Kotlebovci vs. sociológ: Ako mohli extrémisti získať až 8 % hlasov?

V sobotu na Slovensku prebehli parlamentné voľby, ktoré skončili víťazstvom OĽaNO s výsledkom 25,02 % hlasov.

Osobitnú kapitolu si zaslúžia predovšetkým prívrženci ĽSNS (7,97 %), ktorí pozornosť, okrem iného, pred voľbami priťahovali tvrdou kampaňou v desiatkach slovenských obcí, ktoré vyústili do protestov voličov iných strán. Demonštrácie vyústili aj do agresívnych konfliktov voči prívržencom PS/Spolu, ktoré iniciovali neznámi voliči ĽSNS.

Na kandidátke ĽSNS sa takisto zjavili mená spájané s trestnou činnosťou od fyzických útokov až po ekonomickú trestnú činnosť. Marian Kotleba navyše aktuálne čelí obvineniu za darovaný šek v hodnote 1 488 €, čo je symbolické číslo neonacistických hnutí.

Navyše, generálny prokurátor koncom roka 2019 podal podnet na rozpustenie ĽSNS kvôli obvineniam z pravicového extrémizmu. Prípad dopadol v prospech Kotlebu.

„Mladí ľudia to do určitej miery vnímajú ako zlyhanie justície, a s tým súvisí aj to, že až 60 % súdom nedôveruje a až 70 % mladých nedôveruje vláde či parlamentu,“ komentuje Veronika Fishbone Vlčková, sociologička z Rady mládeže Slovenska.

zdroj: TASR - Martin Baumann

„ĽSNS sa snaží presvedčiť, že je usporiadaná strana, ktorá ochraňuje záujmy Slovákov. A ako vyplýva aj z nášho prieskumu na pätinu mladých to aj zaberá,“ vysvetľuje dôvody úspechu ĽSNS sociologička.

„Kotlebovci dlhodobo pracovali na získavaní hlasov ľudí frustrovaných z vlastnej životnej situácie, z korupcie a klientelizmu, odchodu mladých do zahraničia a neriešenia problémov spolunažívania s Rómami. Oslovovali voličov populistickými myšlienkami, ktoré sú zamerané na emócie a seba pasujú do role spasiteľa, ktorý Slovensko zachráni.

Problém je v tom, že okrem absencie reálnych riešení, rozdeľujú spoločnosť na tábory a normatívne vymedzujú, ktoré skupiny obyvateľov sú správne a ktoré nie. Okrem toho, že zovšeobecňujú, tak nám história opakovane ukazuje, že dnes tí nesprávni môžu byť Rómovia a občania s inou sexuálnou orientáciou a zajtra to môžeme byť ja lebo vy“, varuje Fishbone Vlčková.

zdroj: Veronika Vlčková/Rada mládeže Slovenska

Prečo títo ľudia volili Kotlebu?

Juraj (26) – volil ĽSNS: „Mal som pocit, že všetky strany sú rovnaké a ĽSNS ako jediná prináša zmenu. Páčil sa mi ich volebný program a nie je nič, čo mi výrazne prekážalo a chcel by som zmeniť. Na situácii na Slovensku mi vadí korupcia, zlé riešenie rómskej otázky a zvýhodňovanie menšín oproti väčšine.“

Peter (20) – volil ĽSNS: „Najviac mi vyhovoval program práve tejto strany. Zmenil by som asi len vyjadrenia niektorých jej členov. Na Slovensku mi najväčšmi prekážajú nezamestnanosť a nízke platy – ĽSNS chce túto zlú situáciu vyriešiť zoštátnením strategických podnikov.“

Katarína (26) – volila ĽSNS: „Som frustrovaná zo súčasného politického diania, vadia mi korupcia a vládne škandály. Možno by som zmenila rétoriku niektorých predstaviteľov strany a zjemnila ich slovník. Keďže pochádzam z Brezna, vadí mi zlá sociálna situácia či neriešená rómska otázka.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Prečo títo ľudia volili liberálov?

Kristína (20) – volila PS/Spolu: „PS/Spolu prináša zmenu, v strane nie je korupcia, je mi hodnotovo najbližšia a sú v nej mladí ľudia. Chcela by som však, aby táto strana bola braná profesionálnejšie a aby ostatné strany a médiá neočierňovali jej kandidátov (najmä na tému Truban a drogy). Veľa ľudí nevie, že je to vtip a berú to vážne. Na Slovensku by som zmenila ekologický prístup, v PS/Spolu majú zelený program Bod zlomu, kde sú konkrétne riešenia, ktoré sa pozerajú aj na ekonómiu a sociálny systém Slovenska. “

Zuzana (19) – volila SaS: „Volím SaS, pretože si myslím, že má viacero odborníkov a serióznych ľudí, ktorí sú schopní reálnej akcie. Zmenila by som však ich marketing a spôsob reklamy, kde majú medzery. Osobne pre mňa ťažko povedať, čo je najväčší problém na Slovensku, keďže je ich mnoho a treba ich riešiť súčasne, ako stav školstva, zdravotníctva atď. Najakútnejšie však potrebujeme vymeniť vládu, znížiť korupciu a systém nastaviť tak, aby fungoval. SaS-ka to docieli.“

Martin (19) – volil PS/Spolu: „Majú zvyčajne argumentačne navrchu, bohužiaľ, nie sú vždy dosť populárni a presvedčiví. Je pre mňa tiež podstatné, že sú veľmi transparentní a je už teraz vidno, ako bude ich politika pôsobiť na ľudí, tak ako to bolo napr. v prípade Matúša Valla. Najväčším problémom Slovenska je podľa mňa to, že zákony často neplatia pre štát samotný, čomu možno zabrániť výmenou ľudí vo funkciách štátnej správy. PS má v programe taktiež dlhodobo žiadané zvyšovanie platov učiteľov či zmenu obsahu vyučovania.“

zdroj: TASR - Jaroslav Novák

Čo na odpovede mladých ľudí hovorí sociologička?

Odpovede mladých ľudí zhodnotila Veronika Fishbone Vlčková, sociologička z Rady mládeže Slovenska.

„Názor, že všetky strany sú rovnaké nie je ojedinelý. Až polovica mladých ľudí si to myslí a preto neprekvapuje, že až vyše štvrtiny nevedelo koho voliť alebo voliť nešli. A tá ďalšia časť si našla Kotlebovcov, ktorí sa stavajú do pozície spasiteľov, čo na týchto mladých ľudí zafungovalo.

Zafungovalo to natoľko, že im síce niektoré extrémistické výroky ĽSNS členov vadia, ale dokážu to ospravedlniť, lebo uverili. A uverili napriek tomu, že reálny program strany tvorí 10 výrokov o princípoch a nie konkrétne riešenia. Na pochopenie nám pomáhajú napríklad výskumy IVO o spolunažívaní.

Z nich vylýva, že až štvrtina mladých sa o politike v škole alebo so spolužiakmi nikdy nerozprávajú a 15 % mladých ani doma. Mladí tak nemajú bezpečný priestor na kritické zhodnotenie svojich názorov či postojov a často nekriticky preberajú názory iných čo ukazuje aj náš výskum z roku 2018.

Z neho vyplýva, že mladí čerpajú informácie predovšetkým z blogov či sociálnych sietí, spravodajské portály, rádiá či televízie nasledujú až potom. Znamená to, že mladí skôr preberajú názory ako čerpajú informácie, ktoré navyše nepodliehajú procesu overovania a redakčnej recenzii.

Zároveň nám z výskumu vyšlo, že väčšina mladých si informácie overuje u svojich známych a rodiny. Problém teda je, že mladí preberajú skôr názory a nevyhodnocujú informácie a zároveň si ich nemajú kde porovnávať, keďže škola zlyháva vo vytváraní takýchto podmienok. Túto úlohu do určitej miery suplujú mládežnícke organizácie, ktoré sa snažia mladým ľuďom poskytnúť kamarátov a bezpečný priestor pre vlastný rozvoj.“

zdroj: TASR/Martin Baumann