KOMENTÁR: Republikáni by sa mali zrieknuť Trumpa, kým nenakazí rasizmom a nenávisťou celý svet

Spojené štáty mali rôznych prezidentov, o ktorých schopnostiach a úsudku by sme mohli tiež diskutovať. Nič také ako Donald Trump však doteraz nemali. Jediný prezident, ktorý sa Trumpovi mohol priblížiť, či už povahovo alebo škandálmi, bol republikán Richard Nixon. S Nixonom si mal dokonca Trump vypisovať a mať s ním priateľský vzťah.

Keď Trump vyhlásil, že bude kandidovať za prezidenta, nik ho nebral vážne. Existujú pochybnosti, či sa on sám dokonca bral vážne a či to nebol len ďalší pokus ako sa zviditeľniť a posilniť značku a meno Trump.

Už na začiatku boli republikáni zhrození z Trumpa, ktorý ich v primárkach neváhal primitívne napádať alebo urážať. Na ich veľké nešťastie začal vyhrávať v primárkach a nakoniec získal aj prezidentskú republikánsku nomináciu proti demokratickej kandidátke Hillary Clinton, ktorá si tiež myslela, že to bude ľahká výhra. Čo sa jej vypomstilo a prehrala, republikáni sa museli prispôsobiť prezidentovi, ktorého väčšina z nich nechcela.

Stratili Snemovňu, Senát, prezidentské kreslo aj dôstojnosť 

Teraz, po štyroch rokoch vládnutia Trumpovej administratívy kvôli nemu stratili Snemovňu, Senát, prezidentské kreslo aj dôstojnosť.

Snemovňa bola prvá, o ktorú republikáni prišli ešte v roku 2018, zvolených vtedy bolo rekordné množstvo žien a predstaviteľov menšín.

Nasledovalo prezidentské kreslo a najnovšie aj Senát. Podľa ľudí z republikánskej strany boli dáta z Georgie, kde sa konalo doplňujúce kolo senátnych volieb, dobré, až dokiaľ sa Trump nezačal verejne navážať do predstaviteľov štátu a nebol zverejnený jeho telefón so štátnym tajomníkom štátu, kde ho žiada a prosí, aby mu našiel hlasy, ktoré by zvrátili výsledok volieb. Obaja republikánski kandidáti prehrali. Senát tak budú ovládať demokrati.

To bola ďalšia rana pre ich dôstojnosť. Najväčšia prišla, keď Trumpovi priaznivci, medzi ktorými boli aj pravicoví extrémisti napadli Kapitol, kde sa mnohí z nich práve nachádzali. Mnohí možno až vtedy pochopili, čo je ich milovaný prezident zač a aký je nebezpečný pre nich aj inštitúcie, ktoré zastávajú.

Ako v roku 2016

Trump, ktorý sa tesne predtým vyžíval na zhromaždení jeho podporovateľov, kde znova a znova opakoval nepodložené výmysly o zmanipulovaných voľbách, sa určite cítil ako rocková hviezda. Svojich podporovateľov vyzýval, aby šli do Kapitolu.

Sledovanie zhromaždenia nebolo ako normálny politický míting, to bolo ako vystrihnuté zo scén o sektárskych kultoch. Trump ako líder sekty sa vyžíval v hneve a nenávisti svojich podporovateľov.

Dva dni predtým, keď prišiel podporiť senátorku Kelly Loeffler do Georgie sa podobné scény opakovali tiež.  Ani po štyroch rokoch nevie stráviť, že Clinton mala takmer o tri milióny hlasov viac, ako on. Znova na ňu útočil a dáv nadšene kričal „zavrite ju (do väzenia).“  Keby človek nevedel, čo pozerá, myslel by si, že to pochádza z roku 2016.

V Trumpovej mysli si to zaslúžili 

Trumpova neochota odvolávať svojich priaznivcov potom, čo prenikli do Kapitolu je jednoduchá. On to jednoducho nechcel. V jeho mysli si to zaslúžili všetci tí senátori, kongresmani a hlavne Mike Pence. Trumpovi určite zalichotilo, že to všetko sa deje na jeho počesť. Trumpovo ego je väčšie ako nejaké výčitky svedomia, ktoré by mohol mať. O čom svedčí aj jeho presvedčenie, že nemohol prehrať voľby, keď mal také veľké mítingy. Prihovoriť sa priaznivcom, aby sa rozišli, ho museli presvedčiť len poradcovia z Bieleho domu.

Ani sa radšej nechceme zamýšľať nad tým, čo by rozčúlený a bezhlavý dav spravil niektorým politikom, proti ktorým Trump a aj niektorí republikáni zbrojili. Napríklad predstaviteľom progresívneho krídla demokratickej strany alebo Mittovi Romneymu, ktorý je v mysliach prezidentových podporovateľov zradcom, čo ukazuje aj video na sociálnej sieti z letiska, kde ho obťažuje a uráža Trumpova podporovateľka.

Veľké obavy boli aj o bezpečnosť Pencea, na ktorého tiež padal hnev samotného prezidenta aj jeho rozzúreného davu. Na Parleri ľudia brojili práve proti nemu.

Útok ako pri 11. septembri 

Ak republikáni nepochopili a nezrieknu sa Trumpa ani teraz, tak to do budúcnosti môže byť ešte nebezpečnejšie a postupne sa tieto radikálne riešenia, rasizmus a nenávisť, ktorú Trump predstavuje sa môžu stať normou. Pritom USA majú problém s rozdelením národa a hlavne, už teraz majú USA s extrémnou pravicou problém, je považovaná za najväčšiu hrozbu národnej bezpečnosti.  

A ak sa to stane normou v jednej demokratickej krajine, tak sa tento trend môže rozšíriť všade po svete a výnimkou nemusí byť ani Slovensko. Republikáni by sa tak mali zbaviť Trumpa ešte dokiaľ môžu.

Naviac, je dosť možné, že Trump skončí neslávne vďaka jeho dlžobám a obvineniam, ktorým čelí. Do histórie sa tak zapíše ako nebezpečný lúzer. To, čo sme videli včera, sa nijako nelíšilo od toho, čo sme videli 11. septembra. Obe udalosti boli priamym útokom na USA a na jej inštitúcie. Obe skupiny útočníkov mali vymyté mozgy radikálnou ideológiou, rozdiel bol len v počte obetí. Našťastie.