Kvôli popularite spravia hocičo. Politici za svoj vplyv na sociálnych sieťach vďačia hoaxom, konšpiráciám aj nenávisti

Slovenskí politici sa často kvôli popularite neštítia šíriť zlobu, hoaxy či rozdávať kopance na všetky strany. Teraz však nehovorím o popularite medzi voličmi, ale na sociálnych sieťach. Z dát, ktoré vypracovala Katedra Komunikácie, vyplýva, že na Facebooku sa darí najmä ľuďom, ktorí sa neboja v politickom boji použiť akékoľvek zbrane. Autormi grafu sú Gabriel Tóth a Noemi Forgáčová.

Z rebríčka vyplýva, že veľmi veľký počet interakcií majú ľudia, ktorí šíria extrémistický obsah, hoaxy alebo aspoň negatívne emócie. Z grafu jasne vyplýva, že takýto obsah funguje oveľa lepšie, ako konštruktívne statusy štandardných politikov. Treba však upozorniť, že graf nehovorí o popularite politikov, ale o počte interakcií, teda o tom, kto má najviac komentárov, likeov či zdieľaní.

„Na základe dát z roku 2021 sme zostavili rebríček TOP 10 politikov s najvyšším počtom interakcií – súčet reakcií, komentárov a zdieľaní (chýbajú tam dáta za Matoviča, keďže má osobný profil. Náš odhad je, že je hneď druhý za Blahom),“ napísal do statusu zakladateľ PR agentúry Gabriel Tóth.

https://www.facebook.com/toth.gabriel14/posts/10222934292124718

Medzi TOP 10 politikmi, ktorým sa darí motivovať ľudí k interakciám na sociálnych sieťach, sú zvučné mená. „Minimálne polovica z nich pravidelne šíri dezinformácie. Niekoľko ďalších zas patrí k politikom, ktorí pracujú mierne povedané s negatívnou komunikáciou,“ vysvetlil Tóth.

Na čele je Blaha

Rebríčku neprekvapivo kraľuje Ľuboš Blaha. Poslanec za stranu Smer-SD je svojim vystupovaním v online priestore neslávne známy, jeho statusom sme sa venovali v samostatnom článku. Spoločnosť mu robí napríklad aj Milan Mazurek či Milan Uhrík. Obaja muži sa neštítia zdieľať hoaxy či nepodložené informácie.

zdroj: populi.sk

Web populi.sk mapuje, ako sa na sociálnych sieťach darí politickým stranám. Z grafu jednoznačne vyplýva, že zásah bývalého premiéra Matoviča na Facebooku neznamená, že sa bude rovnako dariť aj stránke jeho strany. Počas posledného obdobia sa najlepšie darí súčasnej opozícii, na čele so stranou Smer-SD a Hlasom. Veľké množstvo ľudí oslovuje aj ĽSNS, ktorá podobne ako samotní podporovatelia, tiež na komunikáciu využíva nenávistné prejavy či dokonca hoaxy.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Blaha aj Taraba rebríček od Katedry Komunikácie pochopili ako kompliment a pochválili sa ním aj na sociálnych sieťach. V reakcii na Blahove zdieľanie grafu sa na Facebooku objavila výzva pre poslanca. Výzvu napísali do skupiny Ľuboš Jakobín Blaha mi dal ban.

Táto výzva upozorňuje, že poslanec často na svojom profile rozdáva „bany“, teda blokuje ľudí, ktorí mu názorovo oponujú. „Skutočne – nevyhrážali sa, nepísali žiadne vulgarity, nevymýšľali si salašové príhody, nenapísali nič iné, než svoj názor, často podporený faktami a realitou. A boli zmizelí, pekne po bolševicku,“ píše sa vo výzve.

Poslanca vyzýva, aby zrušil cenzúru na svojej stránke. „Pri Vašom počte interakcií je zodpovednosť za obsah, ktorý píšete a zdieľate možno ešte vyššia, ako u niektorých klasických médií, ktoré ale musia dodržiavať pomerne striktné pravidlá. Na Facebooku to ale neplatí. Politici tu majú neprimerané výhody a príspevky, ktoré by bežnému užívateľovi už dávno zmazali, sú väčšine politikov tolerované (zvlášť pokiaľ sú v parlamente a majú dosah),“ píše sa.

Podľa spoluautora rebríčka aktívnych politikov Gabriel Tótha je trend využívania negativity a hoaxov globálny. „Po celom svete sú na sociálnych sieťach úspešní politici, ktorí komunikujú na hrane. Napriek tomu existujú viaceré príklady, keď sa aj politikom so štandardnejšou alebo pozitívnejšou komunikáciu podarilo uspieť. Na Slovensko je to napríklad prezidentka Zuzana Čaputová,“ uviedol Tóth pre Startitup.sk.

Pre dosah všetko

Podľa neho využívajú politici tento spôsob komunikácie, pretože pochopili, že im to prinesie dosah. „Zároveň si však je nutné uvedomiť, že extrémisti alebo populisti pracujú s dezinformáciami a nenávisťou aj mimo sociálnych sietí, tie sú pre nich len ďalším komunikačným kanálom,“ pripomenul.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Podpora na Facebooku však nemusí odrážať reálnu politickú podporu. „Určite nie priamo. Reakcie a komentáre na sociálnych sieťach ukazujú, ako dotyčný príspevok alebo celkovo politik zaujal pozornosť ľudí, neznamená to však, že ho aj automaticky podporujú alebo budú voliť. Dá sa však povedať, že vysoký počet interakcií ukazuje minimálne trend podpory jednotlivých politikov,“ povedal Tóth. Platí to minimálne u Ľuboša Blahu, ktorému zvýšená aktivita na sociálnych sieťach priniesla množstvo hlasov v posledných voľbách.

Graf podľa neho ukazuje, že politici, ktorí pracujú s dezinformáciami, nenávisťou alebo populizmom to majú na sociálnych sieťach jednoduchšie a ich obsah sa tam veľmi rýchlo a úspešne šíri. „Pre politickú komunikáciu ako takú je to veľmi negatívne, lebo to ukazuje ostatným politikom, že ak chcú zaujať a byť úspešní, musia „pritvrdiť“ aj oni. Eskalácia konfliktov je v pravom opaku voči tomu, čo potrebuje demokracia – konsenzus spoločnosti,“ dodáva Tóth.

Čítajte viac z kategórie: Politika