Krutosť boha podsvetia vraj nemala hraníc: Archeológovia našli v Egypte podivný objav v ústach múmií
- K objavu došlo na starom cintoríne
- Archeológovia na mieste našli pozostatky z pohrebných procesov
- Múmie mali v ústach zlaté jazyky, ktoré im mali znemožniť hlučnosť
- K objavu došlo na starom cintoríne
- Archeológovia na mieste našli pozostatky z pohrebných procesov
- Múmie mali v ústach zlaté jazyky, ktoré im mali znemožniť hlučnosť
Archeológovia našli v Egypte niekoľko starovekých hrobiek s múmiami, ktoré majú namiesto jazykov kúsky zlata. K tomuto objavu došlo na cintoríne v meste Quesna (Quweisna) približne 60 kilometrov severne od Káhiry, hlavného mesta Egypta.
Objavenie tejto nekropoly sa datuje do roku 1989 a nálezy v podobe múmií pochádzajú z doby od 300 rokov pred naším letopočtom do roku 640 nášho letopočtu. Spomínané zlaté úlomky v tvare ľudských jazykov boli nájdené v zlom stave aj spolu s múmiami so zlatom na ich kostiach. Niektoré z kostier majú pozlátené kosti, zatiaľ čo iné boli pochované v blízkosti neďaleko zlatých skarabeov a lotosových kvetov, uvádza Science Alert.
Nejde o prvú nájdenú múmiu
Podľa Art News našiel tím archeológov na mieste tiež pohrebné amulety, vzácnu keramiku a lepidlo, ktoré bolo použité počas pohrebného procesu. Okrem toho boli na mieste nájdeš aj medené klince a rakvy z dreva. Je teda pravdepodobné, že jazyky múmií boli počas balzamovania odstránené a nahradené zlatom.
Dôvod tohto procesu siaha až do starovekého Egypta. Jazyk bol „pozlátený“, aby mohli múmie komunikovať s Usirom, alebo Osirisom, staroegyptským bohom podsvetia. V Quesne boli od roku 1989 nájdené už aj lebky s ozdobou v tvare jazyka a v roku 2021 aj múmie muža, ženy a dieťaťa, ktorí mali zlaté jazyky tiež a pochovaní boli už pred vyše 2 500 rokmi.
Počas 33 rokov od prvého nájdenia tohto miesta archeológovia toto miesto navštívili už viackrát a v každom prípade našli niečo nové. Boli tu nájdené stavby z obdobia Ptolemaiovcov (305 – 30 p. n. l.) a Rimanov.
Boh podsvetia nenávidel hluk
Egyptské ministerstvo starožitností a turizmu sa domnieva, že tam zlato umiestnili balzamovači, aby sa postarali o posmrtný život týchto ľudí.
Zatiaľ čo v dnešnej dobe je človek so „strieborným jazykom“ (silver tongue) považovaný za niekoho presvedčivého v rozprávaní, v starovekom Egypte bol podľa výskumníkov práve zlatý jazyk potrebný na to, aby sa človek dostal na dobrú stranu pána podsvetia a posmrtného života, Usira.
Usir presadzoval prísne pravidlo mlčanlivosti a bol nazývaný „pánom ticha“. Nenávidel hluk, a preto sa predpokladá, že bolo počas pohrebných obradov v starovekom Egypte vynútené ticho. Zlatý jazyk teda možno umožnil múmiám komunikovať s ním bez prílišného zvuku. Prečo však tieto jazyky nemajú všetky múmie?
Sú v tragickom stave
Ayman Ashmawi, vedúci sektora egyptskej archeológie na Najvyššej rade pre archeológiu, tvrdí, že vykopávky na tomto cintoríne naznačujú, že bol využívaný v troch časových obdobiach.
Archeológovia si počas vykopávania všimli rozdiely v pohrebných zvykoch. Zistili, že okrem rôznych typov pochovávania existovali aj rozličné spôsoby ukladania tiel do rakiev.
IBT uvádza, že archeológovia varujú, že nájdené múmie nie sú v dobrom stave a bez dôkladnej starostlivosti môže dôjsť k ich výraznému poškodeniu už čoskoro.
Zatiaľ však nie je jasné, prečo mali múmie zlaté jazyky. Určite ide o akýsi znak, ktorý napomôže archeológom a nadšencom k ďalším objavom, ktoré nás k pravde posunú ešte bližšie.
Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: Science Alert, IBT, Art News