som bol politickým nominantom a pán minister bol nominantom z pozície kariérneho diplomata.

Takže na niektoré fungovanie vecí na ministerstve sme sa nemuseli vždy zhodnúť, ale dialóg prebiehal a som veľmi rád, že som takúto príležitosť mal, pretože spoznať našich top diplomatov zblízka a v praxi, to bola pre mňa unikátna životná príležitosť. 

V čom sa rozchádzali vaše názory?

Nerád by som to špecifikoval, ale je pravda, že počas nášho volebného obdobia sa podarilo urobiť aj niekoľko zmien, napríklad v kariérnom poriadku. A to je podľa mňa aj výsledkom nášho dialógu a som rád, že sa to podarilo.

Potrebovali sme si len možno v rámci celého ministerstva vydiskutovať, že zahraničná služba 21. storočia by mala mať novú podobu a charakteristiku, a som rád, že v tomto smere aj pán minister bol veľmi progresívny.

Rád by som ale vyzdvihol aj to, ako sa nám napríklad podarilo zvýšiť podiel dám, veľvyslankýň, ale aj zlučiteľnosť rodiny s takým náročným povolaním, akým je zahraničná služba. Toto sú veci, ktoré sa nám podarili, a verím, že súčasný minister a jeho nasledovníci v tom budú pokračovať.

Spomínate zahraničnú službu. O vás sa hovorí, že si brúsite zuby na post v európskych štruktúrach v Luxembursku. Laikovi vaše aktivity v rámci ministerstva môžu pripadať, že ste si len pripravovali „piesoček“ na vaše možné pôsobenie v zahraničí…

Neskrývam, že mám dobré a korektné vzťahy v našej zahraničnej službe dodnes. Ja som sa naozaj lúčil so všetkými korektne a veľmi mi záleží aj na tom, že ak by som mal v budúcnosti pôsobiť inde ako v slovenskej politike, tak by to mohlo byť miesto, kde by som aj naďalej mohol reprezentovať okrem iného aj záujmy Slovenskej republiky. A to sa dá práve v našej diplomacii alebo ako nominant v rámci európskych inštitúcií. 

zdroj: Startitup/Dominik Bízik

Na chodbách parlamentu sa hovorí práve o mieste na Európskom dvore audítorov v Luxembursku. Je to tak?

Je to jedna z inštitúcií, o ktorej sa hovorí, a nebudem klamať. Áno, je to miesto, kde si viem v budúcnosti predstaviť, že by som pôsobil. O toto miesto som sa uchádzal už pred poldruha rokom a dokonca moje meno bolo riešené aj na koaličnej rade. Možno preto tie reči na chodbách parlamentu.

Vtedy to išlo trochu dostratena, ale pravda je taká, že náš nominant tam už pôsobí nad rámec svojho pôvodného mandátu. Pokiaľ si dobre pamätám, tak v máji tohto roku mal skončiť. Predpokladám, že táto téma sa otvorí opäť najneskôr začiatkom budúceho roku, a priznávam, že sa budem o toto miesto uchádzať. 

Na toto miesto by vás nominovala vláda. Čo ak v súvislosti s aktuálnou situáciou vláda padne…

Toto miesto v tejto chvíli zostáva voľné, hoci je ešte obsadené pôvodným nominantom, a ak vláda Eduarda Hegera padne, tak uvidíme, aká ďalšia príde. Je ale možné, že by som sa uchádzal u ktorejkoľvek vlády o toto miesto.

Keď si pozriete oficiálne platové tabuľky v tejto inštitúcii, zaujmú naozaj štedré mesačné mzdy. A to od 10 do 20-tisíc eur v hrubom. Láka vás na toto miesto práve aj bohatý plat?

Je všeobecne známe, že platy v európskych inštitúciách sú nadštandardné k slovenským a možno aj k európskym pomerom. Toto ale u mňa nezohralo žiadnu úlohu. U mňa je omnoho dôležitejšie, že by som mohol na takejto pozícii pôsobiť ďalej ako ten, čo reprezentuje záujmy Európskej únie a Slovenska v nej. Tu naozaj ide o veľa.

Tento dvor totiž má na starosti kontrolu finančných tokov v rámci Európskej únie a môže zároveň poslúžiť ako zaujímavé miesto pre inšpirácie. Som rád, že pán Balko, ktorý dnes pôsobí na Európskom dvore audítorov, takéto inšpirácie prinášal napríklad do Európskeho výboru, kde som pôsobil v minulosti a kde som sa po prvýkrát s touto inštitúciou zoznámil.

Viete, aké konkrétne miesto by ste už obsadili?

V tejto chvíli to je veľmi predčasné hovoriť, ale hovoríme v tomto prípade o členovi Dvora audítorov.

Práve tu je platová zložka podľa oficiálnych tabuliek najvyššia, a to 23-tisíc eur mesačne…

To neviem. Členov dvora je ale 27, presne toľko, koľko má členov Európska únia, a sú prevažne nominovaní vládou a nie sú to prísne vzaté audítori. Sú to politické pozície, ktoré vykonávajú audit prostredníctvom približne 900 audítorov, ktorí na tomto dvore pracujú. 

Ak by ste vzali job na dvore audítorov, vzdali by ste sa aktívnej politiky?

Musíme zdôrazniť, že ešte stále krájame jeleňa, ktorý behá po lese, ale ak by náhodou takáto situácia nastala, tak to nielenže predpokladá moju politickú neutralitu, ale, samozrejme, skončil by som aj v slovenskej politike ako takej. Ak by som tam odišiel pred samotnými voľbami, tak by som moje miesto v národnej rade uvoľnil pre môjho náhradníka.

Je v hre, že by ste sa uchádzali aj o miesto diplomata?

Áno, je to tiež jedna z možností. Mňa táto práca napĺňala a viem si predstaviť, že by som v nej pokračoval.

Kde v zahraničí?

To je ešte otvorená otázka. Zatiaľ ju neriešim, o tieto témy sa budem zaujímať až začiatkom budúceho roku. 

Ak by ste sa neuplatnili na spomínaných miestach, v hre je aj niekoľko nových politických projektov. Napríklad ten Lucie Ďuriš Nicholsonovej či Mikuláša Dzurindu. S nimi komunikujete?

Som v kontakte s pani Ďuriš Nicholsonovou niekoľko mesiacov a fandím jej, že má ambíciu obohatiť slovenskú politickú scénu aj o politický projekt, ktorý je veľmi hodnotovo a programovo blízky aj mne samotnému.

Viem, že aj pán Dzurinda má takéto ambície, počul som aj o ďalších takýchto projektoch, ale to, čo by som rád zdôraznil, na konci by mala byť ponuka jedného subjektu, pretože si myslím, že keď ich bude veľa, tak to môže dopadnúť tak, že sa do národnej rady nemusí dostať žiadny z nich.

Dúfam, že všetky budú smerovať k tomu, že sa budú snažiť nájsť dohodu na spoločnom postupe, aby stredopravý volič, ktorý nemá ambíciu voliť niektorú z tých strán, ktoré už dnes existujú, mal takúto alternatívu k dispozícii. 

Hovorí sa, že práve tento projekt Mikuláša Dzurindu by mohol zhltnúť viaceré menšie strany. Napríklad zajtra bude spíkrom na sneme strany Spolu. Myslíte, že by sa mohol spojiť s touto, prípadne ďalšími stranami?

Áno, viem si to predstaviť, je to nejaký ten duch SDK z roku 1998, ku ktorému má Mikuláš Dzurinda, pochopiteľne, blízko. Fandím mu, pretože by bola škoda, aby prepadlo čo i len malé percento týchto politických strán.

Nemusí to byť automaticky, že to budú oni, ktorí budú spájať, ale môžu sa stať súčasťou nejakého iného projektu. To je všetko veľmi otvorené. Na konci dňa by to ale mohla byť ponuka, ktorá by mohla všeobecne osloviť stredopravého voliča, a netrieštili by sa tak hlasy.

Idete aj na snem strany Spolu?

Áno, som pozvaný a rád si vypočujem, aké sú ich úvahy a vízie, a ak bude šanca sa porozprávať aj o týchto možnostiach a prípadne možnostiach spájania, tak, samozrejme, sa rád porozprávam.

Dostali ste už konkrétne ponuky od Dzurindu či Nicholsonovej?

Bezprostredne od pána Dzurindu nie a s pani Ďuriš Nicholsonovou komunikujeme o možnostiach ďalšieho aktívneho zapojenia. Ale, ako som povedal, primárne sa budem začiatkom budúceho roka zaujímať o možnosti môjho pôsobenia mimo slovenskej politiky.

Ak by to nevyšlo, alebo ak by som to prípadne sám prehodnotil, tak potom si osobitne spoluprácu s pani Ďuriš Nicholsonovou viem veľmi dobre predstaviť.

Rozprávali ste aj o ďalších projektoch, ktoré vznikajú na slovenskej politickej scéne. O čo ide? Kto ich kreuje? Kto vás oslovil?

Nerád by som menoval, pretože je na nich, aby vyšli s týmito ideami na svetlo sveta. Vnímam to pozitívne, pretože každá takáto idea môže byť hodnotovo a programovo obohacujúca. Ako hovorím, je dôležité, aby mali otvorenú myseľ a zvažovali prípadnú perspektívnu spoluprácu aj s ďalšími subjektami.

Boli by ste za, aby sa projekt Lucie Ďuriš Nicholsonovej a Mikuláša Dzurindu spojili?

Prečo nie. Ja by som si to celkom aj prial. Ale nevieme, aké budú ďalšie kroky pána Dzurindu či strán, s ktorými on počítal. Takže si počkajme na ďalší vývoj.

Čítajte viac z kategórie: Politika