Kontroverzná premena bytu: Domáci trón, tajný vchod v knižnici a kuchyňa, čo vyzerá ako jaskyňa
- Objektor architekti pripravili premenu bytu, aká sa často nevidí
- Vychádzali z pomerne neštandardného zadania investorky
- Objektor architekti pripravili premenu bytu, aká sa často nevidí
- Vychádzali z pomerne neštandardného zadania investorky
Tereza Porybná je kultúrna producentka a kurátorka, ktorú celý život zaujíma prepojovanie ľudí a skúmanie priestupnosti rôznych hraníc – medziľudských, kultúrnych, žánrových či druhových.
Teraz predstavila architektonický projekt s názvom Ovenecká 33, ktorý môže slúžiť ako veľká inšpirácia pre všetkých ľudí, ktorí vedia oceniť prepracovaný dizajn.
„Baví ma hrať sa na pomedzí. Rovnako tak aj v rámci dizajnu Oveneckej 33 sme experimentovali s rôznymi štýlovými prvkami a hranicami medzi súkromným a verejným priestorom. Vedela som hneď, že chcem vytvoriť priestor, ktorý je zdieľaný, otvorený a priestupný, a zároveň sa v ňom dajú objaviť skryté zákutia a tajomstvá,“ hovorí Tereza.
Cieľom bolo vytvoriť priestor, v ktorom sa človek nikdy nemusí vracať späť rovnakou cestou. Zároveň to mal byť priestor, ktorý bude z časti pripomínať galériu či divadelnú scénu.
„Mala som šťastie, že som našla architekta, ktorý mojim predstavám rozumel. Spočiatku som na inšpiráciu poukazovala na tvorbu Luisa Barragána, Valentína Schlegela či Bijoya Jaina, ale postupne sa architektonické návrhy od týchto veľkých inšpirácií odpútaval a byt nachádzal svoj vlastný hlas a výraz.“
Do minimalistického základu zasadili rôzne pre niekoho podivné veci a zhmotnené detské sny. Nechýba tu napríklad domáci trón, kuchyňa, čo vyzerá ako jaskyňa, alebo tajný vchod v knižnici.
„Mala som možnosť do nášho hrania zapojiť rôznych spolutvorcov, dizajnérov, umelcov a priateľov a podieľať sa na ich intervenciách. Práve vďaka tým drobným zážitkom, ako preberanie sa kúskami kameňov, z ktorých potom vznikol obraz na podlahe.“
Tereza objasňuje, že je pre ňu dôležité poznať príbeh jej bytu, aby ho mohla zdieľať a pozývať tvorcov na rezidenčné umelecké pobyty, cez ktoré sa byt ďalej mení.
Na premene bytu pracoval tím profesionálov zo štúdia Objektor architekti.
„Prichádzame do prázdneho priestoru s podlahovou plochou okolo dvoch stoviek metrov štvorcových. Prvý pocit z bytu je čisto horizontálny. Z historického domu ostali obvodové steny a z novodobej prestavby len masívny betónový skelet. Ten je oporou, bez ktorej by sa priestor doslova zrútil,“ objasňujú architekti prvotný dojem zo samotného priestoru.
Rekonštrukciu pojali ako „živú scénografiu premenlivých a stálych kulís“. Tvorili akýsi rámec, ktorý bude dopĺňaný, aktualizovaný, používaný.
Byt dnes poskytuje zázemie pre tvorbu rezidenčných umelcov. Slúži ako priestor pre výstavy, spoločenské akcie, ale aj ako útočisko pre investorku s týmto netradičným zadaním – pristúpiť k návrhu bytu ako k výtvarnej inštalácii.
Neutrálna farebnosť bytu oživuje sýto zelené podfarbenie z priľahlej kúpeľne.
„Materialita podláh a stropných kresieb napovedá o členení dispozícií bytu na tri časti – na spoločenský priestor, rezidenčný priestor s ateliérom a na spálni majiteľky bytu. Súkromie je zaistené prísnym oddelením spálne od spoločenskej časti a pozvoľna mixuje tri atmosféry.“
Zaujímavosťou je okrem iného aj šatňa s tajným prechodom do vstupnej chodby.
Ostatné zóny bytu do seba plynulo vstupujú, hranica medzi nimi je veľmi voľná. Súkromie je možné regulovať vertikálnymi posuvnými prvkami.
„Kúpeľňa ateliéru je pojatá v prísnom module štvorca. Jeho strohosť rozptyľuje vitráž prepúšťajúca farebné odrazy svetla. Z neutrálnej bielej farby sa tak stáva pestrofarebná tieňohra.“
Ťažisko hlavného spoločenského priestoru ovláda terazzová kompozícia s betónovým barom. Terazzo je spojenie cementového základu (piesok, voda a cement) so zmesou mletých minerálov, ako sú napríklad mramor, žula či kremeň. Jednotlivé kúsky sa od seba líšia predovšetkým veľkosťou, typom či farbou kameňov použitých v zmesi.
Čítajte viac z kategórie: Architektúra
Zdroj: Objektor architekti