Ku kilu hovädziny by ti narátali 7 eur. Európska krajina zvažuje zaviesť špeciálnu daň za mäso

Škodlivosť prílišnej konzumácie mäsa a mäsových výrobkov je už mnohým ľudom dobre známa. Okrem toho, že zvieratá, ktoré sa chovajú na takýto účel, sú nemalým tvorcom emisií skleníkových plynov, prispievajú aj k odlesňovaniu pralesov a lesov.

Podľa mnohých je preto na mieste znížiť konzumáciu mäsa. A keď to nejde po dobrom, tak prichádzajú s návrhom dane na mäso.

Potencionálnu daň analyzovali aj vedci z Wageningenskej univerzity v mene vegetariánskej spoločnosti Vegetariërsbond a iniciatívy The TAPP Coalitie.

Daň by ušetrila náklady na zdravotnú starostlivosť 

Vedci tvrdia, že takáto daň by nielen pomohla životnému prostrediu, ale tiež zachránila životy ľudí a znížila náklady na zdravotnú starostlivosť.

Experti uviedli, že nadmerná konzumácia mäsa vedie k dodatočným nákladom na zdravotnú starostlivosť vo výške 1,1 miliardy eur ročne.

V dôsledku prejedania sa mäsom ročne ochorie na cukrovku 253 000 ľudí, 100 000 na rakovinu hrubého čreva a 20 000 na choroby spojené so srdcom a tepnami.

Mäso naozaj škodí. Obrovská štúdia spojila jedenie mäsa s 25 rôznymi chorobami

„Tieto náklady na starostlivosť znášame my všetci prostredníctvom vyššieho poistného,“ povedal riaditeľ Tapp Jeroom Remmers pre holandský portál AD.

Výskum je založený na odporúčanej spotrebe šiestich kíl červeného mäsa na osobu za rok, ktorú mnohé krajiny na svete výrazne prekračujú.

Napríklad podľa štatistík OSN obyvateľ Spojených štátov ročne spotrebuje 37,3 kíl hovädzieho mäsa. Brazílčan 35 kíl, Malťan 22,61 kíl a Švajčiar 19,16 kíl. Slováci patria k tým lepším národom a priemerne zjedia 5,84 kíl ročne.

Daň na mäsové výrobky je v Holandsku témou 

Aby sa liečebné náklady spojené s nadmernou konzumáciou vyrovnali, musela by sa zaviesť daň na hovädzie mäso v hodnote 7,50 eur za kilogram.

The Tapp Coalitie sama pripúšťa, že takýto nárast cien je nereálny. Preto navrhuje nižšiu daň v podobe 5,70 eura za kilogram na hovädzie a spracované mäso. Za bravčové mäso by si zákazník priplatil 4,50 eura a 2 eurá by zdraželo kuracie mäso.

Profesorka z Wageningenskej univerzity Ellen Kampmanová uviedla, že existuje dostatok dôkazov, ktoré dokazujú, že konzumácia červeného a spracovaného mäsa škodí nielen našej planéte, ale aj nášmu zdraviu.

Preukázateľne zvyšuje riziko vzniku rakoviny hrubého čreva. „Ak by sme jedli menej mäsa, zastavili by sme veľa problémov,“ povedala.

Profesorka napriek tomu povedala, že nie je nevyhnutne zástancom dane z mäsa, pretože obsahuje základné zložky pre zdravú výživu. „Dobre vzdelaný vegán ich môže nahradiť, ale nie každý je v pozícii, aby to urobil,“ dodala.

Daň z mäsa je v Holandsku diskutovanou témou, na ktorej sa ale nezhodne vládna koalícia. Dve koaličné strany sú stále proti jej zavedeniu.

Podobná myšlienka sa ale ujala v Dánsku, kde sa rokuje emisnej dani, ktorú by bola zavedená na producentov hovädzieho a mliečneho priemyslu, uvádza Euronews. Stala by sa druhou krajinou na svete, ktorá zaviedla takúto daň.

Prvenstvo si pripisuje Nový Zéland, ktorý oznámil, že od roku 2025 bude zdaňovať skleníkové plyny.

Mäsospracujúci priemysel je vinníkom v odlesňovaní 

Ako negatívne vplýva mäsospracujúci priemysel a supermarkety, ktorým dodáva výrobky, na zdravie prírody, ukázala aj ďalšia štúdia.

Tá upozorňuje, ako mäsokombináty priamo prispievajú k nelegálnemu odlesňovaniu v oblasti Amazónie. Vyplýva to z vyšetrovania viacerých environmentálnych organizácií, o ktorom informovala televízna stanica Sky News.

Získavanie pôdy na chov hovädzieho dobytka a pestovanie sójových bôbov je hlavnou príčinou ničenia amazonských dažďových pralesov. V roku 2022 boli v tejto oblasti zničené porasty na ploche takmer 12 000 kilometrov štvorcových, uvádza TASR.

zdroj: Unsplash/José Ignacio Pompé

Environmentálne organizácie Mighty Earth, Reporter Brazil a Ecostorm pri svojom výskume použili satelitné údaje a pozorovanie priamo v teréne, ktoré potvrdili spojitosť s nelegálnym odlesňovaním Amazónie a exportom sóje z Brazílie do Británie.

Tieto dodávky zabezpečuje americký potravinársky gigant Cargill, ktorý deklaruje odhodlanie podieľať sa opatreniach proti zmene klímy a environmentálnej kríze. Ochranári preto vyzvali Cargill, aby nespolupracoval s dodávateľmi, ktorí sa podieľajú na ničení pralesov.

Firma bola obvinená z vypaľovania lesných porastov 

V správe environmentalistov sa napríklad spomína farma v brazílskom štáte Mato Grosso, na ktorej pozemkoch bolo vlani vypálených 400 hektárov lesných porastov. Na tomto území podľa odhadov rástlo zhruba 220 000 stromov.

Práve táto farma dodáva sóju spoločnosti Cargill a tá ju ďalej vyváža do ďalších krajín vrátane Británie. Cargill sa podieľa na importe sóje do Spojeného kráľovstva až 70 percentami. Tri štvrtiny týchto dodávok odchádzajú z brazílskeho prístavu Santarem.

Spomínanú farmu v Mato Grosso už pred niekoľkými rokmi vyšetrovali brazílske úrady pre podozrenie z nelegálneho odlesňovania a Cargill s ňou následne prerušil spoluprácu. Vlani ju však opäť obnovil, píše Sky News. Sója importovaná do Británie sa využíva ako hlavná prísada do krmív pre zvieratá, najmä pre kurčatá a ošípané.

Cargill je čiastočným vlastníkom spoločnosti Avara Foods, ktorá je najväčším britským producentom kuracieho mäsa.

Táto firma dostáva od Cargillu dodávky krmiva a následne zásobuje kuracinou britské reťazce supermarketov a reštaurácií vrátane spoločností Tesco, Asdy, Lidl, Sainsbury’s, Morrisons, McDonald’s, KFC a Nando’s, píše Sky News.