„Kronika klimatického chaosu“ odhalila desivú pravdu o klimatickej zmene

Posledných osem rokov bolo osem najteplejších, aké boli kedy zaznamenané. Vyplýva to z novej správy OSN ukazujúcej, že svet sa nachádza hlboko v klimatickej kríze. Medzinárodne dohodnutá hranica globálneho otepľovania o 1,5 stupňa Celzia je podľa správy v súčasnosti „sotva na dosah“. TASR o tom informuje na základe správ denníka The Guardian a agentúry AFP.

Výročná správa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) o stave klímy uvádza, že rekordne vysoké hodnoty skleníkových plynov v atmosfére spôsobujú nové maximá hladiny morí a roztápania ľadu a podporujú extrémy počasia – a to všetko v zrýchlenej miere.

Kronika klimatického chaosu

Hodnotenie zverejnili počas úvodného dňa klimatického summitu OSN (COP27) v Egypte. Generálny tajomník OSN António Guterres pri tejto príležitosti uviedol, že naša planéta „vysiela núdzový signál“. Správu označil za „kroniku klimatického chaosu“.

WMO odhaduje, že celosvetová priemerná teplota v roku 2022 bude približne 1,15 stupňa Celzia nad predindustriálnou úrovňou (1850 – 1900). Zhruba polovica tohto nárastu nastala za posledných 30 rokov.

Posledné dva roky pritom globálne teploty znižoval klimatický jav La Niňa. Nevyhnutný návrat k podmienkam javu El Niňo spôsobí, že teploty v budúcnosti porastú ešte vyššie, nad rámec globálneho otepľovania.

Skleníkové plyny zodpovedné za vyše 95 percent otepľovania sú v atmosfére na dosiaľ najvyššej úrovni. Pri metáne bol zaznamenaný rekordný ročný nárast, píše sa v správe. Hladina morí v súčasnosti stúpa dvakrát rýchlejšie ako pred 30 rokmi a oceány sú teplejšie.

Ľadovce sa topia rekordne rýchlo

V Alpách boli v roku 2022 prekonané rekordy roztápania ľadovcov, s priemerným znížením hrúbky o tri až štyri metre. Švajčiarsko prišlo od roku 2001 o viac než tretinu objemu svojich ľadovcov. Na 3200-metrovom vrchole ľadovca v Grónsku po prvý raz zaznamenali dážď, nie sneženie.

„Čím je väčšie otepľovanie, tým horšie sú dôsledky,“ uviedol generálny tajomník WMO Petteri Taalas. „Pre mnohé ľadovce je už príliš neskoro (a) zvyšovanie hladiny morí je dlhodobou a závažnou hrozbou pre mnohé milióny obyvateľov pobreží a nízko položených štátov.“

Jedným z takýchto príkladov je aj súostrovie Tuvalu. Nedávno sme o ňom písali ako o mieste, ktoré by mal každý cestovateľ navštíviť čím skôr, pretože onedlho zmizne. Tuvalu nemá žiadne miesto vyššie ako 4,5 metra nad morom, a preto so stúpajúcou hladinou morí pomaly mizne. 

Vedci predpovedajú, že by sa v nasledujúcich 50 až 100 rokoch mohlo stať neobývateľným. Podľa neziskovej organizácie FightforTuvalu ostáva súostroviu len 14 rokov.

Riešením by mohlo byť vytvorenie umelého ostrova, s ktorého stavbou sa však ešte ani nezačalo. Takisto sa hovorí o možnosti, že sa obyvatelia Tuvalu stanú prvými „klimatickými“ utečencami na svete.

Azyl a zem, kam by mohli presídliť, im niekoľkokrát ponúkalo Fidži. S návrhom dať občanom Tuvalu občianstvo výmenou za námorné a rybárske práva, zase prišla Austrália.

Prívalové dažde na ostrove Kréta v Grécku

GALÉRIA+ 7

Krajina i to odmietla, evakuáciu ostrovov považuje za poslednú možnosť. Podľa bývalého premiéra to nie je riešenie klimatických problémov, skôr nebezpečný precedens. Navádza na to, aby sme prostredie ďalej ničili, a keď sa nejaký kút planéty stane neobývateľný, proste odtiaľ presunieme ľudí. 

Najviac sú následkom vystavené chudobné krajiny najmenej zodpovedné za klimatickú zmenu. „No aj dobre pripravené spoločnosti tento rok pustošili extrémy, ako vidno na dlhotrvajúcich vlnách horúčav a sucha vo veľkých častiach Európy a južnej Číny,“ priblížil Taalas.