Konšpirácie v čase cholery: Uhorskí poddaní boli presvedčení, že sa ich panstvo snaží vyhubiť opatreniami

V posledných dňoch nespokojnosť istej skupiny Slovákov naberá na intenzite. Ani milión ráz omieľané varovania, že pred katastrofou nás môže zachrániť očkovanie nepomáha. Kto chce psa biť, palicu si nájde. Tento výrok platí na náš národ, večne hľadajúci dôvod ku nespokojnosti dvojnásobne.

Upokojenia sme sa nedočkali

Dôkazom sú aj aktuálne prebiehajúce protesty. Pred budovou parlamentu sa už v piatok ráno zišli ľudia, ktorí protestovali proti vládnym opatreniam súvisiacim s pandémiou koronavírusu. Nesúhlasia s prijatím novely zákona, ktorá by prihliadala na ľudí s digitálnym COVID preukazom a odmietajú očkovanie proti Covid-19.

Voči vyčíňaniu protestujúcich polícia využila aj slzotvorný plyn. Na upokojenie situácie si ešte pravdepodobne chvíľu počkáme, nakoľko majú protesty pokračovať aj počas dnešného dňa.

zdroj: TASR/Martina Kriková

Alibizmus a hyenizmus

Ku súčasnej situácii sa vyjadril aj literárny autor Dado Nagy. Ten na sociálnej sieti poukázal na „notoricky známu floskulu,“ ktorá hovorí o nutnosti poučiť sa z histórie. Poukazuje tiež na fakt, že napriek množstvu tragických scenárov z minulosti, sa žiaľ ľudstvo zo svojich chýb nepoučilo.

„Muselo si znova prejsť vojnami, vzburami, násilím aj epidémiami. Pravdepodobne sa tomu opäť nevyhneme. Racionálne presviedčanie, že protiepidemické opatrenia – vrátane očkovania – zachránia tisíce životov bude pre istú skupinu ľudí takmer neúčinné,“ píše na sociálnej sieti Dado Nagy.

Ďalej tiež uvádza, že nerešpektovanie protiepidemických opatrení si, žiaľ, odnesú očkovaní aj neočkovaní ľudia. Niektorí podľa neho viac, iní zas menej.

„V svojom veku a po smrti mnohých blízkych som si vedomý, že smrť (napriek očkovaniu) môže prísť z rôznych dôvodov prakticky kedykoľvek. Na druhej strane, bežať jej aktívne v ústrety považujem za …. nie úplne najlepší nápad,“ uvádza ďalej na Facebooku, pričom poukazuje na to, že nezvratne smerujeme do tragického finále.

Podľa jeho slov tak tomu bude aj v dôsledku „nerozhodnosti, neschopnosti, alibizmu a prospechárskemu hyenizmu“ našich politikov. Tí podľa Nagya svoju zodpovednosť nezvládajú a zároveň si jej silu ani neuvedomujú.

Podobná súčasnosti…

Na ilustráciu následne použil príklad z minulosti, súvisiaci s epidémiou cholery, z roku 1831 a Východoslovenské roľnícke povstanie. Následne si pomohol citáciou knihy etnologičky Zuzany Panczovej. Tá v konkrétnej pasáži objasňuje, že choleru na územie dnešnej Ukrajiny a Poľska priniesli z Ázie ruskí vojaci. Slováci však boli presvedčení, že žiadna cholera neexistuje a dokonca obviňovali pánov, že ich chcú vyhubiť preventívnymi opatreniami.

„Chýry o epidémii podnietili prijatie preventívnych opatrení aj v habsburskej monarchii, no šíreniu nákazy sa nepodarilo zabrániť. Do oblastí postihnutých nákazou boli vysielaní choleroví komisári, ktorí mali v spolupráci s vojskom a lekármi riadiť preventívne opatrenia,“ cituje Nagy knihu.

V nej sa ďalej uvádza, že nakoľko boli obmedzované aj lokálne trhy, remeselná výroba bola ochromovaná, čo vyvolávalo medzi ľuďmi „nevôľu“. Mnohí vraj opatrenia vnímali ako zámienku, ktorou chce vláda zamedziť šíreniu revolučných myšlienok. Vznikali preto protesty a nepokoje eskalovali.

„Verejnosť však tieto ústupky v karanténe paradoxne len utvrdzovali v názoroch o jej neopodstatnenosti. Medzi poddanými sa šírili názory, že nákazlivosť cholery je dezinformácia šírená ako ďalší spôsob týrania ľudu zo strany panstva,“ hovorí citácia z knihy. „Verejná mienka naprieč rôznymi spoločenskými vrstvami si nepopulárne preventívne opatrenia vysvetľovala ako zámienku, ktorou chce vláda zamedziť šíreniu revolučných myšlienok. Množili sa prípady protestných výtržností v mestách,“ uvádza etnologička v knihe.

Aj v tom čase vraj ľudia veľmi ťažko niesli zákaz náboženských obradov. Ľudia nedôverovali ani aj používaným liečebným prostriedkom, ktoré neboli veľmi účinné.

„Skutočnosť, že uvedené opatrenia vynucovala štátna moc pod hrozbou prísnych sankcií a zároveň obeťami nákazy boli prevažne chudobné sociálne vrstvy, vytvorila ideálnu atmosféru pre šírenie konšpiračných teórií o sprisahaní pánov voči poddaným,“ uvádza sa ďalej v citácii.

Šírili sa konšpiračné teórie, že cholera neexistuje a v skutočnosti ide o otravu. Jed mali podávať farári na bohoslužbách namiesto hostií a tiež ho sypať do studní. Šlo však o dezinfekciu, ktorá zabíjala patogény vo vode. „Medzi ľuďmi sa začali šíriť fantastické príbehy o tom, ako voda v studni od otravy vrela až z nej takmer šľahali ohne a chrobač v doskách studne vydochla. Šírenie fám nezhatili ani námietky jednotlivcov, že voda bola v skutočnosti spenená a znečistená od kvapkajúceho loja sviečok počas neustálych kontrol studní,“ píše sa v knihe.

Vzburu napokon museli potlačiť vojensky, odhaduje sa však, že násilných protestov sa zúčastnilo až 40 000 ľudí, čo bolo na vtedajšie pomery naozaj vysoké číslo.

zdroj: TASR/AP Photo/Ted S. Warren

Čítajte viac z kategórie: Koronavírus