Kremeľ sa pripravuje na vojnu s NATO do konca dekády, varuje Nemecko

Nemecké bezpečnostné zložky podľa denníka Bild varujú, že Kremeľ pripravuje pôdu na potenciálnu veľkú konvenčnú vojnu s NATO do konca dekády.

Podľa analýzy Spolkovej spravodajskej služby (BND) a Bundeswehru Rusko čoraz viac vníma Západ ako „systémového nepriateľa“ a systematicky obnovuje svoju vojenskú kapacitu s cieľom dlhodobej konfrontácie.

Hoci tri štvrtiny ruských pozemných síl sú viazané na Ukrajine, námorníctvo a letectvo zostávajú v pohotovosti a po skončení vojny môžu byť rýchlo nasadené na východnom krídle NATO. 

Ruské testovanie Európy

Nemecké médiá ďalej uvádzajú, že Vladimir Putin by mohol skúšať odhodlanie NATO brániť svojich členov podľa článku 5. Hoci sa Rusko momentálne ešte nepovažuje za schopné viesť plnohodnotnú vojnu proti Aliancii, napríklad Litva varuje, že obmedzená vojenská akcia proti jednému alebo viacerým členským štátom je možná. NATO opakovane zdôrazňuje svoju pripravenosť odpovedať tvrdými protiopatreniami.

Jedným z nástrojov, ktoré by mohli zvýšiť bezpečnosť Európy, je presun zmrazených ruských aktív na Ukrajinu. „Je to test schopnosti EÚ dodržať vlastné princípy,“ uviedla Irina Mudra, zástupkyňa šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta. Použitie ruských aktív na obranu Ukrajiny a obnovu krajiny by bolo nielen formou sankcie, ale aj posolstvom pre budúcich agresorov, že vojnové zločiny majú reálne dôsledky.

Podpora tejto myšlienky v Európe rastie. Poľský premiér Donald Tusk, estónsky prezident Alar Karis či španielsky premiér Pedro Sánchez už vyjadrili súhlas s týmto opatrením.

Aj v krajinách, ktoré boli spočiatku skeptické – ako Nemecko či Francúzsko –, dochádza k posunom v postoji. Francúzsky parlament v marci prijal rezolúciu podporujúcu prevod aktív. Rozhodnutie je teraz na vláde v Berlíne, v Paríži a na Európskej komisii.

NATO sa prispôsobuje novej realite

Nový generálny tajomník NATO Mark Rutte v tejto téme zdôraznil, že transatlantická jednota je kľúčová pre európsku bezpečnosť. NATO je jedinou zárukou stability v Európe. Počas svojej návštevy Poľska ocenil jeho vedúce postavenie v Aliancii, najmä výšku obranných výdavkov. 

Tie tento rok dosiahnu rekordných 4,7 % HDP. „Poľsko je príkladom pre všetkých spojencov. Nielenže ste na čele NATO v obranných výdavkoch, ale plánujete investovať ešte viac,“ vyhlásil.

Rutte varoval, že Putin sa nevzdal ambície prekresliť globálnu bezpečnostnú architektúru. Prehlbujúca sa vojenská spolupráca Ruska s Čínou, Iránom a Severnou Kóreou je jasným signálom, že svet sa stáva nebezpečnejším. Silnejšia Európa je preto podľa neho strategickou výhodou aj pre USA.

Zároveň pripomenul, že americká podpora NATO sa opiera o jasné očakávanie: aby európski spojenci a Kanada prevzali väčší podiel na spoločnej obrane. S blížiacim sa samitom NATO v Haagu Rutte oznámil, že Aliancia sa pripravuje na „novú kapitolu transatlantickej spolupráce“. NATO bude podľa neho silnejšie, spravodlivejšie a smrtiacejšie.

Český prezident sa obáva tiež

V tomto kontexte aj prezident Českej republiky Petr Pavel varoval, že vojna medzi NATO a Ruskom je reálnou možnosťou. „Bez zásadnej zmeny v ruskom vedení a jeho prístupe k medzinárodnej politike zostane Rusko hrozbou pre európske demokracie,“ povedal v rozhovore pre European Pravda. Podľa Pavla vojna na Ukrajine s najväčšou pravdepodobnosťou skončí kompromisom.

„Ak nie je vôľa poskytnúť Ukrajine výrazne väčšiu vojenskú podporu a ak sú jej ľudské zdroje obmedzené, potom je ilúzia veriť, že bez obrovských strát oslobodí všetky okupované územia,“ uviedol. Zároveň však zdôraznil, že kompromis by nemal znamenať uznanie ruských územných ziskov.

Európa sa tak ocitá na križovatke. Ak chce zachovať svoju bezpečnosť, musí konať rýchlo – či už ide o prevod ruských aktív, posilnenie obrany alebo tvrdší prístup voči Moskve.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie