Kontroverznosť témy vyvoláva vlny diskusií. Dorota Holubová však zachytáva skutočný obraz vzťahov LGBTI ľudí

„Možno sa môžem chlácholiť tým, že som z liberálnej Bratislavy a tu je situácia iná, ako vo zvyšku Slovenska, no je pravda, že nos mi kvôli mojej orientácii zlomili dvakrát: raz v Bratislave, a raz v ešte liberálnejšej Prahe. Idioti sa nájdu všade a bola by asi chyba riadiť sa podľa strachu. Strach nie je dobrý radca,“ hovorí Martin. Do projektu zapojil so svojím partnerom Michalom, s ktorým sa pozná už 11 rokov, z toho 7 tvoria pár.

Strašiak menom „coming out“

Najväčší strach plynie, prirodzene, z toho, ako ich „coming out“ zvládnu najbližší a rodina. Odvrhnú ich, alebo im budú tvrdiť, že si to vybrali sami? Povedia im, že je to v poriadku, a že ich napriek tomu ľúbia? Túto otázku si kladú ľudia s inou orientáciou deň čo deň, až kým sa to nerozhodnú zistiť.

Na otázku, ako si vedie Slovensko v porovnaní s inými krajinami v tejto problematike, Dorota odpovedala, že nás vníma ako homofóbnu krajinu. „Žije tu kopec frustrovaných a zakomplexovaných ľudí, ktorí veria, že za ich problémy môžu minoritné skupiny. Jednou z týchto skupín je, bohužiaľ, aj LGBTI komunita, ktorá sa stala terčom aj viacerých politických strán.

Naša spoločnosť chce, na jednej strane, patriť k západným krajinám, má ich za vzor, ale akoby nás stále ťahalo dole tradičné a konzervatívne prostredie, ktoré ľudom káže, aby žili podľa sterotypov. Na druhej strane, vo svete vidíme posun, v USA si nedávno zvolili prvú americkú transrodovú senátorku.“

Michal dodáva, že, vzhľadom na dáta a prieskumy sa nejedná len o dojem autorov. „Ak sa na problémy ľudí z LGBTI komunity poukazuje, ľudia začnú šíriť hoaxy o propagande či agende. Pritom ide o legislatívne problémy, šikanu a diskrimináciu, ktorej by nikto nechcel čeliť. Nikto si pritom nevyberie, ako sa narodí, každý by mal mať rovnaké práva.“

Verili, že ich môžu vyliečiť

Prejavili svoju lásku, vyslovili svoje obavy, zdôverili sa najbližším. Napriek tomu ich čakal tvrdý postih. Ešte v 80. rokoch minulého storočia široká spoločnosť verila, že homosexualita je choroba, a dá sa vyliečiť. To sa stalo aj Romanovi, ktorého liečba a tri mesiace na psychiatrii dostali na úplné dno.

„Nebol som však vyrovnaný sám so sebou, keď som o tom povedal rodičom. Spoločne sme sa dohodli, že pôjdeme moju orientáciu liečiť. Trvalo mi 10 rokov, než som sa dal z tohto liečenia ako-tak do poriadku. Stále ma to však prenasleduje. Spoločne s mojím partnerom ale žijeme možno lepším životom ako niekto iný.“

Okrem problémov komunity odhaľuje vzorka respondentov a respondentiek aj ďalší fakt, a to síce že aj homosexuálne vzťahy sú dlhodobé a trvácne. Na fotografiách uvidíš ľudí, ktorí sú spolu od prvého bozku či stretnutia. Vzťahy týchto konkrétnych párov presahujú 7, 17, ale aj 27 rokov.