Kontroverzné vyhlásenia Trumpa: Panamský prieplav musí byť pod kontrolou USA. Nevylúčil použitie vojenskej sily

Budúci americký prezident Donald Trump opäť rozvíril medzinárodnú diplomaciu svojimi kontroverznými vyjadreniami.

Na utorkovej tlačovej konferencii v rezidencii Mar-a-Lago na Floride Trump otvorene naznačil, že Spojené štáty by mohli použiť vojenský alebo ekonomický tlak na opätovné získanie kontroly nad Panamským prieplavom.

Tento strategický vodný koridor označil za „životne dôležitý pre americkú ekonomickú bezpečnosť“ a vyjadril obavy, že jeho prevádzku teraz kontroluje Čína, informuje TASR.

„Panamský prieplav patrí nám“

Trump zdôraznil historický význam prieplavu, ktorý Spojené štáty vybudovali v roku 1914 a spravovali takmer celé 20. storočie. „Panamský prieplav bol postavený pre našu armádu,“ vyhlásil Trump a dodal, že Spojené štáty ho odovzdali Paname, nie Číne.

„Tento prieplav je životne dôležitý pre našu krajinu. Nemôžeme ho nechať v rukách Číny,“ zdôraznil. Trumpove slová takto odrážajú dlhodobú frustráciu Washingtonu z údajného čínskeho ekonomického vplyvu na Latinskú Ameriku.

Panamský prieplav je kľúčovým bodom svetového obchodu, ktorý každoročne sprostredkuje prepravu miliónov ton tovaru medzi Tichým a Atlantickým oceánom.

Podľa Trumpa je jeho aktuálna správa v rozpore so záujmami USA, pričom však nezaručil, že Spojené štáty nepoužijú vojenskú silu na jeho znovuzískanie.

Panamská odpoveď: „Prieplav je náš“

Reakcia Panamy na Trumpove vyjadrenia bola okamžitá. Prezident José Raúl Mulino odmietol akékoľvek náznaky, že by Panamský prieplav mohol byť pod kontrolou inej krajiny. „Každý meter nášho prieplavu zostane pod suverenitou Panamy,“ vyhlásil Mulino a Trumpove výroky označil za „neprípustné zasahovanie do panamskej suverenity“.

Trumpove výroky sú podľa odborníkov ďalším dôkazom jeho politiky „Amerika na prvom mieste“, ktorá často ignoruje medzinárodné zmluvy a diplomatické zvyklosti.

Panamský prieplav bol v roku 1999 formálne odovzdaný Paname na základe dohody z roku 1977, ktorá bola ratifikovaná oboma krajinami. Akýkoľvek pokus Spojených štátov získať ho späť by bol vnímaný ako akt agresie.

Historický kontext a vojenské tiene

Spojené štáty už v minulosti zasiahli v Paname vojensky počas operácie Just Cause v roku 1989. Táto invázia, ktorá mala za cieľ odstrániť diktátora Manuela Noriegu, bola medzinárodne kritizovaná ako porušenie medzinárodného práva. Trumpove aktuálne výroky preto mnohí vnímajú ako návrat k politike dominancie a unilateralizmu.

„Trumpove plány na získanie Panamského prieplavu pripomínajú minulé konflikty, ktoré USA stáli nielen životy, ale aj medzinárodnú dôveru,“ uviedol politický analytik Carlos Mendoza z Latinskoamerického inštitútu pre geopolitiku pre denník Guardian.

Slováci platia za elektrinu najmenej v regióne: Vieme, čo čaká domácnosti, keď štát ukončí dotácie (GRAF)

Čínske zapojenie?

Trumpove tvrdenia, že Panamský prieplav „kontroluje Čína“, sú podľa panamských úradov zavádzajúce. Hoci čínske firmy investovali do infraštruktúry v okolí prieplavu, jeho prevádzka zostáva výlučne pod kontrolou panamskej správy ACP (Autoridad del Canal de Panamá).

Čína však patrí medzi najväčších používateľov prieplavu, čo môže vysvetľovať Trumpovu kritiku. „Trump sa snaží vytvoriť obraz Panamského prieplavu ako geopolitického boja medzi USA a Čínou. Pravda je však oveľa zložitejšia,“ dodal Mendoza.

Ekonomické a strategické dôsledky

Panamský prieplav nie je len symbolom americkej historickej moci, ale aj kľúčovým ekonomickým uzlom. Ovládanie jeho prevádzky by mohlo poskytnúť Spojeným štátom významnú výhodu v medzinárodnom obchode.

Trumpove výroky však vyvolali obavy z možného narušenia stability v regióne a zvýšili napätie medzi Washingtonom a Panamou.

Návrat k „Amerika na prvom mieste“

Trumpove plány týkajúce sa Panamského prieplavu sú v súlade s jeho politikou „America First“, ktorá zdôrazňuje posilnenie americkej moci na úkor medzinárodných partnerstiev.

„Spojené štáty nemôžu dovoliť, aby strategické zdroje ovládali cudzie krajiny,“ vyhlásil Trump a dodal, že „národná bezpečnosť USA musí byť vždy prioritou“.

Jeho rétorika však polarizuje nielen medzinárodné spoločenstvo, ale aj americkú verejnosť. Kým niektorí oceňujú jeho rozhodnosť, iní varujú pred rizikami, ktoré by mohli vzniknúť v prípade eskalácie konfliktu.

Či jeho slová zostanú len súčasťou rétoriky, alebo sa premenia na konkrétne kroky, ukáže čas. Jedno je však isté – Trumpove plány na Panamu a Grónsko sú ďalším dôkazom jeho ambícií transformovať geopolitickú scénu v prospech Spojených štátov.

Budú sa brániť

Európska únia v stredu (8. januára) reagovala na Trumpove vyjadrenia o Grónsku. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noel Barrot vystúpil s jasným stanoviskom k nedávnym kontroverzným vyhláseniam novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa ohľadom Grónska, píše Reuters.

Minister zdôraznil, že Európska únia bude brániť svoje územie a nedovolí žiadnym cudzím mocnostiam narušiť jej suverénne hranice. Vyjadrenia prišli ako reakcia na Trumpove pondelkové slová, v ktorých nevylúčil možnosť vojenskej či ekonomickej akcie v snahe získať kontrolu nad Grónskom a Panamským prieplavom.

Barrot však situáciu hodnotí pokojne a vyjadril presvedčenie, že k vojenskému konfliktu nedôjde. Pripomenul pritom, že Grónsko, ktoré je už vyše 600 rokov súčasťou Dánskeho kráľovstva, zostáva pevnou súčasťou európskeho spoločenstva.

Článok sme aktualizovali 8. januára 2025 o 12:39 o nové informácie.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie