Koniec „slepačích koncentrákov“ si Slovensko môže bez problémov dovoliť. Hydinári sa však búria

Na Slovensku by sa mohol zakázať klietkový chov nosníc. Vyplýva to z návrhu novely zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorý do Národnej rady (NR) SR ešte minulý mesiac predložil Tomáš Šudík (nezaradený).

Pre existujúce klietkové chovy nosníc navrhuje poslanec stanoviť päťročné prechodné obdobie. Majiteľom a ich zamestnancom má podľa Šudíka poskytnúť dostatočne dlhý čas, aby sa na nový stav adaptovali a svoje právo vlastniť majetok a právo na slobodnú voľbu povolania realizovali iným spôsobom.

V konečnom dôsledku by sme ušetrili

„Prechod na bezklietkové chovy je nevyhnutný. Čím dlhšie vyčkávame, o to viac nás to bude stáť. V roku 2020 by nás podľa hydinárov prerábka stála 50 miliónov eur. V roku 2022 to bolo už 62 miliónov. A tento rok je to už 75 miliónov. Koľko to bude stáť o rok, dva alebo tri a kto to potom zaplatí?”, pýta sa Šudík.

Zákaz klietkových chovov je predovšetkým zvieracoprávnou iniciatívou, oproti ktorej sa kritici stavajú z dôvodu obáv z nárastu cien. Ako však uvádza organizácia Humánny pokrok v tlačovej správe, Slovensko si takúto zmenu môže dovoliť. Nie však so súčasnou maloobchodnou prirážkou, ktorá je na európske pomery privysoká.

Krajiny, ktoré prešli na ku sliepkam humánnejší podstielkový chov, totiž nezaznamenali zvýšenie cien a v porovnaní so Slovenskom majú vajcia za lepšie ceny. Analýza, ktorú spracoval Humánny pokrok, nadväzovala na zistenia finančnej analýzy, ktorú si v roku 2021 nechala organizácia vypracovať s cieľom zmapovať náklady na prerábku klietkových chovov na Slovensku na bezklietkové systémy.

Slovenský reťazec spúšťa nakupovanie potravín cez internet: Nákup ti dovezie rovno domov

Humánny pokrok pritom dospel k niekoľkým dôležitým zisteniam. Maloobchodné ceny vajec na Slovensku sú vysoko nad európskym priemerom, a to aj napriek tomu, že naša krajina v analýze skončila najlepšie z hľadiska veľkoobchodných cien.

Dôvodom pre drahé vajcia v slovenskom maloobchode je vysoká prirážka, ktorá dokonca spôsobuje, že v iných európskych krajinách by sme vajcia vyššej triedy nakúpili za tú istú cenu, za ktorú doma kúpime vajcia z klietkového chovu. Vysoké ceny vajec na Slovensku boli spôsobené maloobchodnou prirážkou, ktorá v Nemecku na jedno balenie znamenala 0,33 eura, na Slovensku to bol takmer trojnásobok, teda 0,90 eura.

V praxi to znamená, že za cenu 10 vajec z klietkového chovu na Slovensku si ľudia mohli kúpiť 10 vajec z podstielkového chovu v Rakúsku alebo dokonca 10 vajec z voľnovýbehového chovu v Nemecku. Tieto rozdiely ostali zachované aj po očistení maloobchodných cien od DPH.

Všetko sa zdražuje, no jedna základná potravina sa zázračne zlacňuje. Jej cena by mohla klesnúť pod euro

V zahraničí to funguje

Podľa Humánneho pokroku nie sú opodstatnené ani obavy z nárastu veľkoobchodných cien, čo sa dá v súčasnosti pozorovať aj v zahraničí. Je síce pravdou, že krajiny, ktoré prešli na primárne podstielkový chov, zaznamenali nárast medzi 4 % až 13 %, avšak ide stále o nižší percentil než ten, ktorý naznačovali doterajšie odhady.

Okrem toho sa vajíčka v daných krajinách predávali lacnejšie ako na Slovensku, a to aj napriek tomu, že pochádzali z vyššej triedy chovu. Po prenesení do praxe ide približne o 30 až o 80 centov nižšiu cenu za 10 ks obal vajec, než je to u nás.

zdroj: TASR/Oliver Ondráš

Ďalším zistením je, že súčasné maloobchodné prirážky nechávajú priestor nielen na prechod na podstieľkové chovy, ale aj na zníženie maloobchodných cien vajec. Toto zníženie by bolo možné aj v tom prípade, ak by štát na upustenie od klietkového chovu neprispel ani eurom.

V tomto scenári by podľa analýzy stačilo, ak by si maloobchodné reťazce účtovali rovnakú prirážku, ako napríklad v Nemecku, Holandsku či Švédsku.

Takáto úroveň prirážky by pokryla nielen odhadované navýšenie nákladov na výrobu podstielkových vajec, ale dokonca by umožnila zníženie cien v obchodoch. Ak by bola na Slovensku maloobchodná prirážka rovná napríklad tej v Poľsku, za jedno 10 ks balenie vajíčok by sme platili o 0,54 € menej.

Skvelé správy pre Slovákov: Expert predpovedá, kedy skončí obdobie šialeného zdražovania

„Analýza ukázala jedno kľúčové zistenie – ukončenie nezmyselnej krutosti voči sliepkam neznamená zvýšenie cien vajec. Držanie 2,3 milióna sliepok v malých špinavých klietkach však prinieslo Slovensku, naopak, jednu z najvyšších maloobchodných cien vajec v Európe. Je čas skončiť so strašením ľudí vymyslenými cenami vajec. Tam, kde s klietkovými chovmi skončili, majú dnes vajcia z podstielok lacnejšie, ako sú klietkové vajcia na Slovensku. Potrebujeme si prestať zakrývať oči pred realitou a postaviť zbytočnú krutosť klietkového chovu sliepok mimo zákona,” uviedol Martin Smrek, riaditeľ Humánneho pokroku.

Riaditeľ Humánneho pokroku uviedol, že slovenskí hydinári „roztočili“ kolotoč dezinformácií a zaplavili mediálny priestor rozprávkami o šťastných sliepkach a strašili verejnosť vymyslenými cenami vajec. „To, ako klietkové chovy na Slovensku skutočne vyzerajú, sme mali všetci možnosť vidieť na investigatívnych záberoch, ktoré sme nedávno zverejnili. Videli sme doráňané, ošklbané sliepky, špinavé klietky s rozkladajúcimi sa mŕtvolami, a extrémnu krutosť, ktorú klietkový chov pre sliepky prináša. Klietkový chov je barbarstvom, ktoré musí skončiť,“ dodal Martin Smrek.

Hydinári nesúhlasia

Pri každom argumente však existuje aj druhá stránka mince, a tou je v tomto prípade stanovisko Únie hydinárov Slovenska, o ktorom sme ťa informovali v predošlom článku.

„Ak však príde návrh v NR SR k prijatiu predpisu so zákazom chovu nosníc v klietkovom chove, pôjde o tzv. goldplating. Legislatíva prijatá nad rámec predpisov EÚ bude znamenať zvýšené náklady pre chovateľov hydiny v SR oproti iným členským krajinám, a prinesie výrazne vyššie ceny vajec pre spotrebiteľov na trhu v SR,“ uvádza Únia hydinárov Slovenska.

Podľa ÚHS by sa taktiež takýmto rozhodnutím znížila konkurencieschopnosť slovenských producentov vajec, znemožnilo ich presadenie sa na spoločnom trhu a ultimátne až ohrozila či úplne zlikvidovala produkcia vajec v SR.

zdroj: TASR/Oliver Ondráš

Na tlačovej konferencii Únie hydinárov Slovenska riaditeľ ÚHS Daniela Molnár taktiež uviedol: „Tento tlak nemá žiadne opodstatnenie. Chovateľom prináša vyššie investičné náklady.“

Molnár na tlačovej besede dodal, že ešte v roku 2020 štátu definovali, že do roku 2030 vedia zrekonštruovať klietkové chovy, ak sa budú môcť vajíčka na Slovensku aj naďalej predávať „a ak štát zafinancuje rekonštrukcie chovov“. Štát však zatiaľ žiadne financie na takúto rekonštrukciu nevyčlenil. Z klietkového chovu v súčasnosti pochádza až trištvrte všetkých predávaných vajec.

Otázkou je aj zdravie zamestnancov

K problematike sa na tlačovej konferencii vyjadril aj podpredseda ÚHS a riaditeľ podniku Novogal Ladislav Birčák. Ten tvrdí, že konečné rozhodnutie o kúpe vajec by malo byť najmä na zákazníkovi. Taktiež dodal, že „na schválenie takéhoto zákona nie je vhodná doba pri súčasnej energetickej kríze“.

Tucet vajec aj za 16 eur: Situácia je v krajine taká zlá, že ich pašujú ako drogy

Podľa ÚHS je v hre taktiež isté zdravotné riziko. Podľa jeho slov zabúdajú aktivisti na blahobyt samotných zamestnancov, pracujúcich v produkcii vajíčok.

„Ľudí totiž nútia pracovať v horších pracovných podmienkach, pretože v podstieľkových chovoch sa v ovzduší nachádza vysoký podiel amoniaku a ďalších plynov z trusu hydiny a na halách je vysoká prašnosť. To sa negatívne prejavuje na zdravotnom stave zamestnancov, ktorí trpia respiračnými ochoreniami, kožnými ochoreniami a ochoreniami očí,“ dodali hydinári.

Čítajte viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy