Kremeľ hovorí o hystérii, USA o obavách z invázie Ruska na Ukrajinu. Republikáni volajú po tvrdšej vojenskej odpovedi

Kremeľ v nedeľu obvinil Spojené štáty, že stupňujú napätie a vyvolávajú hystériu v súvislosti s rozmiestením ruských vojsk neďaleko ukrajinskej hranice, uvádza TASR.

Približne 260 kilometrov od hranice sa má nachádzať 90-tisíc ruských vojakov, pričom prítomné sú aj špeciálne jednotky i príslušníci tajnej rozviedky GRU.

Rovnaké jednotky použilo v minulosti Rusko pri invázii do susedných krajín. USA a ich predstavitelia viackrát vyjadrili obavy z možnej invázie Ruska na Ukrajinu.

„Táto hystéria sa umelo stupňuje. Z neobvyklej vojenskej aktivity na našom území nás obviňujú tí, ktorí prihnali svoje ozbrojené zložky spoza oceánu. To znamená Spojené štáty. Nie je to celkom logické ani slušné,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Peskov okrem toho obvinil Ukrajinu z toho, že sa snaží dosiahnuť silové riešenie konfliktu na východe svoje územia, a to pod „zásterou“ prebiehajúcich vojenských cvičení NATO v Čiernom mori.

Peskov minulý týždeň tiež obvinil aj Veľkú Britániu z hystérie, pretože odtiaľ tiež znejú slová o hybridnej vojne či dokonca o potrebe pripraviť sa na vojnu s Ruskom.

NATO by sa malo pripraviť na možnosť vojny s Ruskom, varuje britský generál. USA nevedia odhaliť Putinove úmysly

Putin tvrdí, že Západ nepočúva varovania 

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok obvinil Západ z „eskalácie“ konfliktu na Ukrajine organizovaním vojenského cvičenia v Čiernom mori a preletmi západných bombardérov blízko ruských hraníc. Bombardéry majú lietať len 20 kilometrov od ruských hraníc.

Putin sa rozhovoril aj o červených líniách a varovaniach. Prekročenie červenej línie podľa neho začlenenie Ukrajiny do štruktúr Severoatlantickej aliancie (NATO), pred ktorým dlhodobo Kremeľ varuje.

zdroj: SITA/AP, Alexander Zemlianichenko

„Neustále vyjadrujeme svoje obavy, hovoríme o červených líniách, ale chápeme, že naši partneri – ako by som to povedal mierne – majú veľmi povrchný postoj ku všetkým našim varovaniam a rečiam o červených líniách,“ cituje Putinove slová Deutsche Welle.

„My konflikty nepotrebujeme,“ zdôraznil Putin. Opäť spomenul, že v nedávnej minulosti boli vzťahy Ruska „so západnými partnermi vrátane Spojených štátov jednoducho jedinečné, úroveň vzťahov bola takmer spojenecká.“

USA sa obáva, že Kremľu bude stačiť zámienka provokácie 

Presne to môže poslúžiť Putinovi ako argument provokácie, ktorým zdôvodní prípadnú inváziu na Ukrajinu, tvrdí minister zahraničia USA Antony Blinken.

Blinken, ale aj minister obrany USA Lloyd Austin tvrdia, že nevedia, aké má Kremeľ úmysly, ale na základe jeho činov z minulosti vedia odhadnúť možné správanie v budúcnosti.

„Máme skutočné obavy z nezvyčajnej vojenskej aktivity Ruska na hraniciach s Ukrajinou. Máme skutočné obavy z niektorých prejavov, ktoré sme videli a počuli z Ruska, ako aj na sociálnych sieťach,“ povedal Blinken novinárom počas návštevy Senegalu.

zdroj: SITA/AP, Denis Balibouse

„Nevieme, aké sú úmysly prezidenta Putina. Vieme však, čo sa stalo v minulosti. Poznáme návod na pokus odvolať sa na nejakú iluzórnu provokáciu z Ukrajiny alebo akejkoľvek inej krajiny a použiť to ako ospravedlnenie pre to, čo Rusko plánuje celý čas urobiť,“ dodal Blinken.

Blinken v minulosti opísal záväzok voči ukrajinskej suverenite a nezávislosti Ukrajiny ako „železný“. Problémom je ale nedostatok spravodajských informácií z najbližšieho okolia Putina, vďaka tomu nedokážu Spojené štáty ani ich spojenci predvídať rozhodnutia Kremľa a má to len ďaleko od cieľa Joea Bidena, ktorý pri nástupe do funkcie tvrdil, že chce mať vzťah s Ruskom „stabilný a predvídateľný“.

Európu môže čakať drsná zima. Obavu z ruskej invázie vyjadril už aj Biely dom, NATO má pre Putina tvrdý odkaz

Republikáni chcú tvrdšiu odpoveď, demokrati tvrdia, že sa treba vyhnúť chybám 

Agentúra AP ale upozorňuje, že administratíva amerického prezidenta Joea Bidena nie je jednotná v tom, akú stratégiu zaujať voči tejto výzve.

Republikáni tlačia na tvrdšiu reakciu zo strany USA a navrhujú rozmiestnenie amerických vojsk na Ukrajine. Takýto postoj by sa ale mohol premeniť do energetickej krízy v Európe, blíži sa zima a starý kontinent je závislý na ruskom plyne, ktorý prúdi aj cez Ukrajinu.

Putin je známy tým, že rád uťahuje kohútiky plynovodov. 

zdroj: SITA/AP, Denis Balibouse

Ak by reakcia bola zo strany USA slabá, Putin by si to mohol vysvetliť po svojom a mohol by spustiť inváziu na ukrajinské územie. To by otriaslo nie len Európou, ale Spojenými štátmi, kde popularita Joea Bidena začala prudko klesať po fiasku v Afganistane.

Demokrat z Illinois Mike Quigley a člen výboru Snemovne reprezentantov pre spravodajské služby, uviedol, že v tejto pozícii je kľúčové, aby spravodajské služby získali ďalšie informácie slúžiace k pochopeniu Putinových zámerov, „aby sa zabránilo chybám, ktoré odštartovali veľké vojny“. Zároveň musia USA postupovať tak, aby sa nedalo hovoriť o provokácii. 

Putin má s Ukrajinou nedokončené záležitosti, myslia si analytici 

Na tom, čo chce Putin dosiahnuť, sa nevedia zhodnúť ani v Bidenovej administratíve. Niektorí poradcovia tvrdia, že by sa Rusko mohlo pripravovať na prípadnú inváziu na Ukrajinu alebo na útok.

Ďalší tvrdia, že Kremeľ len chce vystrašiť Kyjev, aby upustil od pokusov vstupu NATO a ide len o napínanie svalov a vyslanie odkazu Bidenovi.

Analytici Eugene Rumerová, Andrew S. Weiss z Carnegiehovej nadácie za medzinárodný mier si myslia, že Putin túži, aby Rusko považoval Biden „za hlavú mocnosť, ktorá nemôže byť marginalizovaná v agende USA“.

Putinove kroky prichádzajú po období relatívneho pokoja, keď Biden venoval svoju zahraničnú pozornosť prevažne Číne.

Analytici ale zároveň jedným dychom dodávajú, že Putin má s Ukrajinou „nedokončené záležitosti“. „Tou nedokončenou záležitosťou je obnovenie nadvlády Ruska nad kľúčovými časťami jeho historického impéria,“ napísali Eugene Rumer a Andrew Weiss.

„Žiadny bod v tejto agende nie je dôležitejší – alebo kľúčovejší – ako návrat Ukrajiny do impéria.“