Krvavý príbeh Alžbety Báthoryovej: Volali ju grófka Dracula. Dodnes je držiteľkou rekordu v počte zavraždených žien
- Alžbeta Báthoryová je známa aj za hranicami Slovenska
- Táto žena sa preslávila najmä svojimi kúpeľmi, ktoré boli plné krvi mladých žien
- Vedel si však, že prvá zmienka o krvavej grófke sa objavila až o 119 rokov po jej smrti?
- Alžbeta Báthoryová je známa aj za hranicami Slovenska
- Táto žena sa preslávila najmä svojimi kúpeľmi, ktoré boli plné krvi mladých žien
- Vedel si však, že prvá zmienka o krvavej grófke sa objavila až o 119 rokov po jej smrti?
Slovenská história je plná fascinujúcich postáv. Jednou z nich je aj uhorská grófka Alžbeta Báthoryová, ktorá strávila veľkú časť svojho života na Čachtickom hrade. Práve tento hrad sa stal miestom týrania a smrti mnohých mladých žien. Tieto skutky sa spájajú s menom grófky, ktorá si po čase vyslúžila aj prezývku grófka Dracula.
Príbeh krvavej grófky je natoľko zaujímavý, že v roku 2008 vznikol film Bathory. Režíroval ho Juraj Jakubisko a film získal aj niekoľko zahraničných ocenení. Ako to však býva, vo filme chýbalo mnoho záberov, ktoré mohli byť pre diváka zaujímavé. Ak ťa zaujíma viac informácií o živote Alžbety Bátoryovej – čítaj ďalej.
Bolo to v rodine?
Alžbeta Bátoryová-Nádašdyová sa narodila v roku 1560 Jurajovi a Anne Báthoryovým. Juraj nebol Anniným prvým mužom, pred ním bola vydatá už dvakrát. Veľmi veľká časť jej rodiny bola charakterizovaná dosť výstrednými povahovými vlastnosťami. Väčšina z nich mala sklony k pýche, samoľúbosti, tyranstvu a k sexuálnej zvrátenosti. U Alžbety sa tieto vlastnosti prejavili taktiež, no k tomu sa ešte dostaneme.
Alžbeta sa vydávala ako veľmi mladá. Mala len 15 rokov, keď si vzala za muža Františka Nádašdyho, ktorý taktiež pochádzal z magnátskeho rodu. Zaujímavosťou je, že obaja boli iného vierovyznania. Po sobáši si František ponechal svoje evanjelické vyznanie a Alžbeta ostala kalvínkou.
Veľmi temným faktom tohto manželstva bolo, že Alžbeta nedokázala otehotnieť počas dlhých 10 rokov, teda od čias uzavretia ich manželstva. Pár mal napokon 5 detí: Annu, Katarínu, Uršuľu, Andreja a Pavla. Uršuľa a Andrej však zomreli ako deti a dvojica sa tak tešila z troch detí. Aj tento počet však možno považovať za dosť veľký úspech, keďže v krajine bola v tom čase veľmi vysoká úmrtnosť detí.
V tom čase bola Alžbeta považovaná za nesmierne inteligentnú ženu, pretože plynule hovorila najmenej tromi jazykmi. Taktiež vedela čítať a písať v maďarčine, latinčine, nemčine a gréčtine. Táto grófka vlastnila 32 hradov, a to nielen na území dnešného Slovenska, ale aj na území Maďarska, Rumunska a Rakúska.
Vraždiť začala ako mladá vdova
S menom Alžbeta Báthoryová sa spája mnoho legiend, ktoré sú plné krvi. Hovorí sa, že svoje slúžky týrala, kúpala sa v ich krvi a dokonca krv aj pila. Tieto príbehy sa začali písať v roku 1585, teda v čase, keď mala Alžbeta len 25 rokov.
Alžbeta bola v Čachticiach často sama, pretože jej muž musel pravidelne bojovať proti tureckým útokom. Práve počas tohto obdobia sa Alžbeta prejavila ako veľmi prísna vládkyňa, ktorá si nesmierne potrpela na disciplínu a poriadok. Za zanedbané povinnosti trestala svoje služobníctvo a často išlo o naozaj brutálne tresty.
Netrvalo dlho a obyvatelia blízkych obcí svoju panovníčku znenávideli. Táto situácia sa vyhrotila tým, že Alžbeta musela chodiť von len s ozbrojeným sprievodom, prípadne sa pohybovala po sieti podzemných katakomb, ktoré boli dlhé niekoľko kilometrov.
Po krátkom čase sa začali šíriť klebety o tom, že svoje mladé služobníčky mláti palicami a núti ich, aby stáli nahé v snehu, kde ich ostatné oblievali studenou vodou, kým nezamrzli.
S vraždami mladých panien začala, aby ostala navždy mladá a krásna. Považuje sa za najmasovejšiu sériovú vrahyňu v histórii. Celé to spustila smrť manžela Františka.
Štvrťstoročie utrpenia
Alžbeta bola presvedčená o tom, že na miesto, kde jej dopadne krv mladej panny, omladne. Práve to bolo dôvodom krvavých kúpeľov, ktoré priamo súviseli s bezcitnými a bolestivými vraždami nevinných dievčat.
Jej verným pomocníkom sa stala takzvaná železná panna. Išlo o truhlicu s obrysmi ľudského tela, ktorej jedna časť bola obitá dlhými železnými klinmi. Do truhlice jednoducho položila svoju obeť a zavrela ju. Kliny prerazili telo mladej dievčiny a kým sa grófka pripravovala na svoj kúpeľ, jej pomocníci zachytávali tečúcu krv.
„O železnej panne sa často polemizuje či bola, alebo nebola, pretože sa nenašla. Málokto vie, že takýto nástroj bol v čase života grófky umiestnený na viacerých hradoch v Európe, napríklad v Rakúsku, Holandsku, Nemecku. Bol to mučiaci nástroj, ktorý však nebol železný, ale drevený. Železné boli iba kliny, ktoré vnikali do tela obete. Preto je možné, že aj Čachtický hrad vo svojich útrobách ukrýva železnú pannu, len nikto nehľadá zopár ostňov, každý hľadá veľký kus železa vo veľkosti človeka,“ tvrdí Juraj Hlatký, správca fiktívneho Matúšovho kráľovstva pre denník Pravda.
Vraždenie dievčat však nebolo len akousi formou wellnessu, ale aj vyjadrenia svojej radosti. Mučením grófka oslavovala aj Vianoce a svadbu svojej dcéry, počas ktorej zomreli dve mladé Nemky. Dlho si nikto nič nevšimol, pretože o telá sa grófka so svojimi pomocníkmi postarala. Mnoho z nich bolo zakopaných na cintoríne, v poli alebo obilných jamách. Neraz sa však stalo, že telá boli zahrabané tak nedbalo, že ich zo zeme vyhrabali psy a roznosili ich po dvore.
Prekazená oslava Vianoc
Ako sme spomínali, Alžbeta dievčatá mučila a zabíjala, aby oslávila sviatky. Jedna z týchto osláv však znamenala koniec vraždenia. Už v roku 1609 bola verejne obvinená čachtickým farárom zo zabíjania dievčat.
29. decembra 1610 prišiel do Čachtíc bez ohlásenia Juraj Thurzo, ktorý ju prichytil priamo pri čine. Skazil jej nielen oslavu Vianoc, ale aj život. Alžbeta a jej verní pomocníci boli po veľmi krátkom čase obvinení z mučenia a zabíjania dievčat. Presné číslo obetí nie je známe, no diskutovalo sa o tom, že ich mohlo byť až 2 000. Dodnes je držiteľkou Guinessovho rekordu v počte zabitých dievčat a žien.
Súdne konanie netrvalo vôbec dlho. Prvý súd sa konal 2. januára 1611, kedy boli pomocníci odsúdení na trest smrti. Pred súdom nikdy nestála samotná Alžbeta a vinu jej nikdy nikto nedokázal. V rozsudku je spomenutá tiež iba minimálne. Píše sa v ňom, že svoj zbytok života strávi vo väzení na Čachtickom hrade.
Zaujímavosťou je, že súdu sa zúčastnili aj svedkovia, medzi ktorými boli najmä obyvatelia mestečka Čachtice. Nesvedčili mučené osoby, ktoré boli neskôr nájdené zviazané v hrade. Konania sa nezúčastnili ani osoby, ktorým sa podarilo utiecť a prežiť.
V tom istom roku bola Alžbeta vzatá do domácej väzby. Hoci boli jej pomocníci popravení, ju tento trest obišiel. Spôsobené to bolo tým, že pochádzala z jedného z najvplyvnejších a najbohatších šľachtických rodov tej doby. Vyhla sa tak veľmi krutým trestom. Pomocník Ficko bol sťatý a jeho telo spálené na hranici, Sentešovej a Jóovej boli vytrhané prsty na rukách a následne boli upálené na hranici. Na slobodu sa dostala len jedna z pomocníčok, a to Katarína Benická.
Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: Juhaszova.sk, hnonline.sk, Pravda, Youtube