Kontroverzná pomoc Ukrajine od Američanov si vyslúžila kritiku. Vznikla výzva, aby si to rozmysleli
- USA sa rozhodli dodať Ukrajincom kazetovú muníciu
- Svet je však proti
- Rusko túto muníciu na Ukrajine použilo viackrát a spôsobilo obrovské škody
- USA sa rozhodli dodať Ukrajincom kazetovú muníciu
- Svet je však proti
- Rusko túto muníciu na Ukrajine použilo viackrát a spôsobilo obrovské škody
Ruská invázia na Ukrajinu vyústila do štádia, keď agresor z väčšej časti bráni okupované územia. Kyjev hlási postup a ukrajinské jednotky podľa veliteľov ozbrojených síl získavajú čoraz viac obcí a postupujú aj v meste Bachmut.
Takéto vojenské ťaženie si však vyžaduje obrovské množstvo techniky a munície. A práve tá začína byť v súčasnosti pre Ukrajincov vzácna.
Z tohto dôvodu prezident USA Joe Biden schválil poskytnutie americkej kazetovej munície Kyjevu. Označil to síce za ťažké rozhodnutie, no predsa len ide o kontroverzný krok. Vo svete – aj medzi spojencami – si vyslúžil kritiku a vyvolal otázky.
Ako sme ťa informovali, používanie kazetovej munície zakazuje vyše 120 krajín. Obvykle sa z týchto zbraní uvoľní obrovské množstvo menších bombičiek, ktoré dokážu zabíjať na ploche niekoľkých hektárov, čo ohrozuje životy civilistov.
Rusko sa k takémuto kroku na Ukrajine uchýlilo vo viacerých prípadoch a vyvolalo tým obrovský odpor západnej verejnosti. Po moskovskom ostreľovaní obcí kazetovou muníciou sa zranilo alebo prišlo o život množstvo ukrajinských civilistov.
„Ukrajina nepoužije túto muníciu v cudzom štáte. Chráni si svojich občanov a akékoľvek zbrane bude používať tak, aby minimalizovala riziká pre občanov,“ tvrdí americký prezident pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.
Amnesty International je proti
K situácii sa napokon vyjadrila aj Amnesty International. Ide o medzinárodnú mimovládnu organizáciu s cieľom presadzovať ľudské práva zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a iných medzinárodných štandardoch.
Amnesty tvrdí, že USA musia ustúpiť od svojho zámeru. Dodanie munície by podľa organizácie podkopalo medzinárodné úsilie o ochranu civilnej populácie pred útokmi nerozlišujúcimi medzi civilnými a vojenskými cieľmi.
„Podľa Dohovoru o kazetovej munícii z roku 2008 je bez ohľadu na okolnosti zakázané používať, vyrábať, skladovať, získavať či presúvať kazetovú muníciu. K dohovoru sa prihlásilo viac ako 100 krajín sveta vrátane Slovenskej republiky. Rusko, USA ani Ukrajina k nim však nepatria,“ uvádza Amnesty International.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Kritika používania kazetovej munície
Organizácia zároveň podotýka, že používanie tohto typu munície ruskou armádou kritizuje od začiatku invázie. Pripomína zasiahnutie jaslí a škôlky v meste Ochtyrka v Sumskej oblasti. K tomu došlo ešte vo februári 2022. V následku útoku prišli o život traja civilisti vrátane dieťaťa.
Kazetovú muníciu však Rusko použilo aj pri útokoch na Charkov, počas ktorých prišli o život a utrpeli zranenia stovky civilistov a civilistiek.
Na druhej strane, v máji 2022 vydala organizácia Human Rights Watch (HRW) analýzu, na základe ktorej uvádzala, že kazetovú muníciu vo vojne používali aj Ukrajinci, informovali sme.
Vo vojne boli nahlásené stovky útokov týmto typom munície, ktoré zabili civilistov a poškodili domy, nemocnice a školy. Rusko použitie tejto munície nepopiera, no rovnako tak neurobila ani Ukrajina.
Uviedla však, že jej ozbrojené sily „prísne dodržiavajú normy medzinárodného humanitárneho práva“.
„Amnesty International naliehavo vyzýva všetky štáty vrátane Ruska, USA a Ukrajiny, aby pristúpili k Dohovoru o kazetovej munícii. Zároveň ich vyzýva, aby zničili svoje zásoby a zastavili akékoľvek používanie, výrobu a presun kazetovej munície. Pripája sa taktiež k výzve ďalších ľudskoprávnych organizácií, aby USA ustúpili od svojho zámeru dodať tento typ munície na Ukrajinu,“ píše organizácia.
Kazetová munícia môže byť odpaľovaná zo zeme delostreleckými systémami alebo zhadzovaná z lietadiel. Vo vzduchu sa rozpadne na množstvo „submunície“ a je schopná zasiahnuť plochu s veľkosťou obvyklého bloku bytových domov.
Veľa takejto munície pri prvom náraze nevybuchne a môže potom zabíjať a mrzačiť podobne ako nášľapné míny. Diať sa tak môže celé roky alebo dokonca desaťročia, pokiaľ nie je odstránená a zničená.
Zdroje: Amnesty International, Instagram/amnesty_international_slovakia, Archív SIU