Košice čelia invázii potkanov. Deratizér označil situáciu za najhoršiu za 49 rokov

Metropola východu bojuje s premnoženými hlodavcami. Deratizéri majú plné ruky práce, keďže potkany sú známe tým, že sa rýchlo rozmnožujú. Konateľ spoločnosti Asanarates, Daniel Leysk, pre košický Korzár povedal, že takúto situáciu nezažil takmer 50 rokov. 

Podľa jeho slov už sú zaznamenané prípady, kedy potkany Košičanov pohrýzli. Uhryznutie týmito hlodavcami navyše nie je iba bolestivé, ale najmä nebezpečné. 

Potkan je inteligentný tvor

Košice s potkanmi bojujú už hodnú chvíľu. Vojna proti nim však nie je taká ľahká, pretože hlodavce sa veľmi rýchlo množia, sú inteligentné a tým odolávajú nástrahám. V uliciach mesta si s radosťou pochutnávajú na odpadkoch. Ani odchyt týchto zvierat nie je jednoduchý. Daniel Leysek má na starosti približne polovicu deratizácií, ktoré sa v Košiciach uskutočnia.

„Potkan je predvídavý. Samec rodiny určuje, kto je najslabší jedinec v skupine, a ten ide prvý ochutnávať. Keby úhyn nastal v prvý deň, ostatní sa toho nedotknú. Ale úhyn nastáva až na štvrtý, piaty deň, takže od druhého dňa sa do toho pustia aj ostatní. O ďalší týždeň nazbierame ďalšie uhynuté potkany,“ opísal Leysek. 

Potkany sa v meste nedajú vyhubiť jedinou deratizáciou. Niekedy sa vykonávala deratizácia systematicky štyrikrát za rok, čo bolo podľa Leyseka veľmi rozumné, pretože sa zachytili vývojové štádiá množenia hlodavcov. „Dal som kružidlo do centra Starého Mesta a postupovali sme v kruhoch. Najprv ten najmenší okolo centra, postupne väčšie, aby sme potkany vytlačili z mesta na periférie.“

Ako vysvetli, samička potkana je rozmnožovania schopná každý tretí mesiac, pričom vrhá v priemere 8 až 10 mláďat. Niektoré až dvadsať. „Čiže má vrh štyrikrát za rok. Z jedného páru potkanov môže byť za rok 800 až 1 200 kusov. Takže sa rozmnožujú veľmi rýchlo. Preto by bolo najlepšie deratizovať každý kvartál.“

Deratizácia nestačí, takáto situácia nebola 49 rokov

Teraz sa v Košiciach deratizuje len dvakrát ročne a to vzhľadom na nariadenia regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Presnejšie na jar a jeseň. Podľa Leyseka to nestačí. „Čo je zarážajúce, že mnohé subjekty a obchodné spoločnosti ignorujú nariadenie a nedávajú vykonávať deratizáciu. Ale úplne vyničiť ich nedokáže nikto na svete.“

Leysek pre Korzár potvrdil že situácia je tohto roku kritická. „Robím túto činnosť 49 rokov, poznám problematiku veľmi dobre. Ale to, čo sa deje tento rok, je masaker. Na podnet starostky mestskej časti Nad jazerom sme deratizovali sídlisko a po siedmich dňoch deratizácie sme v ďalšom týždni nazbierali 170 kilogramov hlodavcov, čo je asi 500 kusov. Len z tejto mestskej časti. Toto množstvo bolo pozbieraných len od dvoch subjektov, išlo o kontajneroviská a voľné plochy okolo blokov v správe SBD IV. To si za tých 49 rokov nepamätám, aby ich bolo až také množstvo.“

Potkanov však musí byť oveľa viac, keďže z praxe sa vie, že vyše 80 % hlodavcov uhynie v norách. Podľa deratizéra je dôvodom to, že v rámci Košíc existuje mnoho kontajnerovísk, ktoré tento rok neboli deratizované ani raz. Pominulé roky však boli deratizované stále.

„Nie sú ani prikryté, sú len zamrežované, ale pre potkany nie sú mreže žiadnou prekážkou. Potkan vie, kde má hľadať potravu. Vie vyskočiť do výšky jedného metra, aj viac. Keby pnemali dosť potravy, požrali by najslabších jedincov spomedzi seba. Ale to nepotrebujú, lebo ľudia dnes vyhadzujú vrecia s odpadmi aj mimo kontajnerov.“

Na vine sú aj teplárne

Okrem toho sú podľa Leyseka problémom aj ľudia, ktorí kontajneri vyberajú a odpadky rozhadzujú po okolí. Za katastrofálnu situáciu môžu však aj závažnejšie problémy, napríklad kanalizačná sieť. Deratizácia sa v týchto priestoroch totiž nevykonáva pravidelne a zodpovedne.

 „Ešte väčším vinníkom pri takomto výskyte hlodavcov v meste je tepláreň, ich teplovodné rozvody a vyše 500 šácht, ktoré obhospodarujú. Deratizácia tam nie je vykonávaná korektne a podľa technologického postupu. Preto nie je postačujúce, aby regionálny úrad verejného zdravotníctva dvakrát v roku nariadil vykonávať deratizáciu, ale je potrebná súčinnosť všetkých kompetentných firiem v meste, ktoré zadávajú túto deratizáciu.“ 

Muž zablokoval záchranárov, pacientku to stálo život. Za toto správanie hrozí ťažký postih

Choroby a napadnutia ľudí

Leysk spomenul aj prípady, keď potkan nemal problém napadnúť ľudí. Jedným z nich je prípad, keď sa potkan vyštveral cez kanalizačnú sieť cez potrubie až priamo do záchoda. „Žena sedela na WC a uhryzol ju potkan,“ opísal situáciu. 

Šokujúcejšia je však situácia, ktorú zažila matka s dieťaťom. „V autobuse jedno dieťa v kočíku strašne kričalo a plakalo. Až keď ho mama vybrala z fusaku, zistila, že vnútri bol potkan a hrýzol dieťaťu nohy,“ citujú deraztizéra tvnoviny.sk. Problémom pri uhryznutí však nie je len bolesť či trauma, ktorú môže napadnutie spôsobiť. Hlodavce prenášajú 30 až 60 infekčných ochorení.

Medzi tieto choroby patrí napríklad mor, besnota či hantavírus. Hantavírus predstavuje veľké riziko človeka a prenáša sa výlučkami hlodavcov. Táto infekcia môže mať rôznu intenzitu, od miernych príznakov až po život ohrozujúce stavy spojené s krvácaním a zlyhávaním orgánov. Medzi ďalšie vážne choroby patrí leptospiróza.

Tá je spôsobená baktériami a ako informuje Zdravoteka, môže za prejaviť iba ako chrípka, ale aj ako meningitída s poškodením pečene a obličiek.

V roku 2018 dokonca došlo k prvému prípadu prenosu nezvyčajného kmeňa hepatitídy E z potkana na človeka. Stalo v Hongkongu, pričom počet takto infikovaných ľudí odvtedy neustále pribúda. Aj napriek intenzívnemu vedeckému výskumu nie je známe, ako dochádza k tomuto prenosu.