Kotlebovci sú už mainstream, antisystém sa vytvára mimo nich, vraví politologička (Rozhovor)

Matovič bol vždy kontroverzná politická persóna. Sklamalo, alebo vás prekvapilo jeho počínanie na poste premiéra?

Bola by som k sebe nefér ako aj k ostatným, keby som povedala, že ma to neprekvapilo. Samozrejme, očakávala som, že Igor Matovič ako premiér bude iným spôsobom pristupovať k vedeniu štátu a ku komunikácii s verejnosťou, a bude „vyčnievať“ v porovnaní s ostatnými. No prekvapila ma intenzita tejto rozdielnosti. V minulosti sme boli zvyknutí na komunikáciu premiérov, ktorí udržiavali určitú úroveň štábnej kultúry, laicky povedané, aj keď na to cnostne, ideovo alebo intelektuálne nemali, ich snahou bolo vytváranie obrazu kultivovaného politika hľadajúceho kompromis. 

Súčasný premiér to možno myslí úprimne, že chce „zatočiť“ s korupciou, ale príde mi, že jazyk, ktorý volí, viac polarizuje a vytvára negatívne emócie v samotnej spoločnosti, a to na obidvoch stranách politického spektra. Vkladá sa do pozície lídra, ktorého si ľudia zvolili v kľúčových voľbách, kedy sa rozhodovalo o smerovaní Slovenska, a on v nich zvíťazil. Ak by som to mala povedať jazykom psychológa, Igor Matovič týmto kľúčovým voľbám pripísal výnimočnú zámernosť, precenil pravdepodobnosť spoločenskej udalosti a uveril sám v seba a svoju historickú úlohu. Z tejto pozície sa ťažko dostáva a jeho komunikácia je len toho prejavom.

Od volieb mu výrazne klesli preferencie. Čím to je?

Neexistuje jedna príčina, ktorá by vyjadrila pokles preferencií vládnej strany OĽaNO. Zároveň je to bežná prax ak politická strana, ktorá pôsobila len v opozícii, začne vykonávať vládne funkcie, môže dôjsť k prepadu politických preferencií. Pri vládnej strane OĽaNO si však nemyslím, že toto je ten prípad. Skôr sa domnievam, že nastalo u niektorých voličov rozčarovanie z toho, akým spôsobom začala vládna strana vykonávať svoj mandát a komunikáciu smerom k verejnosti, najmä v prípade Igora Matoviča. Zjavne u nich svojou komunikáciou nenaplnil očakávania z pozície štátnika.

Druhým dôsledkom poklesu je prípadný odklon konsenzuálneho prístupu ku kultúrnym témam zo strany OĽaNO, jej vládnych partnerov, najmä Sme rodina a Kresťanskej únie reprezentovanej dvoma hlavnými tvárami Záborskou a Vašečkom. Bolo viac ako pravdepodobné, že najmä mestskí liberálni voliči sa budú cítiť podvedení.

Treťou príčinou, ktorá mohla mať vplyv na pokles politických preferencií, je prístup Igora Matoviča k niektorým kauzám a problémom, ktoré začali v krátkom čase dominovať v médiách – kauzy diplomoviek, k poradcovi ministra financií Michalovi Miškovičovi, zvolenie Lukáša Kyselicu do NR SR ako príslušníka vojenského spravodajstva, alebo stranícke nominácie na okresných úradoch.

Opýtam sa priamo. Škodí výsledkom OĽaNO premiérova komunikácia na Facebooku?

Poviem to inak. Skúste si predstaviť, že ste si kúpili lístky na The Rolling Stones s cieľom si vypočuť výborný rock, no pri príchode zistíte, že hrá hudobná skupina Močenská kapela. Nič proti dychovej skupine, no rock je rock. A presne takto sa musia cítiť viacerí, keď počujú nie celkom vhodnú komunikáciu premiéra Slovenskej republiky.

Po odznení emócií, kto teda vlastne volil Igora Matoviča? Frustrovaný volič?

Tí, ktorí do poslednej chvíle váhali so svojou voľbou a chceli zmenu, chceli vládu bez Roberta Fica. Tí, ktorí boli unavení vyhláseniami o spájaní a nespájaní. A tí, ktorí hľadali víťaza volieb. Igor Matovič toto všetko zobrazil cez jeho komunikáciu a volebnú stratégiu a nabalil na seba víťaznú vlnu, ktorú ostatní konkurenti nedokázali zachytiť. Mal jednu tému, ktorú neustále komunikoval smerom do spoločnosti, zbytočne nemenil scenár kampane, nestriedal súperov, nemenil ciele ani ideu, a tým bol úspešný.

zdroj: TASR/Martin Baumann

V prieskume si polepšila SaS. Pomohlo im k rastu otvorenie debaty o odluke štátu od cirkvi?

Nie, nemyslím si, že toto bola tá príčina. Skôr o čosi jednoduchšie, SaS spomedzi ostatných vládnych strán sa prejavuje ako stabilná, jasne komunikuje svoje tézy, nevytvára zbytočné vnútrostranícke trenice, nemá za sebou v tak krátkom čase kauzy ako je to viditeľné u Sme rodina alebo OĽaNO, a ľudovo povedané správa sa spomedzi nich „najpríčetnejšie“.

Premiér Matovič to nazval prvoplánovým marketingom. Je takáto komunikácia štandardná v rámci vládnej koalície?

Nie, nie je to štandardom. Na takúto komunikáciu sme neboli zvyknutí, a preto niektorých poburuje, niektorí sú naopak zaskočení a prekvapení. Od čias aténskej demokracie sme mali predstavu, že líder má byť výborný rétor, ktorý vie v sebe generovať všetky cnostné vlastnosti a vedomosti spoločnosti. Mali sme predstavu, že to má byť líder, ktorý spoločnosť spája, nie rozdeľuje. Líder, ktorý je osvietený, vzdelaný a jeho verejné výstupy sú kultivované. Také boli predstavy.

Je nejaká ďalšia téma, na ktorej by sa mohli opäť pochytiť?

Určite áno, aj o tom je politika, hľadať riešenia politických konfliktov. Skôr je otázne, do akej miery tieto politické konflikty budú zvládať jednotliví členovia vlády, ako aj vládne strany. Či ich budú vnímať ako útok na ich osobu, alebo to zoberú ako vecné argumenty do racionálnej diskusie. Pri pohľade na doterajší stav si však myslím, že alternatíva číslo jeden bude dominovať, a nezáleží na téme, ale bohužiaľ skôr na rozpoložení niektorých lídrov.

Vydrží koalícia celé štyri roky?

Nemám na to vyhranený názor, skôr záleží od okolností, ako aj celkovej politickej a spoločenskej situácie, ktorá môže rozložiť vládnu koalíciu zvnútra. Hypoteticky sa môže napríklad stať, že OĽaNO na čele so svojím lídrom sa stane tak nevypočitateľným vládnym partnerom, že pragmatické a biznis orientované Sme rodina Borisa Kollára bude hľadať nového partnera, ktorý bude zrkadliť ich názory, postoje a biznis plány.

Výrazne začína strácať práve Sme Rodina. Čo to zapríčinilo? Bola to kauza diplomovky?

Určite k tomu prispela aj kauza diplomovky, no nemyslím si, že to bola hlavná príčina poklesu politických preferencií. Skôr si myslím, že pokles bol zapríčinený vstupom ďalšieho politického subjektu do súťaže a tým bola politická strana Hlas-SD Petra Pellegriniho. Popri voličoch Smer-SD, sú aj voliči Sme rodina druhými najpočetnejšími potenciálnymi podporovateľmi tejto strany.

Prezidentka Zuzana Čaputová je najobľúbenejším politikom. Myslíte si, že pôjde v budúcnosti do politiky ako členka PS, založí si vlastnú stranu, alebo zotrvá vo funkcii prezidentky? 

Ťažko povedať, ktorú cestu si vyberie, všetko bude záležať na jej odhodlaní, ako aj schopnosti a ochoty prekonávať stále silné stereotypy v slovenskej spoločnosti. V prípade, že by sa rozhodla vrátiť do parlamentu, prípadne vlády, tento krok by mala zvážiť. Nie preto, že by nemala na to vlohy alebo skúsenosti, skôr z dôvodu jej pozície ako prezidentky SR. Veľmi ťažko sa vracia naspäť do pozície bežnej političky, straníčky, prípadne predsedkyne strany. Príklad má v Andrejovi Kiskovi a jeho snahe preraziť vo vrcholovej politike.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Smer sa rozpadol. Robert Fico máva pravidelne tlačovky, kde útočí na koalíciu. Má šancu ešte vyhrať voľby?

Nemyslím si, že Robert Fico a jeho strana Smer-SD má šancu zvíťaziť, to by sa niečo nepravdepodobné muselo stať či už vo vnútri strany alebo v rámci politického spektra a vo vzťahu ku konkurentom. Muselo by dôjsť k zmene dynamiky v systéme, čo na teraz nepredpokladám, najmä z pozície politických subjektov, ktorí mu ukrajujú voličskú základňu – Hlas-SD, Sme rodina.

Ako vnímate budúci súboj Fica a Pellegriniho?

Z pohľadu politologičky to bude zaujímavý súboj, ktorý môže ukázať potenciál obidvoch týchto pánov. Bude to súboj dvoch prístupov k výkonu politiky a celkovej prezentácie svojich hodnôt a ideí. Na jednej strane bude stáť frustrovaný, konfliktne naladený Robert Fico, prezentujúci svoje radikálne názory na akúkoľvek tému súvisiacu či už s Európskou úniou, otvorenou spoločnosťou, alebo liberálnou demokraciou, vrátane práva a podpory menšín a etnických skupín žijúcich na Slovensku.

Na druhej strane bude stáť kompromisný a na prvý pohľad vyrovnaný Peter Pellegrini, prezentujúci sa ako nový líder sociálnej demokracie 21. storočia, ktorý si je vedomý toho, že sa musí odlíšiť, aby zvíťazil nad svojim bývalým predsedom. Takýto vývoj bol prirodzeným vyústením rozdielneho vnímania sveta okolo seba z pohľadu týchto dvoch pánov.

Očakávate internú špinu?

Určite. Ako som už odpovedala na predtým položenú otázku, oproti Pellegrinimu bude stáť frustrovaný a konfliktne naladený Robert Fico, nič iné neočakávam. No zároveň dodávam, že slovenská politická kultúra klesla aj vďaka niektorým persónam za posledné obdobie na také dno, že nemyslím si že „interná špina zvnútra strany“ by zasiahla a zakývala preferenciami obidvoch strán, alebo lídrov.

Vedeli by po tom všetkom spolu vládnuť?

Jeden bývalý rocker kedysi povedal, že každý je podplatiteľný, len treba vedieť trafiť cenu. Politika je tomu podobná, aká bude ponuka a aký bude dopyt, podľa toho sa rozhodnú. A nebudú prví ani poslední, ktorí aj napriek vyhraneniu sa voči sebe budú schopní nakoniec spolupracovať. Slovenská politika už viackrát potvrdila túto výnimku.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Poslanci ĽSNS boli vykázaní z rokovacej sály po tom, ako si nenasadili rúška. Sú takéto gestá ich voličom sympatické?

Ak len hypoteticky pripustíme, že časť voličov ĽSNS patrí do majoritnej časti spoločnosti, ktorá verí v konšpirácie a alternatívne fakty, tak takéto konanie sa im môže zdať viac než sympatické. Pre druhú časť ich voličov tieto gestá môžu byť sympatické, motívy sú pre nich iné, vzdor proti systému, vzdor proti mainstreamu, vzdor proti vládnym stranám.

Získavajú nových voličov svojim odmietavým postojom voči očkovaniu a rúškam?

Bohužiaľ, čísla nepustia, najnovší prieskum Globsecu z tohto leta, ktorý hovorí o tom, že až 85 % Slovákov si myslí, že vláda je ovplyvňovaná oligarchami a finančnými skupinami, a 51% Slovákov verí veľkému židovského vplyvu, ovplyvňovaniu vlád a inštitúcií vo svete, a 54 % si myslí, že protesty Za slušné Slovensko bolo podporované zo zahraničia. V takejto atmosfére je vysoký predpoklad, že môžu získať na svoju stranu aj voličov iných strán. Pripomínam však, že aj v samotnej vláde a vládnych stranách sa nachádzajú tzv. antivaxeri, čo neprispieva vôbec ku celkovej podpore očkovania a boja proti COVID-19.

Prekvapilo vás, že traja poslanci odišli z klubu ĽSNS?

Áno aj nie, i keď takáto odpoveď nie je férová pre vás a čitateľov. Áno prekvapilo, pretože som očakávala, že ĽSNS bude o čosi stabilnejšia, budovaná na určitých ideách a identite s prísnou straníckou a lojálnou hierarchiou. A aj nie, lebo opäť sa potvrdilo, že sú to len ľudia, ktorých spája určitá forma nenávisti a frustrácie k niekomu alebo k niečomu, prípadne nejaká forma nedostatku. Takéto spojítko dlhodobo nestačí, ak chcete budovať reálne štruktúry strany.

Majú Kotlebovci stále potenciál rásť, aj keď zdieľajú očividné klamstvá? 

Nemyslím si, že môžu výrazne porásť, oni samotní sú už mainstream, antisystém sa vytvára mimo nich. Čo však môžu a robia, je neustále popieranie racionálnych vysvetlení a presadzovanie konšpiračných a alternatívnych faktov. V spoločnosti, ktorá prestáva veriť, ktorá sa cíti byť bezmocná a trpí anómiou, sú akékoľvek negatívne a klamlivé správy pre ňu devastačné.

Sú indície, kto by mohol byť novým antisystémom?

Antisystémový naratív je viditeľný naprieč politickým spektrom, no najmä v stranách Smer-SD, SNS a ĽSNS. Antisystém na Slovensku nie je reprezentovaný len jedným subjektom, je roztiahnutý naprieč systémom reprezentovaný jednotlivcami v online priestore, parlamentnými aj mimoparlamentnými stranami, konšpiračnými a alternatívnymi médiami, hnutiami či polovojenskými skupinami. Keďže nie je reprezentovaný v jednej entite, ťažko sa proti nemu bojuje racionálnymi argumentmi a zákonnými spôsobmi.