Kyslík objavený v najvzdialenejšej galaxii: „Je to ako nájsť adolescenta tam, kde ste očakávali bábätká,“ tvrdí vedec

„Je to ako nájsť adolescenta tam, kde by ste očakávali len bábätká,“ takto výstižne opísal prekvapivý objav výskumník Sander Schouws z Leidenského observatória. Astronómovia totiž zaznamenali kyslík v galaxii JADES-GS-z14-0. To predstavuje najvzdialenejšiu detekciu tohto prvku v histórii ľudstva.

Ako opisuje portál Space.com, táto pradávna galaxia existovala v čase, keď mal vesmír menej než 300 miliónov rokov. Konkrétne 294 miliónov rokov po Veľkom tresku.

Hoci je JADES-GS-z14-0 podstatne menšia než naša Mliečna dráha, predstavuje skutočnú elektráreň hviezdnej tvorby. Dva nezávislé vedecké tímy v nej nedávno detegovali kyslík. Neuveriteľné je, že ide o najvzdialenejší objav tohto prvku, aký kedy vedci zaznamenali. 

Ide o skutočne veľký objav

Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST) identifikoval túto galaxiu len v minulom roku. Jej svetlo k nám putovalo neuveriteľných 13,4 miliardy rokov – takmer celú existenciu vesmíru, vysvetľuje portál IFL SCIENCE. 

Objav kyslíka v takej vzdialenej galaxii je pre vedcov dôvodom na veľkú radosť. Pri Veľkom tresku totiž vznikli len vodík a hélium (s minimálnym množstvom lítia).

Všetky ťažšie prvky sa vytvorili až neskôr vďaka hviezdam. Kyslík vzniká, keď vyvinuté hviezdy fúzujú hélium, nielen vodík. Prítomnosť kyslíka dokazuje, že táto veľmi raná galaxia bola oveľa vyspelejšia, než sa predpokladalo.

„Výsledky ukazujú, že galaxia sa sformovala veľmi rýchlo a tiež rýchlo dozrieva, čo prispieva k rastúcemu množstvu dôkazov, že formovanie galaxií prebieha oveľa rýchlejšie, než sa očakávalo,“ dodáva Schouws, prvý autor jednej z publikovaných štúdií.

Na Slovensku chýba 16-tisíc vodičov, hrozí kolaps. Dopravcovia ponúkajú plat až 2 900 eur

Prečo je JADES-GS-z14-0 taká „kovová“?

Podľa portálu ScienceAlert by mladý vesmír, starý len 2 % svojho súčasného veku, mal obsahovať prevažne vodík, trochu hélia a minimálne množstvo ťažších prvkov, ktoré astronómovia označujú ako „kovy“. Galaxie z tohto obdobia by preto mali byť chudobné na kovy a relatívne nevyspelé.

Prekvapivo, táto pradávna galaxia obsahuje desaťnásobne viac ťažkých prvkov, než by sa očakávalo od objektu existujúceho tak krátko po Veľkom tresku. Takáto vysoká koncentrácia „kovov“ naznačuje, že galaxia bola v ranom vesmíre už prekvapivo vyspelá.

Keď prvé hviezdy zomreli a vybuchli ako supernovy, kovy, ktoré vytvorili počas svojho života, sa rozptýlili a obohatili plynové mračná v ich domovských galaxiách. Z týchto mračien sa nakoniec sformovala ďalšia generácia hviezd, ktorá bola preto bohatšia na kovy. Tento proces však zvyčajne trvá dlhšie, než by zodpovedalo veku JADES-GS-z14-0.

Stefano Carniani zo Scuola Normale Superiore v Pise, vedúci autor druhej štúdie, vyjadril svoj úžas: „Ohromili ma tieto neočakávané výsledky, pretože otvorili nový pohľad na prvé fázy evolúcie galaxií. Dôkaz, že galaxia je už vyspelá v detskom vesmíre, vyvoláva otázky o tom, kedy a ako sa galaxie formovali.“

Astronómovia sú udivení

JADES-GS-z14-0 bola objavená v rámci programu JWST Advanced Deep Extragalactic Survey (JADES), ktorý skúma, ako sa vyvíjali hviezdy, plyn a čierne diery v prvotných galaxiách raného vesmíru.

Gergö Popping, astronóm z Európskeho regionálneho centra ALMA, ktorý sa na výskume nepodieľal, poznamenal: „Táto jasná detekcia kyslíka v JADES-GS-z14-0 ma skutočne prekvapila. Naznačuje, že galaxie sa môžu formovať rýchlejšie po Veľkom tresku, než sa predtým predpokladalo. Tento výsledok ukazuje dôležitú úlohu ALMA pri odhaľovaní podmienok, za ktorých sa formovali prvé galaxie v našom vesmíre.“

Výsledky výskumu boli publikované v prestížnych vedeckých časopisoch The Astrophysical Journal a Astronomy & Astrophysics.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska