Krajná pravica ovládla Francúzsko: Voľby vyhrala strana Le Penovej, macronovci utrpeli debakel

Krajne pravicové Národné združenie (RN) získalo vo francúzskych voľbách 34 % a vyhralo ich. Ukazuje to prvý zverejnený exit poll pre France 2. Druhí skončili ľavičiari združení v Novom ľudovom fronte s 28,1 % a až tretie miesto získala liberálne-centristická strana prezidenta Emmanuela Macrona – 20,3 %. Štvrtí sú Republikáni s 10,2 %.

Účasť vo voľbách bola o viac ako 20 % vyššia ako pred dvoma rokmi, kedy macronovci ešte vyhrali. Francúzsky prezident Macron po zverejnení prvých čísiel vyzval, aby sa oponenti Národného združenia pod vedením Marine Le Penovej a Jordana Bardellu v druhom kole o dva týždne spojili a prečíslili ich. Naráža na vytvorenie širokej koalície.

Macron tiež povedal, že vysoká volebná účasť je dôkazom toho, aké dôležité je pre Francúzov toto hlasovanie a že voliči si želajú, aby sa politická situácia vyjasnila. 

Le Penová vyzvala nacionalistickú alianciu, aby v druhom kole predčasných parlamentných volieb získala absolútnu väčšinu. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry DPA. „Vyzývam vás, aby ste sa pridali ku koalícii slobody, bezpečnosti a bratstva. Zmobilizujte sa, aby zvíťazil ľud,“ povedala Le Penová krátko po zverejnení predbežných volebných výsledkov.

V politike nie je nič bežnejšie ako zmena moci, zdôraznila a varovala pred falošným šírením strachu proti jej strane. Le Penová bola predsedníčkou RN do roku 2022. Líder RN Jordan Bardella vyhlásil, že ak jeho strana získa v druhom kole volieb absolútnu väčšinu, chce sa stať „premiérom všetkých Francúzov“, dopĺňa tlačová agentúra AFP.

Zdôraznil, že chce byť predsedom vlády, ktorý rešpektuje ústavu v „spolužití“ s prezidentom Macronom, ale ktorý bude „nekompromisný“.

Dôležité voľby

Dnes sa vo Francúzsku konali predčasné parlamentné voľby, ktoré rozhodnú o novom zložení 577-členného Národného zhromaždenia, dolnej komory parlamentu. Informuje o tom TASR podľa agentúr AP, AFP, Reuters a BBC.

Tieto voľby sú dvojkolové a definitívne výsledky budú známe až po druhom kole, ktoré sa uskutoční 7. júla. Voľby sa mohlo (a v druhom kole sa stále môže) zúčastniť viac než 49 miliónov registrovaných voličov.

Volebné miestnosti boli otvorené od 8:00 h do 20:00 h a prvé výsledky budú zverejnené krátko po ich zatvorení. Hlasovanie v zámorských územiach Francúzska začalo už v sobotu.

Trpká porážka

Prezident Emmanuel Macron vyhlásil predčasné voľby po tom, čo jeho strana utrpela porážku vo voľbách do Európskeho parlamentu. Národné združenie (RN) pod vedením Marine Le Penovej vtedy zvíťazilo a teraz, podľa prieskumov, má reálnu šancu zabezpečiť si väčšinu v parlamente.

„Rozhodol som sa vám vrátiť výber našej parlamentnej budúcnosti prostredníctvom hlasovania. Preto rozpúšťam Národné zhromaždenie,“ povedal prezident v prejave k národu nasledujúcom po neúspechu v eurovoľbách.

zdroj: TASR/AP, Ludovic Marin

Ak by RN vyhralo, Macron by musel menovať Jordana Bardellu za premiéra, čo by znamenalo neľahký systém rozdeľovania moci, známy ako „kohabitácia“. Macron síce tvrdí, že neodstúpi pred koncom svojho mandátu v roku 2027, no kohabitácia by výrazne oslabila jeho pozíciu doma i vo svete.

Macronova centristická aliancia čelí hrozbe aj zo strany novej ľavicovej koalície Nový ľudový front, ktorá zahŕňa krajne ľavicové až stredoľavé strany. Mnohí francúzski voliči sú frustrovaní z inflácie, ekonomických problémov a Macronovho štýlu vedenia, ktorý považujú za arogantný a vzdialený od ich každodenných problémov.

Táto nespokojnosť by mohla ovplyvniť nielen francúzsku politiku, ale aj európske finančné trhy, západnú podporu Ukrajiny či spôsob riadenia francúzskeho jadrového arzenálu a globálnych vojenských síl.

Ešte to bude zložité

Francúzsko je rozdelené na 577 volebných obvodov a v prvom kole je zvolený kandidát, ktorý získa absolútnu väčšinu hlasov za účasti najmenej 25 percent voličov. Ak žiadny kandidát nezíska potrebnú väčšinu, koná sa druhé kolo, do ktorého postupujú kandidáti s aspoň 12,5 percentami hlasov.

Ako podotýka agentúra SITA, prognózy finálnych výsledkov sú náročné, pretože volebný systém vo Francúzsku je komplikovaný. Medzi dvoma kolami budú strany pracovať na vytváraní spojenectiev alebo stiahnutí kandidátov v niektorých obvodoch. V minulosti takéto taktické manévre udržali krajne pravicových politikov mimo moc, no podpora Národného združenia je teraz rozsiahla.

Posledné predčasné parlamentné voľby sa vo Francúzsku konali ešte v minulom storočí, v roku 1997. Národné zhromaždenie, ktoré spolu so Senátom tvorí zákonodarnú moc Francúzska, má bohatú históriu siahajúcu až do Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1789. Poslanci sú volení na päť rokov prostredníctvom dvojkolového systému priamych a všeobecných volieb.

Prvé zasadanie novozvolených poslancov je naplánované na 18. júla v Bourbonskom paláci (Palais Bourbon), historickom sídle Národného zhromaždenia.