KOMENTÁR: Strkať hlavu do piesku a čakať na starý život je strata času. Už sa nevráti

Na Slovensku je s nami pandémia už rok. Nástupom minulého leta sa situácia len zmiernila a s príchodom druhej vlny nás pochytila úzkosť a nevôľa. Celý svet sa svorne pýta, kedy to skončí?

Aj ak sa nám podarí krízu ukorigovať a pandémii dať zbohom, myslieť si, že vírus len tak zmizne a my sa znova, nesmrteľní a plní síl vrátime do životov pred ňou, môže byť zbytočné a deštruktívne.

Vraciame sa k poznanému, nepočítame s novým svetom

Jednou z prirodzených ľudských vlastností a mechanizmov správania je upínať sa na to, čo poznáme. Takmer všetci z nás si prajú, aby sa život, ktorý sme žili pred prepuknutím pandémie, vrátil. Mnohí z nás s ním boli spokojní. Niet sa čomu čudovať, nakoľko si ho budovali roky.

Zatvárať oči nad zmenou spoločnosti však môže byť omnoho deštruktívnejšie. Namiesto obnovenia sveta, v ktorom sme rok dozadu žili, by bolo pre spoločnosť oslobodzujúcejšie sústrediť sa na budovanie života, z ktorého hneď nevylúčime koronavírus a akúkoľvek spomienku na pandémiu.

zdroj: TASR/Radovan Stoklasa

Je všade, na našich rukách, ale aj v umení

Jednou z najpostihnutejších sfér života a práce sa stala kultúra a umenie. Všetci ich potrebujeme ako soľ, ale predsa, ak nie je z čoho kúpiť chlieb, nad novým albumom či obrazom sa ani nezamyslíš. Chtiac-nechtiac sa kultúry dotkla pandémia aj z úplne inej strany. Umelci tvoriť neprestali. Môj záujem o ich diela však výrazne klesol. Všade vidím „koronu“.

Stala sa predmetom spoločenských, odborných aj domácich diskusií. Odhliadnuc od markantného negatívneho vplyvu, ktorý na naše životy má, sme sa s ňou však doposiaľ nenaučili žiť. Odmietame rúška, sme otrávení z dezinfikovania priestorov a vôbec sa nám nepáči izolácia, ktorou tisíce ľudí fyzicky aj psychicky trpí.

Nevyhnutnosť zmeny poňali najmä podnikatelia

Na nevyhnutnú zmenu a fakt, že si koronavírus neplánuje zbaliť kufor, promptne reagovali niektorí z podnikateľov. Koncom roka 2020 na to upozornil aj spoluzakladateľ a CEO úspešnej gastronomickej siete Regal Burger Jozef Bardík.

Aj keď sanácia od štátu vo forme financií na nájom a pôžičky v prvej vlne prišla včas, zvyšok podpory masívne meškal. Napriek tomu sa značke podarilo rozšíriť svoje pôsobenie a ich tržby stúpli. „Dotácie nám pokryli 8 až 9 % nákladov. Nekrachujeme, lebo sa snažíme prežiť, pochopili sme, že niektoré so zmien už s nami ostanú aj po odchode krízy.

Štátu sme na nákladoch odviedli až štvornásobne viac, ako predošlý rok. Tiež sme mu dali 35 000 eur a 300 000 zdravotníckych rukavíc, pretože sme chceli pomôcť,“ vraví Bardík, ktorý s partnermi v momente príchodu krízy investoval množstvo financií do pretvorenia priestorov reštaurácií tak, aby boli dostatočne bezpečné a spĺňali všetky potrebné hygienické pravidlá. Medzi zavedené zmeny patrila digitalizácia, samoobslužné kiosky, ale aj kupolami rozdelené sedenie pri jednotlivých stoloch.

Obdobný názor na situáciu vyjadril aj uznávaný ekonomický analytik Juraj Karpiš. Ten už pred príchodom druhej vlny v podcaste Zlé peniaze, dobrý život poslucháčov informoval, že je nezmysel myslieť si, že sa veci vrátia k zabehnutým spôsobom bez trvalých zmien.

Napriek tomu sa zdá, že v nás tkvie nádej, že ak si pred zlým vývojom iba zakryjeme oči, možno zmizne.

Poslední sa vzdávajú zdravotníci

Sú unavení, užialení a mnohí z nich sa, pravdepodobne, do svojej práce po skončení pandémia nevrátia, pretože vyhoreli. Pripomínajú stratenú generáciu mladých vojakov po návrate z vojny. Lekári a zdravotníci už majú verejnosti plné zuby. „Najradšej by som všetkým tým arogantným hlupákom vysielal online prenos z umierania na Covid. Vzdychy, prosby, krik, chrčanie, ticho a potom koniec. Nie. Občanov musíme pred pravdou chrániť,“ píše primár Kulkovský na sociálnej sieti.

Pochybovači, ktorí svojím neústupčivým konaním a tvrdeniami prilievajú vodu do ohňa, tým zbroja proti utýraným ľuďom z nemocničných oddelení. Niektorí z našich zdravotníkov nevideli týždne svoje rodiny, manželky a deti. Iní ich už nikdy neuvidia. Ak však chceme veriť, že v reálnom čase existujú všetky možnosti, každý z lekárov musel počítať aj s touto. Čo sa ale do jeho predbežných výpočtov dostať nemuselo, je ľudská hlúposť mariaca snahu o záchranu životov. Z boja ľudstva proti koronavírusu sa tak stáva boj človeka s človekom.

Zánik pracovných miest a kancelárií

Žiadna zo situácii neprospela digitalizácii tak, ako pandémia. Zo dňa na deň sa pre nás stala práca z domu rutinou. Aj v tejto sfére vyhrávajú šikovnejší. Ak si si v prvej vlne pandémie „uchmatol“ kúsok priestoru v podobe izby, ateliéru či kancelárie, dnes musíš oslavovať. Ceny nájmov vďaka kritickej situácii zažili turbulentné časy, počas ktorých si jeden kancelársky priestor mohol nájsť v skutočne rozličných cenových ponukách len v priereze niekoľkých mesiacov.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Vzhľadom na všeobecné predikcie, ktoré hovoria, že svet práce sa už do normálu nevráti, si prenájmom separátneho priestoru spravil skvelú vec. Predpokladané zmeny nastanú v spôsobe výkonu pracovnej činnosti. Nevyhneme sa ani zániku pracovných miest.

Grom však bude kombinácia práce z domu s tou v kancelárii. Firemné priestory by mali taktiež prejsť metamorfózou, pri ktorej vzniknú nové miestnosti určené na konferenčné hovory a online stretnutie, informuje Podnikajte.sk.

Vitaj, teda, v novom svete, ktorému sa brániť je úplne zbytočné.

Modrý papierik ťa nezachráni a vírus nezmizne

Dodnes mi v ušiach rezonujú slová prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá počas svojich brífingov niekoľkokrát upozornila, že „modrý papierik“ dal ľuďom možnosť hrať sa na nesmrteľných. Plošné testovanie, za ktorým si Igor Matovič pevne stojí, okrem pomerne priemerného, odborníkmi kritizovaného výsledku, prinieslo aj stádový efekt.

V prvý večer celoplošného testovania, kedy ešte tento akt neniesol názov skríning, sa s certifikátom o negativite vybrali ľudia rovno do krčiem. Táto priepustka napomohla k výraznému rozdeleniu ľudí do dvoch skupín. Tie medzi sebou začali bojovať. Ak nedošlo k ich osobnému stretu, tento boj sa preniesol aspoň na sociálne siete.

Len o niekoľko dní neskôr Slovensko okúsilo nárast miery pozitivity. Do rodín, domácností a vzťahov vstúpil strach, frustrácia, zmätok a neochota. Koľkí z nás sa v rámci dobrej viery, že antigénové celoplošné testovanie môže skutočne napomôcť k zlepšeniu situácie, rozhodli stať sa dobrovoľníkmi a podieľať sa na ňom?

Ono však nefungovalo tak, ako sme očakávali. Čísla stúpli a v očiach ľudí, ktorí sa na ňom podieľali, zasvietilo sklamanie a vzdor. Ako spoločnosť sme k problému z väčšiny pristupovali zodpovedne. Hlboko vrytá minulosť nášho národa na seba však v krízovej situácii nenechala dlho čakať. Vrátili sme sa k mechanizmom minulých režimov, ktoré kritizuje aj ombudsmana Patakyová.

„Nariadenia sú formulované tak, že sa momentálne na základe epidemiologickej situácie nariadi obecná karanténa. Avšak, čo sa marginalizovaných komunít týka, ľudia s nimi pracujúci upozorňujú, že je nevyhnutné množstvo prevencie, nie izolácia. Sme jediná krajina, ktorá nariaďuje karanténu selektívne. Kolektívne zdravie je jeden pojem, týka sa nás všetkých,“ objasňuje Patakyová problematiku izolácie marginalizovaných skupín obyvateľstva.

Dodáva, že sa s karanténou narába ako s jediným dostupným prostriedkom, pritom je ich dostupných mnoho. „Problém je, že sa v nás oživujú v rámci pandémie staré vzorce správania sa, tie z totalitného režimu. Povie sa, tu sa nedá trasovať, pretože majú iný životný štýl, no my sme povinní ukazovať možnosti a zmysel prevencie týmto ľuďom. Je to vzorec represie, nie prevencie.“

Čítajte viac z kategórie: Koronavírus