Krajina známa porušovaním ľudských práv bude vyvíjať mozgové implantáty. Objednávku zadali Muskovmu konkurentovi

Saudská Arábia uzavrela partnerstvo s americkým startupom vyvíjajúcim mozgové implantáty. Technológia má pomáhať pacientom, no odborníci varujú pred možnými hrozbami. Kráľovstvo Stredného východu totiž nie je známe rešpektom pre svojich občanov. 

Táto krajina sa do novín dostane s neuveriteľnou správou takmer každý týždeň. Avšak tentokrát nejde o ropné zásoby či porušovanie ľudských práv. Ide o investíciu do technológie, ktorá dokáže prepojiť ľudský mozog s počítačom.

Saudská Arábia podľa agentúry Bloomberg uzavrela dohodu so startupom Paradromics, konkurentom známejšieho Neuralinku Elona Muska.

Prečo chce Saudská Arábia implantáty?

Podľa niektorých názorov táto investícia predstavuje súčasť širšej stratégie diverzifikácie ekonomiky. Podľa údajov OPEC krajina vlastní približne 17 percent svetových zásob ropy a jej export tvorí až 40 percent HDP krajiny. Uvedomili si však, že sa musia dostať aj k modernejším zdrojom príjmu. 

Paradromics si stojí za tým, že sa zameriava výhradne na medicínske využitie a pomoc pacientom. V kontexte saudského režimu a projektu Neom však vyvstávajú závažné otázky o potenciálnom využití tejto technológie.

Paradromics oficiálne vyvíja technológiu na pomoc pacientom, ktorí stratili schopnosť hovoriť. Pomocou malého implantátu pod lebkou by mali dokázať komunikovať. Firma zatiaľ testuje zariadenie na ovciach a ľudské testy plánuje začať koncom tohto roka.

Konkurencia v oblasti prepojenia mozgu s počítačom (BCI) pritom rastie. Neuralink už testuje svoje implantáty na ľuďoch, ktorí dokážu pomocou myšlienok ovládať počítač, surfovať po internete či hrať videohry. Podľa portálu Euronews na konci januára čip získal už tretí záujemca. 

Americká pomoc Ukrajine sa otriasa v základoch: „Budeme mať malú šancu prežiť bez podpory USA,“ varuje Zelenskyj

Futuristické centrum v kontroverznom meste

V rámci dohody vznikne nové centrum pre klinický výskum v meste Neom, ktoré sa buduje na pobreží Červeného mora. Práve projekt Neom však vyvoláva vážne znepokojenie.

Pri výstavbe 100-míľového mrakodrapu „The Line“ údajne zahynulo viac ako 21-tisíc zahraničných robotníkov, prevažne z južnej Ázie. Hoci saudské úrady tieto tvrdenia popierajú, koncom minulého roka nečakane odstúpil generálny riaditeľ projektu Nadhmi al-Nasr.

Podľa dôverných plánovacích dokumentov, ktoré získal The Wall Street Journal ešte v roku 2019, má mesto ponúkať robotické slúžky, lietajúce taxíky a piesok, ktorý svieti v tme.

Megalomanské plány korunného princa Mohammeda bin Salmana však zachádzajú ešte ďalej. Každú noc by mal oblohu osvetľovať umelý mesiac a návštevníci budú môcť navštíviť ostrov v štýle Jurského parku, kde sa budú prechádzať medzi robotickými dinosaurami.

V 2 300-stranovom dokumente sa však skrývajú aj znepokojivejšie detaily. Plány počítajú s núteným presídlením miestnych kmeňov, vytvorením kliník na genetické úpravy ľudí a nepretržitým vládnym dohľadom. Púštne podmienky chce princ zmeniť pomocou akejsi procedúry, ktorá má vyvolať dážď, ochladiť mesto a umožniť pestovanie čerstvej zeleniny.

Prieskum o kritických systémoch

Len štvrtina spoločností pozná svoje kritické systémy a má ich zabezpečené. Ide najmä o finančné či ERP systémy a unikátne aplikácie, bez ktorých by došlo k najväčším škodám. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti GFI Software medzi jej českými a slovenskými partnermi.

„Paradoxne, hlavným bezpečnostným problémom organizácie nemusí byť len slabá ochrana IT infraštruktúry, ale môže to byť aj silné zabezpečenie nesprávnych systémov. Firmy často vynakladajú veľa prostriedkov na ochranu aplikácií, ktoré nie sú pre chod firmy kritické, ale zabúdajú na tie, ktorých zlyhanie, napríklad v dôsledku kybernetického útoku, by zastavilo celú firmu a mohlo by ohroziť jej existenciu,“ uviedla spoločnosť.

Najväčšie škody by podľa prieskumu spôsobili finančné či ERP systémy, ktoré uviedlo 73 % respondentov. Za nimi nasledujú jedinečné špecifické aplikácie s podielom 50 %, e-mail s podielom 45 % a CRM systémy (43 %). Iba 24 % spoločností a organizácií vie, ktoré z ich systémov sú kritické, a má ich zabezpečené.

Ďalších 15 % ich pozná, ale nemá ich zabezpečené, 21 % nepozná svoje kritické systémy a 40 % prenecháva starostlivosť svojmu dodávateľovi IT.

Prieskum taktiež ukázal, že najväčšími komplikáciami pri zabezpečení kritickej IT infraštruktúry sú: očakávanie vysokej ceny za bezpečnosť (71 %), príliš komplikované konfigurácie a procesy (42 %) a preťaženie informáciami a upozorneniami (36 %).

Čítajte viac z kategórie: Technológie a internet