Krvavé rany, kaskadérske kúsky a vystavané celé hradiská. Slovania potrápili tvorcov svojou náročnosťou

Obľúbený seriál Slovania je už v druhej polovici vysielania. Na to, aby divákovi priniesol autentickú chuť slovanských kmeňov počas siedmeho storočia s ich radosťami i útrapami, museli početné tímy ľudí vystavať celé hradiská či ušiť množstvo nových kostýmov.

Týmto ich práca nekončí. Počas natáčania sú nevyhnutné aj ruky vizážistiek a maskérok. „Celkové prípravy a natáčanie by sa dali zhrnúť do výroku: krv, drina, slzy a pot, ale rozhodne ten seriál za to stál a som na neho veľmi pyšná,“ hovorí umelecká maskérka Marija Ortynska.

Príbeh zasadený do siedmeho storočia sleduje osudy obyvateľov Karpatskej kotliny v čase pred spojením slovanských kmeňov. Susediace hradiská Veľký stôl a Furnau, v ktorých sa paralelne odohráva dej, sa navzájom potrebujú obchodne, ale mocenské záujmy a tlak príchodu plieniacich Avarov ich počas príbehu postavia do konfliktu.

Seriál Televízie JOJ si získal pozornosť mnohých Slovákov. Ďalší diel si budeš môcť pozrieť už dnes o 20:35.

Kaskadérske kúsky

V seriáli Slovania nájdeš aj nebezpečné akčné časti, na ktoré sa, podľa slov Romana Jankoviča, hlavného koordinátora akčných scén, podujali samotní herci bez dublérov. „Príprava hercov trvala mesiac. Učili sme ich jazdiť na koni, strieľať z luku, šermovať. Všetko, s čím sa mohli stretnúť v seriáli. Choreografie sme začali stavať už na Slovensku, ale vždy sme ich mierne upravili presne podľa lokácie v Ukrajine. Mali sme veľmi šikovných mladých hercov, ktorí zvládli skoro všetko, čo sme na nich vymysleli. Dublérov sme použili minimálne,“ objasňuje Jankovič, ktorý sa sám kaskadérstvu venuje od detstva.

„Medzi kaskadérmi som vyrastal. Moja sestra spolu s Gustávom Kyselicom viedla divadelno-kaskadérsku spoločnosť Borseus, v ktorej som bol najmladším členom. Prvýkrát som stál pred kamerou ako kaskadér, keď som mal 13 rokov. Keď boli prázdniny, sestra ma brávala na filmovanie. Po ukončení školy som sa už kaskadérstvu začal venovať naplno,“ spomína na svoje začiatky Jankovič. V staršom veku sa mu prirodzene podarilo preraziť aj za hranice Slovenska.

zdroj: Facebook/Slovania

„Mal som tú česť byť jeden z dublérov Heatha Ledgera vo filme Príbeh o rytierovi. Ďalej som bol dublérom Nicholasa Cagea, Haydena Christensena alebo Michaela Fassbendera. Bol som tiež hlavný dublér herca Jeremyho Irvina v skvelom diele Stevena Spielberga Vojnový kôň.“

V rámci seriálu Slovania bola pre koordinátora najzložitejšia finálna bitka. „V tejto bitke boli všetci herci s 30 kaskadérmi a desiatkami komparzistov. Každý z hercov v nej mal svoj vlastný štýl a vlastnú špecifickú zbraň. Točili sme ju v lesoparku v Kyjeve,“ objasňuje.

Pri natáčaní si však užil aj množstvo zábavy. Vďaka šermovaniu či iným, dnes už zriedkavým činnostiam, sa herci vrátili doslova do chlapčenských čias. „Nemôžem povedať, že niekto bol lepší a iní horší. Podľa mňa boli všetci dobrí študenti. Bolo fascinujúce vidieť, ako ich to baví. Občas som mal pocit, že sa vrátili do chlapčenských čias, keď nebola ostrá, spoločne šermovali. Pravdaže, hneď, ako padla klapka, boli veľkí profesionáli,“ zdieľa úsmevnú spomienku.

zdroj: Facebook/Slovania

Nedotknutá príroda a architektonická drina

Celý dej seriálu sa natáčal na Ukrajine, a to z dôvodu, že na Slovensku, bohužiaľ, nedisponujeme nedotknutou prírodou v dostatočnom rozsahu. V rámci Slovenska sa už nenájde divoká príroda a biotop, kde nič nie je pestované a udržiavané, všetko rastie voľne a divoko. Okrem toho je ukrajinská lokalita v rámci výroby oveľa lacnejšia na prevádzku i štáb. Tiež sa ukrajinský sponzor a ukrajinské ministerstvo kultúry podieľalo na spolufinancovaní projektu.

V podmienkach scenára aj produkcie bolo, aby sa v lokalitách nachádzali rieka, močiar, les a skaly, a aby všetky lokality boli blízko. Nakoniec toto všetko našli v blízkosti dedín Trigoria a Denis v oblasti Žytomyr. Veľa lokalít sa odohrávalo hlavne v chránenom Žytomyrskom pralese. Lokality boli od seba vzdialené cca 15 minút cesty autom.

zdroj: TV JOJ/Slovania

Z architektonického hľadiska potrápila tímy náročná výstavba dvoch hradísk. V nich sa nachádza spolu 50 separátnych budov, z čoho dominantu tvorí príbytok starešinu. Vo Furnau sa nachádza v strede hradiska, je z masívneho dreva, ktoré obsahuje rôzne znaky, v strede je umiestnené ohnisko a dominantná obrovská drevená stolička – tá bola vyrobená na mieru. Za obrovským trónom sa nachádza starešinova spálňa. Posteľ je vystlaná senom. 

Vo Veľkom stole sa starešinov príbytok nachádza na vode, prechádza sa k nemu cez drevený most. Je väčší, ale skromnejší. Kreslo starešinu nie je také monumentálne, tak ako aj jeho príbytok. Značí to, že obyvatelia tohto hradstva sú chudobnejší oproti obyvateľom vo Furnau. Tiež je v ňom ohnisko a skromná starešinova spálňa.

V minulosti Slovania nevedeli stavať obydlia na vode, ale filmári sa rozhodli, že v tomto podaní bude obydlie starešinu filmovo estetickejšie, a tak upustili od historickej skutočnosti.

zdroj: Facebook/Slovania

Doladené do poslednej nitky

Zhotoveniu jedinečných kostýmov predchádzalo štúdium odevov daného obdobia. „Pre seriál Slovania bolo navrhnutých a zhotovených 70 kostýmov. Ďalej sme použili vyše 350 kostýmov zo skladu s maskami. Bohužiaľ, z tohto obdobia máme málo zachovaných informácií o tom, čo ľudia nosili. Tak sme spojili historické záznamy s fantáziou. Tiež sme sa inšpirovali zahraničnými fantasy seriálmi, ako boli napríklad Vikingovia,“ vraví kostýmová výtvarníčka Kateryna Vytvycka.

„Všetky kostýmy boli zhotovené precízne a rýchlo. Predtým, ako sme ich zhotovili, sme dostali presné návrhy, takže sme vedeli, aké požiadavky má produkcia. Na kostýmy sme využili rôzne materiály od kože, ľanu či bavlny. Sú naozaj pestrofarebné, rôznych vzorov a dotiahnuté do najmenších detailov. Najvzrušujúcejší a pravdepodobne najviac náročný bol kostým Čarada. Hľadali sme spolu s mojím tímom rôzne zaujímavé doplnky, ručne vyrábanú bižutériu a podobne. Spolu s dievčatami sme využili našu fantáziu a všetko konzultovali s režisérom. Bola to pre mňa zaujímavá skúsenosť,“ opisuje proces tvorby.

zdroj: Facebook/Slovania

Krvavé rany, ktoré sa hoja

Ak sa povie slovo maskérka, pravdepodobne si predstavíš človeka, ktorý na tvár hercovi nanáša vrstvu mejkapu. Nie si ďaleko od pravdy, no zároveň si. Táto práca je omnoho zložitejšia. Obnáša detailnú úpravu tváre herca pre konkrétnu postavu, ktorú ma v hlave každý vykreslenú trochu inak.

„Celý proces hľadania správneho vzhľadu môže byť veľmi jednoduchý, ale aj veľmi zložitý. Záleží na mnohých faktoroch. Od vytváranie skíc, po prezentovanie návrhu producentom a režisérovi, cez vyrábanie parochní, fúzov až po nekonečné skúšky s hercami, kedy akákoľvek zmena je úplne zásadná, a každý má ku každému vzhľadu isté nápady a pripomienky. Finálny vzhľad postavy je vlastne súhlas všetkých strán,“ vysvetľuje maskérka Marija Ortynska.

zdroj: Facebook/Slovania

Najviac práce a snahy dala maskérke zabrať kontroverzná postava Čarada, ktorého detaily na tvári Dušana Cinkotu modelovala z kozmetickej hliny. „Jeho maska bola najnáročnejšia. Ale myslím si, že môžem povedať, že to Dušanovi nevadilo. Jeho vzhľad bol tvorený z kozmetickej hliny, ktorá sa aplikovala len pomocou prstov, takže Dušan si musel pripadať ako v nejakom SPA salóne.“

Hojace sa jazvy sú vždy výzvou. „U Tomáša Maštalíra a Juraja Loja sledujeme po celú dobu seriálu, ako sa ich počiatočné zranenie postupom času hojí.  Pre výrobu takýchto zranení je potrebné poznať anatómiu človeka a tiež to, aká zbraň a kedy spôsobila akú ranu. Samotná jazva/zranenie sa modeluje hmotou či umeleckou hlinou, následne sa robí odliatok silikónom (formu), ktorý sa dá používať opakovane, čo je výhoda, keď niekoľko dní natáčate rovnakú bitku.

Do formy sa zalieva PTM (prosthetic material), a následne po uschnutí aplikujete na pokožku. Proces nie je úplne jednoduchý a je potrebné byť veľmi dôkladný. Na veľkorozpočtových zahraničných seriáloch a filmoch máte oddelenie, ktoré robí iba prostetiku. To u nás nebolo potrebné, keďže prostetiku mám vyštudovanú a veľmi ma baví, takže som všetko modelovala a aplikovala na herca ja osobne,“ uzavrela Marija Ortynska.