Koniec „slepačích koncentrákov“ si Slovensko môže bez problémov dovoliť. Hydinári sa však búria
- Organizácia Humánny pokrok vykonala analýzu
- Slovensko si môže dovoliť prechod na humánnejší spôsob chovu
- Hydinári však hovoria o rizikách
- Organizácia Humánny pokrok vykonala analýzu
- Slovensko si môže dovoliť prechod na humánnejší spôsob chovu
- Hydinári však hovoria o rizikách
Na Slovensku by sa mohol zakázať klietkový chov nosníc. Vyplýva to z návrhu novely zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorý do Národnej rady (NR) SR ešte minulý mesiac predložil Tomáš Šudík (nezaradený).
Pre existujúce klietkové chovy nosníc navrhuje poslanec stanoviť päťročné prechodné obdobie. Majiteľom a ich zamestnancom má podľa Šudíka poskytnúť dostatočne dlhý čas, aby sa na nový stav adaptovali a svoje právo vlastniť majetok a právo na slobodnú voľbu povolania realizovali iným spôsobom.
V konečnom dôsledku by sme ušetrili
„Prechod na bezklietkové chovy je nevyhnutný. Čím dlhšie vyčkávame, o to viac nás to bude stáť. V roku 2020 by nás podľa hydinárov prerábka stála 50 miliónov eur. V roku 2022 to bolo už 62 miliónov. A tento rok je to už 75 miliónov. Koľko to bude stáť o rok, dva alebo tri a kto to potom zaplatí?”, pýta sa Šudík.
Zákaz klietkových chovov je predovšetkým zvieracoprávnou iniciatívou, oproti ktorej sa kritici stavajú z dôvodu obáv z nárastu cien. Ako však uvádza organizácia Humánny pokrok v tlačovej správe, Slovensko si takúto zmenu môže dovoliť. Nie však so súčasnou maloobchodnou prirážkou, ktorá je na európske pomery privysoká.
Krajiny, ktoré prešli na ku sliepkam humánnejší podstielkový chov, totiž nezaznamenali zvýšenie cien a v porovnaní so Slovenskom majú vajcia za lepšie ceny. Analýza, ktorú spracoval Humánny pokrok, nadväzovala na zistenia finančnej analýzy, ktorú si v roku 2021 nechala organizácia vypracovať s cieľom zmapovať náklady na prerábku klietkových chovov na Slovensku na bezklietkové systémy.
Humánny pokrok pritom dospel k niekoľkým dôležitým zisteniam. Maloobchodné ceny vajec na Slovensku sú vysoko nad európskym priemerom, a to aj napriek tomu, že naša krajina v analýze skončila najlepšie z hľadiska veľkoobchodných cien.
Dôvodom pre drahé vajcia v slovenskom maloobchode je vysoká prirážka, ktorá dokonca spôsobuje, že v iných európskych krajinách by sme vajcia vyššej triedy nakúpili za tú istú cenu, za ktorú doma kúpime vajcia z klietkového chovu. Vysoké ceny vajec na Slovensku boli spôsobené maloobchodnou prirážkou, ktorá v Nemecku na jedno balenie znamenala 0,33 eura, na Slovensku to bol takmer trojnásobok, teda 0,90 eura.
V praxi to znamená, že za cenu 10 vajec z klietkového chovu na Slovensku si ľudia mohli kúpiť 10 vajec z podstielkového chovu v Rakúsku alebo dokonca 10 vajec z voľnovýbehového chovu v Nemecku. Tieto rozdiely ostali zachované aj po očistení maloobchodných cien od DPH.
V zahraničí to funguje
Podľa Humánneho pokroku nie sú opodstatnené ani obavy z nárastu veľkoobchodných cien, čo sa dá v súčasnosti pozorovať aj v zahraničí. Je síce pravdou, že krajiny, ktoré prešli na primárne podstielkový chov, zaznamenali nárast medzi 4 % až 13 %, avšak ide stále o nižší percentil než ten, ktorý naznačovali doterajšie odhady.
Okrem toho sa vajíčka v daných krajinách predávali lacnejšie ako na Slovensku, a to aj napriek tomu, že pochádzali z vyššej triedy chovu. Po prenesení do praxe ide približne o 30 až o 80 centov nižšiu cenu za 10 ks obal vajec, než je to u nás.
Ďalším zistením je, že súčasné maloobchodné prirážky nechávajú priestor nielen na prechod na podstieľkové chovy, ale aj na zníženie maloobchodných cien vajec. Toto zníženie by bolo možné aj v tom prípade, ak by štát na upustenie od klietkového chovu neprispel ani eurom.
V tomto scenári by podľa analýzy stačilo, ak by si maloobchodné reťazce účtovali rovnakú prirážku, ako napríklad v Nemecku, Holandsku či Švédsku.
Takáto úroveň prirážky by pokryla nielen odhadované navýšenie nákladov na výrobu podstielkových vajec, ale dokonca by umožnila zníženie cien v obchodoch. Ak by bola na Slovensku maloobchodná prirážka rovná napríklad tej v Poľsku, za jedno 10 ks balenie vajíčok by sme platili o 0,54 € menej.
„Analýza ukázala jedno kľúčové zistenie – ukončenie nezmyselnej krutosti voči sliepkam neznamená zvýšenie cien vajec. Držanie 2,3 milióna sliepok v malých špinavých klietkach však prinieslo Slovensku, naopak, jednu z najvyšších maloobchodných cien vajec v Európe. Je čas skončiť so strašením ľudí vymyslenými cenami vajec. Tam, kde s klietkovými chovmi skončili, majú dnes vajcia z podstielok lacnejšie, ako sú klietkové vajcia na Slovensku. Potrebujeme si prestať zakrývať oči pred realitou a postaviť zbytočnú krutosť klietkového chovu sliepok mimo zákona,” uviedol Martin Smrek, riaditeľ Humánneho pokroku.
Riaditeľ Humánneho pokroku uviedol, že slovenskí hydinári „roztočili“ kolotoč dezinformácií a zaplavili mediálny priestor rozprávkami o šťastných sliepkach a strašili verejnosť vymyslenými cenami vajec. „To, ako klietkové chovy na Slovensku skutočne vyzerajú, sme mali všetci možnosť vidieť na investigatívnych záberoch, ktoré sme nedávno zverejnili. Videli sme doráňané, ošklbané sliepky, špinavé klietky s rozkladajúcimi sa mŕtvolami, a extrémnu krutosť, ktorú klietkový chov pre sliepky prináša. Klietkový chov je barbarstvom, ktoré musí skončiť,“ dodal Martin Smrek.
Hydinári nesúhlasia
Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane.