„Kyjev prehrá bez pomoci z USA za…“ Experti o tom, ako ovplyvní zvolenie Trumpa či Harrisovej Európu a Ukrajinu

Eva Niňajová

Tomáš Kolár

4. novembra 2024 o 19:30

Ako nový šéf Bieleho domu ovplyvní dianie v Európe?
Čo bude znamenať výhra Trumpa alebo Harrisovej pre NATO, Európu či vojnu na Ukrajine?

TASR/AP/Canva, Paul Sancya, Evan Vucci

Ako nový šéf Bieleho domu ovplyvní dianie v Európe?
Čo bude znamenať výhra Trumpa alebo Harrisovej pre NATO, Európu či vojnu na Ukrajine?

Vyjadrenia európskych predstaviteľov, ako aj slovenských veľvyslancov v USA o možnom opätovnom zvolení Donalda Trumpa ostávajú na prvý pohľad neutrálne a pokojné. V skutočnosti sa však Európa, až na výnimky, ako je Orbán, jeho návratu obáva.

Dôvodov, prečo je Trumpov návrat pre Európu problém, je hneď niekoľko. Najvýraznejšími sú obavy z oslabenia transatlantických vzťahov, strach o európsku bezpečnosť či návrat obchodných vojen. V Bruseli však vyvoláva najväčšiu paniku neistá budúcnosť Ukrajiny a vojenskej pomoci pre Kyjev pod vedením Trumpa.

Experti oslovení Startitupom potvrdzujú, že obavy Bruselu aj Kyjeva sú na mieste. Trump dokonca môže spečatiť osud Ukrajiny a dopomôcť Putinovi k víťazstvu. Okrem konca Ukrajiny hrozí, že Európska únia príde o miliardy eur kvôli obchodným vojnám a bude sa musieť postarať o vlastnú bezpečnosť.

Ani výhra Kamaly Harrisovej pritom nie je zárukou, že bude pokračovať v rovnakej politike a klásť rovnaký dôraz na transatlantické vzťahy ako Biden. Problematická bude aj podpora Ukrajiny, i keď to nemusí byť práve vina Harrisovej.

Podľa Trumpa Európania využívajú USA

Trump sa počas predvolebnej kampane viackrát nelichotivo vyjadril na adresu Európskej únie i Severoatlantickej aliancie (NATO). Oba subjekty obvinil, že profitujú zo Spojených štátov a že Washington využívajú.

„Všetky krajiny na celom svete, vrátane našich spojencov, nás (USA) využívajú. V mnohých prípadoch sú naši spojenci horší ako naši takzvaní nepriatelia,“ povedal bývalý prezident. Narážal tak na Severoatlantickú alianciu a neschopnosť niektorých členov vynaložiť 2 % HDP na obranu.

zdroj: TASR/AP

V súčasnosti 23 z 32 členov Aliancie spĺňa cieľ 2 % HDP na obranu. Medzi „hriešnikmi“, ktorí na svoju obranu vynakladajú menej, ako je tento cieľ, patrí dlhodobo Kanada, Taliansko či Španielsko. Oproti tomu najzraniteľnejšie štáty, ktoré sa obávajú ruskej agresie, ako sú Litva, Lotyšsko, Estónsko, Fínsko či Poľsko, vynakladajú dokonca vyššie sumy. Napríklad susedné Poľsko vyčlenilo rozpočet na obranu na úrovni 4 % z HDP.

„Zvolenie Donalda Trumpa by pravdepodobne oslabilo transatlantické vzťahy a mohlo by znížiť bezpečnostnú spoluprácu medzi USA a Európou. Trumpova kritika NATO a tlak na zvýšenie európskych obranných výdavkov by viedli k snahe EÚ posilniť vlastnú obranu nezávisle od USA,“ vysvetlil bezpečnostný analytik Zdeněk Kříž, ktorý je vedúcim Katedry medzinárodných vzťahov a európskych štúdií na Masarykovej univerzite v Brne.

Trump sa už počas svojho prezidentovania vyhrážal, že USA opustia Alianciu, ak nezačnú spojenci míňať na obranu 2 % HDP. Dokonca vyzval Rusko, aby takéto krajiny napadlo.

Bývalý prezident naznačil, že za ochranu by sme mohli platiť

V minulosti tiež naznačil, že európske krajiny by mohli za prítomnosť amerických vojsk na svojom území platiť rovnako, ako platí Južná Kórea za ochranu poskytovanú Spojenými štátmi.

„Trump sa ani netají tým, že prístup k Európe je pre neho čisto transakčný – za americkú vojenskú ochranu má Európa Amerike platiť, tak ako sa za ochranu platí v mafii,“ vysvetlil pre Startitup expert na USA Kryštof Kozák, ktorý je vedúcim Katedry severoamerických štúdií na Inštitúte medzinárodných štúdií Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe.

V súčasnosti je na území Európy približne 100 000 amerických vojakov, čo je viac, než má britská armáda vojakov.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.